Únia oslavuje 50. výročie podpisu Rímskych zmlúv

BERLÍN 24. marca (WEBNOVINY) - Pri príležitosti 50. výročia podpisu Rímskych zmlúv, ktoré založili predchodcu Európskej únie - Európske hospodárske spoločenstvo (EHS) a Európske spoločenstvo pre atómovú energiu (EURATOM) sa schádzajú počas víkendu v hlavnom meste Nemecka hlavy štátov a predsedovia vlád EÚ. Vážnu konkurenciu pre európskych lídrov predstavuje mláďa ľadového medveďa Knut, ktoré po narodení odvrhla matka. Jeho osud zaujal Nemcov natoľko, že jeho prvé kroky vysielala v priamom prenose v piatok televízia a v sobotu sa ocitol na titulke viacerých nemeckých denníkov. Počasie v Berlíne sa konečne po výdatných zrážkach umúdrilo a do mesta zavítala jar.

Do Berlín popoludní zavítal aj slovenský premiér Robert Fico ktorý sa v podvečerných hodinách (okolo 17:30 SEČ) zúčastní spolu so svojimi európskymi kolegami na koncerte Berlínskych filharmonikov pod vedením Sira Simona Rattlea. Európske delegácie pri vstupe do Berlínskej filharmónie osobne víta spolková kancelárka Angela Merkelová, ktorej krajina v súčasnosti predsedá EÚ. Po koncerte odíde predseda slovenskej vlády na večeru podávanú nemeckým spolkovým prezidentom Hansom Köhlerom v zámku Bellevue.

V nedeľu sa v Nemeckom historickom múzeu uskutoční Slávnostný akt "50 rokov Rímskych zmlúv". Počas slávnosti sa zhromaždeným prihovorí i nemecká kancelárka Merkelová, predseda talianskej vlády Romano Prodi, predseda Európskeho parlamentu Hans-Gert Pöttering a šéf Európskej komisie José Manuel Barroso. Pöttering, Merkelová a Barroso následne podpíšu Berlínsku deklaráciu. V prípade priaznivého počasie sa lídri EÚ následne odfotografujú pred Brandenburgskou bránou.

Deklarácia, ktorá sa začína slovami "My, občania Európskej únie", má pripomenúť minulé úspechy a naznačiť budúce smerovanie únie. Medzi výzvy, ktorým bude EÚ čeliť, deklarácia zaraďuje boj proti terorizmu, ochranu občianskych slobôd, boj s chudobou, definovanie spoločnej, udržateľnej energetickej politiky a boj proti klimatickým zmenám. Deklarácia, ktorú pripravovali európski predstavitelia za zatvorenými dverami, má menej ako tri strany a je napísaná prístupným a ľahko pochopiteľným jazykom. V texte nebude zmienka o náboženstve ani napriek tlaku, aby sa v ňom spomenuli spoločné "židovsko-kresťanské korene".

Deklarácia priamo nespomína ani projekt európskej ústavy, ktorú odmietli v referendách Francúzsko a Holandsko a hovorí iba o záväzku vyriešiť do roku 2009 inštitucionálnu krízu, v ktorej sa únia ocitla. Ďalšia kontroverzná oblasť - pokračovanie rozširovania - je v deklarácii spomenutá len slovami, že EÚ zostáva otvorená.

SITA