Unikátnej vinohradníckej usadlosti v Devičanoch hrozí zánik

Devičany 17. apríla (TASR) - Uprostred viníc pri obci Devičany v okrese Levice sa nachádza chátrajúca vinohradnícka usadlosť s unikátnymi nástennými maľbami. Podľa kunsthistorika Matúša Martináka by jej zánik pre pamiatkový fond Nitrianskeho kraja znamenal nevyčísliteľnú stratu.


Iniciátorom výstavby usadlosti uprostred viníc by podľa Martináka mohol byť okolo roku 1780 Albert Geramb, pochádzajúci z rodu Gerambovcov. Tí patrili v 18. až 19. storočí medzi uhorskú šľachtickú elitu. "Ich meno sa spája najmä s blízkou Banskou Štiavnicou, kde mali svoj mestský palác. Vinohradnícka usadlosť mala rozľahlú klenbovú pivnicu na uskladnenie vína, niekoľko miestností a jednu väčšiu reprezentačnú miestnosť. Práve tú vyzdobili s veľkou pravdepodobnosťou majstri z okruhu viedenskej maliarskej školy už krátko po výstavbe domu unikátnymi nástennými maľbami technikou al secco. Znamená to, že výmaľba bola na rozdiel od pravej fresky realizovaná až na suchú omietku," vysvetlil kunsthistorik.

Maľby sú zaujímavé svojou vinohradníckou tematikou a okrem figurálnych výjavov, zobrazených pri zbere hrozna, možno na stenách identifikovať aj niekoľko kusov vtáctva a hmyzu. "Zaujímavosťou je, že nielen steny, ale aj samotný trámový strop miestnosti je posiaty viničnými úponkami, listami a vtáctvom. Miestnosť tak musela vo vtedajšom návštevníkovi domu zanechať mimoriadne silný dojem," dodal.

Podľa neho sú maľbám v Devičanoch mimoriadne príbuzné nástenné maľby v banskoštiavnickom Gerambovom dome. "Pri ich porovnaní však možno badať rozdiely nielen v ich datovaní, ale v prípade Banskej Štiavnice aj v použitých exotických motívoch a výjavoch s palmami. V zobrazenom počte vtáctva a hmyzu sú však oba súbory malieb príbuzné," poznamenal Martinák.

Ako sa Martinák vyjadril, smutným faktom zostáva, že objekt bol dlhé roky obchádzaný a dostal sa do povedomia ľudí až po vydaní obecnej monografie obce Devičany v roku 2014. Zároveň je ale paradoxom, že tak hodnotný a unikátny objekt ležal aj mimo záujmu odbornej verejnosti niekoľko desaťročí. "Hlavnú a najpodstatnejšiu podobu objektu mu dala jeho úvodná stavebná etapa. Ďalšie stavebné úpravy najmä v 19. storočí súviseli so zmenou majiteľov, ktorí si objekt postupne delili po miestnostiach a tým aj znefunkčňovali jednotlivé vstupy medzi nimi. V 20. storočí zatreli aj väčšiu časť nástenných malieb," povedal kunsthistorik.

Dom v 30. rokoch minulého storočia zachvátil požiar, ktorý zničil strechu a takmer všetky drevené trámové stropy. "Zaujímavé je, že oheň sa takmer nedotkol trámového stropu v miestnosti s maľbami. Vďaka tomu môžeme tento nádherný strop so zvyškami malieb obdivovať dodnes. Okrem malieb má devičiansky objekt s banskoštiavnickým spoločnú ešte jednu vec. V oboch prípadoch je to ich havarijný stav a zatiaľ čo v prípade Banskej Štiavnice nie je stav objektu až tak alarmujúci, v prípade Devičian hrozí objektu a tým pádom aj nástenným maľbám bezprostredný zánik," ukončil.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR