Univerzálny odtlačok prsta, ktorý odomkne aj zabezpečený smartfón

Keď sa pozriete na brušká svojich prstov, môžete vidieť nespočetné množstvo zaoblených čiar. Sú to papilárne línie, ktoré „číta“ možno aj váš mobilný telefón pomocou senzora odtlačku prsta. Existuje také obrovské množstvo papilárnych vzorov, že dvaja ľudia na svete nemajú rovnaké. Práve preto sa daktyloskopia zaviedla ako celkom štandardný, korektný a bezpodmienečne spoľahlivý nástroj na overovanie totožnosti. 

Odtlačky prstov sa menenia, nestrácajú sa, nedajú sa odstrániť (ani odrezaním horných vrstiev kože) a sú dokonale individuálne. Dokonale, skrátka na svete nie sú dvaja ľudia, ktorí by mali rovnaký odtlačok jedného prsta, nie ešte dvoch a viacerých. 

Počítačoví vedci, ako ich pomenoval magazín Popular Science, sa teraz snažia vytvoriť niečo ako univerzálny odtlačok prsta. Tvrdia, že je to možné, i keď jeho univerzálnosť nebude stopercentná. Vedci sú vraj na dobrej ceste vytvoriť ekvivalent PIN kódu „1234“, ktorý stále používa priveľké množstvo ľudí pre prístup do svojich počítačov a mobilných telefónov. 

V kriminalistickej praxi je potrebné, aby mali dva odtlačky spoločných aspoň 12 zhodných znakov, v prvej polovici minulého storočia to bolo desať. Až vtedy vedia technici s určitosťou potvrdiť, že sa jedná o rovnaký odtlačok prsta, ktorý potom krimininalisti vedia využiť ako forenzný dôkazový materiál. 
 

 

Senzory sú presné, chyby možno hľadať iba v softvéri

Mobilné telefóny od značiek Samsung či Apple obsahujú také senzory odtlačkov prstov, ktoré vedia rozpoznať odtlačok svojho majiteľa s vysokou spoľahlivosťou a na rozpoznávanie vzorov používajú metódu porovnávania textúr. Nesledujú však spôsoby zakončenia jednotlivých papilárnych línií a vraj to by mohol kľúč k vytvoreniu univerzálneho odtlačku.

O vytvorenie univerzálneho odtlačku prsta sa usilujú vedci Aditi Roy, Nasir Memon a Arun Ross, svoje zistenia obsiahli v štúdii MasterPrint: Exploring the Vulnerability of Partial Fingerprint-based Authentication Systems. Vedcom z Michigan State University sa podarilo vytvoriť „ten“ odtlačok, ktorým by sa dalo odomknúť akékoľvek zariadenie, nielen iba virtuálne. V počítačovej simulácii sa im podarilo odomknúť asi 15 percent blokovaných prístupov, čo je veľmi vysoká úspešnosť.

Nespravili fyzický odtlačok, ktorým by si svoje počítačové simulácie overili aj prakticky, svojou štúdiou upozorňujú na eventuálne riziká, ktoré táto nová technológia môže mať. Senzor odtlačkov prsta sa používa nielen na odomykanie telefónu, ale aj na platby v kamenných či internetových obchodoch. Ambiciózny a schopný hacker by to mohol vedieť využiť.
 

 

Odtlačkami overovali ľudí už pred 1400 rokmi

Zaujímavosťou je, že o rozvoj modernej daktyloskopie sa zaslúžil náš sused, český prírodovedec Jan Evangelista Purkyně. Ten ako vôbec prvý stanovil štandardy v rozpoznávaní odtlačkov prstov, definoval celkovo 9 klasifikačných skupín papilárnych línií. To bolo v roku 1823 a o 54 rokov neskôr Angličan Viliam Hershel navrhol vyžitie metódy daktyloskopie v súdnej praxi. 

Ešte predtým, ako Purkyně predviedol svoj objav v jednej zo svojich prác, už v roku 1668 taliansky lekár Marcello Malpishi vyhlásil, že rôzni ľudia majú rôzne vzory na bruškách prstov. 

Ako to už ale býva zvykom, veľká časť technologického pokroku bola v Ázii dávno predtým, ako v západnej časti sveta; a platí to aj o overovaní pomocou odtlačkov prstov. Číňania a Japonci vraj už v 7. storočí overovali úradné listiny práve odtlačkami prstov, čím sa spoľahlivo overovala totožnosť ľudí. A keby sme chceli ísť ešte hlbšie do minulosti, hovorili by sme o starom Grécku a remeselníkoch, ktorí sa na svoje hlinené nádoby podpisovali vtlačením bruška prsta do ešte mäkkého materiálu, uvádza slovenská Wikipédia. Bolo by však naivné domnievať sa, že Gréci rozpoznávali odtlačky, išlo skôr o jednoduchú formu podpisu.

Ak vás téma daktyloskopie zaujala, možno vám príde vhod vtipná poviedka „Otisk prstu“ od Jiřího Mareka, v ktorej túto vedu uvádza v súvislosti s vtedajšími žandármi a zlodejmi, ktorí boli kvôli odtlačkom vlastných prstov odsúdení do väzenia. Poviedka je zároveň svedectvom doby (aj keď jeho slávne Panoptiká boli napísané neskôr), ktorá ešte na techniku veľmi neverila, aj napriek tomu však daktyloskopiu využívala v súdnej a kriminalistickej praxi ako štandardný prostriedok. Dej poviedky sa odohráva v Prahe v 20. a 30. rokoch 20. storočia. 

Zdroje: MasterPrint: Exploring the Vulnerability of Partial Fingerprint-based Authentication Systems;
Computer scientists are developing a ‘master’ fingerprint that could unlock your phone; Daktyloskopia