UNIKÁTNE FOTO: Šibi-ryby alebo ako sme výprask dostali

Tagy: Veľkonočné tradície na Slovensku Veľkonočné tradície

Hoci veľkonočné sviatky z kresťanského pohľadu končia už slávnostnou Veľkonočnou nedeľou, predsa sa na Slovensku vytvorila tradícia, ktorá bola spojená s pohanskými obradmi. Tradícia veľkonočnej šibačky či oblievačky nebola na našom území rovnaká.

Zatiaľ čo rodiny z vyšších spoločenských kruhov v minulosti odchádzali za oddychom a zábavou do zahraničia, pre chudobnejšiu časť obyvateľstva tu ostalo iné potešenie.

Ako uvádza etnografka Zora Mintalová Zubercová, „v západoslovenských oblastiach a v nim blízkych stredoslovenských regiónoch dostali dievky od chlapcov a mládencov tradičný prídel švihnutí dômyselne pleteným korbáčmi. Na väčšine stredného a na východnom Slovensku sa korbáče nepoužívali.“

Alkoholom podgurážení muži nemali s dievčatami zľutovanie, ak cez dedinu tiekol potok či rieka. Neraz sa ale prihodilo nešťastie. Mnoho dievčat v lepšom prípade prechladlo, niekedy sa pritrafil i zápal pľúc, no občas sa odohrali i tragédie, kedy sa nešťastne nabodli na kosu či kosák vo vode, ktoré tam nezodpovedný gazda odhodil, ak mu už nástroje doslúžili.

Napriek tomu, ak muži obišli niektorú bránu, v kotej bývala mladá žena, tá bola z toho veľmi nešťastná a cítila sa nechcenou.

Pohostenie pre polievačov pozostávalo zo šunky, vajíčok, z rôznych druhov klobások (napríklad teľacích), z diviny, z jemných paštét, mäsových a šunkových rolád, šalátov, jemného krehkého pečiva, cukroviniek, dezertov, kvalitných vín, horkých koňakov pre pánov a sladkých likérov pre nežné pohlavie.

Polievačky v mestách mali oveľa galantnejšiu podobu – muži mladé dámy a ich matky len jemne pokropili vodou a dobrou voňavkou.

Najmä na východnom Slovensku sa zachovávala tradícia, ktorá ženám zabezpečila odvetu – v utorok dievčence šibačku i oblievačky mužom opätovali.

Veľkonočná kúpačka predstavovala očistu a mala ženám zaručiť krásu a plodnosť. Šibačka zelenými vŕbovými prútmi upravenými do korbáča zasa symbolizovala zdravie a silu. Zároveň mal tento obrad i jemne erotický charakter, ktorý súvisel s prebúdzaním sa prírody a plodiacou energiou.


Veľká noc v Čataji, 1995

Na Veľkonočný pondelok bol na šampionáte voľný deň. Firma AP projekt v spolupráci s organizátormi podujatia usporiadala v tento deň, v pondelok 17.apríla, v Čataji pre členov direktoriátu MS Slovenskú Veľkú noc so všetkými zvykmi a príslušným pohostením.

Foto: Archív TASR

Radostná oblievačka najmenších, 1959
 

Z veľkonočnej oblievačky sa tešia predovšetkým deti. I chlapci a dievčatá z materskej školy vo Svätom Jure sa dlho tešili na túto chvíľu. Chlapci plietli korbáče, dievčatká zase pripravovali maľované vajíčka. Na šibačku sa i vycifrovali do pekných slovenských krojov.Bi, koľko len chceš, veď to nebolí, vraví ĽubkaKocmundová zo svätojurskej materskej škôlky malému oblievačovi Dušanovi Janíčkovi.

Foto: Archív TASR

Zaslúžená výslužka, 1989
 

Už jedenásty rok pôsobí pri JRD ČSSP Trhovište folklórna skupina v obci Rakovec nad Ondavou /okres Michalovce/. Cieľavedomá snaha členov skupiny o zachovanie autentického folklóru stredného a horného Zemplína bola po zásluhe odmenená účasťou na našich najvýznamnejších folklórnych festivaloch vo Východnej, Strážnici i v Košiciach. Áj veľkonočná oblievačka podľa starodávnych obyčajov v Rakovci sa bez členov skupiny nezaobíde.

Foto: Archív TASR

Nie je skrýša, ktorú by mládenci nenašli a nezdolali,1984
 

Jedným z najstarších zvykov, ktorý niekde pretrval do dnešných čias, je veľkonočná oblievačka. Originálnu oblievačku, so všetkým, čo k nej patrí, robia v rázovitej obci spod Nízkych Tatier v Liptovskej Tepličke.

Foto: Archív TASR

Ani v Margecanococh dievky suché nezostanú, 1983
 

Dôsledným udržiavateľom ľudových obyčají vo svojom regióne sú členovia folklórnej skupiny Jadlovec, ktorá pod vedením učiteľky Márie Uličnej pôsobí pri Miestnom kultúrnom stredisku v Margecanoch /okr. Spišská Nová Ves/. K poslednej veľkonočnej oblievačke, ktorú členovia skupiny zorganizovali sa pripojili aj deti z Jadlovčeka — detskej folklórnej skupiny, ktorá už od najútlejšieho veku zaručuje kontinuitu pretrvania ľudových zvykov a obyčají na rozhraní Spiša a Šariša.

Foto: Archív TASR

Veľká noc vo Važci, 1957
 

Vybrali sme sa do Važca na prieskum, koľko ešte zostalo z krásnych veľkonočných zvykov v tejto rázovitej podtatranskej obci. Tešili sme sa, že nás privíta pekné jarné slniečko, že náš pohľad obohatí krásna panoráma Vysokých Tatier. Privítal nás však chladný jarný dáždik a nad kopcami váľala sa hmla z Tatier, zväčša ešte pokrytých snehom, bolo chvíľami vidno iba dolné svahy.Na veži evanjelického kostola vyzváňal zvon, keď sa v uliciach objavili prví oblievači, malí chlapci. Smelo odpovedali na otázku, ku komu idú na oblievačku a ako budú oblievať: Parfínom. Už táto strohá odpoveď dala tušiť, že moderný svet zvíťazil aj v tejto rázovitej slovenskej obci, o čom sme sa presvedčili neskôr takmer na každom kroku.Pravda, najhlbšie korene ľudových zvykov zotali ešte neporušené. Aj keď vidno na mládencoch miesto pekných važeckých krojov moderné nepremokavé duklaplášte, predsa oblievačka zostala len oblievačkou.Takto to vyzerá vo veľkonočný pondelok pri Váhu vo Važci. Chladnou vodou oblievajú mládenci dievčatá, aby boli krajšie.

Foto: Archív TASR

Blahodárny účinok vlahy platí i pre krásu,1989
 

Už jedenásty rok pôsobí pri JRD ČSSP Trhovište folklórna skupina v obci Rakovec nad Ondavou /okres Michalovce/. Cieľavedomá snaha členov skupiny o zachovanie autentického folklóru stredného a horného Zemplína bola po zásluhe odmenená účasťou na našich najvýznamnejších folklórnych festivaloch vo Východnej, Strážnici i v Košiciach. Áj veľkonočná oblievačka podľa starodávnych obyčajov v Rakovci sa bez členov skupiny nezaobíde.

Foto: Archív TASR

Posteľ sa ukázala ako naivná skrýša, 1989
 

Už jedenásty rok pôsobí pri JRD ČSSP Trhovište folklórna skupina v obci Rakovec nad Ondavou /okres Michalovce/. Cieľavedomá snaha členov skupiny o zachovanie autentického folklóru stredného a horného Zemplína bola po zásluhe odmenená účasťou na našich najvýznamnejších folklórnych festivaloch vo Východnej, Strážnici i v Košiciach. Áj veľkonočná oblievačka podľa starodávnych obyčajov v Rakovci sa bez členov skupiny nezaobíde.

Foto: Archív TASR

Niet skrýše, ktorú by mládenci neobjavili, 1984
 

Veľká noc v Liptovskej Tepličke /okr.Poprad/. Jedným z najstarších zvykov, ktorý pretrval do dnešných čias, je veľkonočná oblievačka tradičnú oblievačku, so všetkým čo k nej patrí, zažijú každoročne dievčence z rázovitej dediny /založenej v 16.storočí oravskými Goralmi/ v Liptovskej Tepličke. Pred Veľkonočným pondelkom sa schádzajú mládenci, aby pripravili taktický plán ako a ktoré dievčatá vyoblievajú. Dievčatá sa usilujú schovať, ale vždy neúspešne. Popoludní, do slávnostných krojov vyobliekaní chlapci spolu s harmonikárom, sú už podstatne vítanejší hostia. Ešte krajšie vyobliekané dievčence ich spolu s rodičmi vítajú a obdarúvajú výslužkou. Chlapci sa im zasa odmenia tak, že každú poriadne vykrútia.

Foto: Archív TASR

Veľkonočná oblievačka na maďarský spôsob, 1997
 

Veľkonočná oblievačka na maďarský spôsob, ktorú každoročne od svojho vzniku v r. 1950 pri MO Csemadoku v Seni (okr. Košice - okolie) pripravia členovia folklórneho súboru Csemadoku Rozmaring (Rozmarín), sa ničím nelíši od ostatných oblievačiek na východnom Slovensku. Chlapci rovnako dôkladne a dôsledne oblejú každú členku svojho súboru. Nebolo tomu inak ani na Velkonočný pondelok 31. marca 1997.

Foto: Archív TASR

Odmena za šibačku, 1983
 

Oblievačka v Margecanoch. K udržiavateľom ľudových zvykov cez Veľkonočný pondelok patria členovia folklórnej skupiny Jadlovec, ktorá pod vedením učiteľky Márie Uličnej pôsobí pri miestnom kultúrnom stredisku v Margecanoch /okres Spišská Nová Ves/. Do parádnych krojov vyšnorení mládenci a muži vyoblievali podľa starých obyčajov dievčatá a ženy, zväčša partnerky zo súboru. Tieto sa im odvďačili tradičným kúskom pasky /veľkonočného koláča/ i hltom pálenky. K oblievačke sa pripojili aj deti z Jadlovčeka – detskej folklórnej skupiny. Súbor dospelých patrí k popredným skupinám vo Východoslovenskom kraji, ktoré sa snažia o udržiavanie a reprodukovanie autentického folklóru. Na folklórnom festivale vo Východnej už tri roky za sebou reprezentovali stále živý folklór na rozhraní Spiša a Šariša

Foto: Archív TASR

Výslužka v Myslave, 1998
 

Podobne ako po minulé roky bolo okolo Myslavského potoka v Košiciach, mestská častí Myslava, 13. apríla 98 rušno. Pre mužskú častí folklórnej skupiny Hrabina (Pôsobí v obci od r. 1953) bol dostatočným zdrojom vody na poriadne obliatie dievčat zo skupiny. Podobne ako viných častiach východného Slovenska výslužkou je pekne maľované vajíčko a ostrá pálenka.

Foto: Archív TASR

Ani nitka nemôže ostať suchá, 1957
 

Šaty do nitky premočené, vlasy pozliepané a predsa na tvári radostný úsmev. Veď, tak hovoria dievky - od vody z oblievačky stáva sa dievka krajšou.

Foto: Archív TASR

Tagy: Veľkonočné tradície na Slovensku Veľkonočné tradície