Únia nám strojnásobí

To by znamenalo približne 3,5-násobný nárast v porovnaní so stavom v súčasnosti. Aj to je jeden z výsledkov dohody európskych lídrov na novej finančnej perspektíve EÚ na roky 2007 až 2013. Koľko peňazí v skutočnosti dostaneme, je však zatiaľ vo hviezdach, veľa bude závisieť aj od našej schopnosti podložiť ich kvalitnými projektmi. Len na porovnanie, pri štrukturálnych fondoch sa z plánovaného objemu na rok 2004 do začiatku decembra podarilo alokovať asi tretinu z necelých 11 miliárd Sk.

Slovensko by malo v rokoch 2007 až 2013 získať z EÚ priemerný ročný príspevok 48,3 mld Sk. „Ak by bolo schopné vyčerpať všetky prostriedky určené na sedem rokov, môže tak získať 338 mld Sk. Je to viac, ako sú výdavky štátneho rozpočtu na budúci rok,“ konštatoval minister financií Ivan Mikloš. O tom, či sa to skutočne bude dariť a v akej miere, nechcel minister špekulovať. Premiér Mikuláš Dzurinda však plánuje začiatkom budúceho roka uskutočniť opatrenia na zlepšenie kvality predkladaných projektov.
Tá totiž stále pokrivkáva. Podľa Moniky Szabovej z ministerstva výstavby sa často opakujú doslova triviálne chyby. Žiadostiam o podporu z eurofondov chýbajú napríklad potrebné prílohy, uchádzači o peniaze nemajú vyrovnané potrebné majetkové vzťahy, alebo im v súvislosti s projektom chýba stavebné povolenie. Niekedy si dokonca ani neprečítajú, čo od nich úradníci na ministerstve žiadajú.
Okrem dodatočných finančných prostriedkov z fondov EÚ získalo Slovensko aj navýšenie peňažnej podpory na odstávku elektrárne v Jaslovských Bohuniciach na 375 mil. eur (14,2 mld Sk). Štátny mešec príde síce o 540 mil. eur z Kohézneho a zo štrukturálnych fondov, získa však zhruba 1,74 mld eur ako efekt možnosti započítania dane z pridanej hodnoty do uznateľných výdavkov a zvýšením miery spolufinancovania pre štrukturálne fondy z 80 na 85 %.
Slavomír Šikuda