|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Nedeľa 22.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Adela
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
16. januára 2015
Univerziáda sa na Slovensku koná už po tretíkrát
Na snímke maskot a oficiálne oblečenie slovenských športovcov, ktoré predstavili počas tlačovej konferencie k 27. Svetovej zimnej univerziáde
Zdieľať
Na snímke maskot a oficiálne oblečenie slovenských športovcov, ktoré predstavili počas tlačovej konferencie k 27. Svetovej zimnej univerziáde Foto: TASR/Martin Baumann
Štrbské Pleso 16. januára (TASR) - Svetová zimná univerziáda zavíta na Slovensko už po tretí raz v histórii a druhýkrát v ére samostatnosti. Najlepší športovci z radov vysokoškolákov si zmerajú sily v biatlone v Osrblí, bežeckom lyžovaní, severskej kombinácii a v skokoch na lyžiach na Štrbskom Plese, keďže tieto súťaže nedokázala zorganizovať Granada.Práve španielske mesto je hlavným hostiteľom významného podujatia. Medzinárodná federácia univerzitného športu (FISU) jej pridelila podujatie 14. marca 2009, keďže ako jediná kandidovala na jeho usporiadanie. Pôvodne sa mali všetky disciplíny uskutočniť v Španielsku, no v januári minulého roka vyšlo najavo, že Granada nemala vhodné podmienky pre všetky športy. FISU tak oslovila práve Slovensko a definitíva, že podujatie sa po viac ako 15 rokoch vráti pod Tatry, padla koncom apríla.
V máji vznikol slovenský organizačný výbor, ten tak čakalo množstvo práce a príprav, na ktoré mala Granada oveľa viac času. Hlavnými otázkami boli modernizácia športovísk, doprava, či ubytovanie účastníkov i hostí. Organizátori sa navyše museli popasovať aj s odstránením následkov veternej kalamity v priestoroch športového areálu FIS na Štrbskom Plese, rekonštrukciou rozhodcovských veží, tribúnu pre trénerov, namontovaním chladiaceho systému a chladiacej jednotky na mostík HS-100. Okrem toho na nich čakalo aj vybudovanie novej časti bežeckého okruhu poza Slepé pleso, osvetlenia oboch šprintérskych okruhov v bezprostrednej blízkosti bežeckého štadióna, či dobudovanie technického zasnežovania na biatlonovom štadióne v Osrblí. Všetko zvládli v termíne, čo potvrdili aj kontrolné návštevy FISU.
V poradí 27. zimná univerziáda sa tak uskutoční v dvoch termínoch a na dvoch miestach v Európe. Slovensko privíta prvú časť od 24. januára do 1. februára, keď počas záverečného ceremoniálu odovzdá podujatie do rúk španielskych organizátorov. V Granade potrvá od 4. do 14. februára.
Pod Tatrami sa rozdá celkovo 26 medailových kolekcií. Bežci na lyžiach i biatlonisti budú bojovať o deväť, skokani o päť a v súťažiach severskej kombinácie sa rozdajú tri kolekcie. Celkovo by malo na Slovensko zavítať vyše 450 športovcov z 34 krajín sveta. Svetové univerziády začali písať svoju históriu v roku 1959, keď sa uskutočnila prvá "letná" v talianskom Turíne, o rok neskôr privítalo zimné hry slávne francúzske lyžiarske stredisko Chamonix. Elitní univerzitní športovci však zápolili na spoločných medzinárodných podujatiach aj predtým. V roku 1923 sa uskutočnili prvé Medzinárodné univerzitné majstrovstvá v Paríži, tie sa neskôr premenovali na Medzinárodné univerzitné hry a v roku 1947 na Medzinárodný týždeň univerzitných športov, pričom najmä z mocenských a politických dôvodov vznikol vo Východnom bloku súčasne Svetový festival mládeže a študentstva. Prvý sa konal v Prahe pod záštitou Medzinárodného zväzu študentstva. Samotné univerziády sa spočiatku striedali v dvojročných intervaloch, v nepárnych rokoch to bola letná verzia, v párnych zimná. Od 1981-teho sa konajú obe v nepárnom roku.
Na Slovensku sa zimná univerziáda predstavila doteraz dvakrát. Prvýkrát zavítal výkvet športovcov-študentov na Štrbského pleso v roku 1987 a Československo vtedy hry jednoznačne ovládlo, keď získalo 17 zlatých (druhý Sovietsky zväz šesť), sedem strieborných a päť bronzových medailí. Dovedna teda 29 cenných kovov, pričom druhí Sovieti 18.
V ére samostatnosti privítalo Slovensko SZU v roku 1999 a v medailovom zrkadle sa taktiež prezentovalo veľmi dobre. So ziskom štyroch zlatých a celkovo osemnástich medailí obsadilo v poradí krajín tretie miesto. Prví skončili ruskí reprezentanti (8+11+11) a druhí bol Rakúšania (7+3+0). Podujatie v Poprade-Tatrách odštartovalo 22. a skončilo sa 30. januára, účastníci zápolili celkovo v 9 športových odvetviach.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR