|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Nedeľa 22.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Adela
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
26. júla 2011
Únia miest kritizuje rezort práce
Únia miest Slovenska kritizuje zámer Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR opätovne centralizovať sociálne služby a zvýšiť finančnú participáciu klienta na sociálnych službách. ...
Zdieľať
BRATISLAVA 26. júla (WEBNOVINY) - Únia miest Slovenska kritizuje zámer Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR opätovne centralizovať sociálne služby a zvýšiť finančnú participáciu klienta na sociálnych službách.
Medzi predstaviteľmi územnej samosprávy (ZMOS, ÚMS a VÚC) a rezortom práce takmer dva roky prebieha dialóg, ako vyriešiť kritický stav v oblasti poskytovania sociálnych služieb, aj napriek tomu sa stále nedohodli.
"Je to krok späť v oblasti decentralizácie a uplatňovania princípu subsidiarity, t.j. priblíženia služieb k občanovi a k adresnému, flexibilnému a efektívnemu poskytovaniu sociálnych služieb so zohľadnením miestnych podmienok," uviedol generálny sekretár ÚMS Marián Minarovič. Kritický stav samospráv sa podľa neho rieši nesystémovo, dodatočnou úhradou štátu nepokrytých finančných výdavkov územných samospráv.
Definovanie zodpovednosti
Zámer rezortu práce centralizovať sociálne služby sa zdôvodňuje "neschopnosťou" územných samospráv prevziať dobrovoľné – originálne kompetencie. "Problém je však v nedostatočne vytvorených podmienkach z hľadiska fiškálnej decentralizácie a v absencii analýzy stavu, v ktorom uvedené kompetencie boli odovzdané.
Ide najmä o zlý, nevyhovujúci a v niektorých prípadoch až havarijný stav zariadení nezodpovedajúci štandardom, obrovský modernizačný dlh, nedostatočné personálne vybavenie, zdedené a rozširujúce sa poradovníky," dodal Minarovič.
Podľa ÚMS by sa malo pokračovať v začatej diskusii s cieľom premietnuť do legislatívneho rámca komplexné a systémové riešenie, ktoré jasne zadefinujú zodpovednosť štátu, miestnej a regionálnej samosprávy a tomu zodpovedajúce plnohodnotné finančné krytie.
Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) minulý týždeň odmietlo, aby zásadná novela zákona o sociálnych službách vznikla bez aktívneho dialógu so samosprávami. ZMOS avizovalo, že je pripravené na rokovania s vládou, ktoré sa budú týkať komplexného modelu sociálnych služieb. Podľa hovorcu ZMOS Michala Kaliňáka sociálne služby nepotrebujú zoštátnenie, ale efektívny systém, ktorý odstráni duplicitu, nesystémovosť a neporiadok.
V štátnom za 200 eur, v súkromnom aj za 700
Ministerstvo práce chce novým zákonom o sociálnych službách okrem iného finančne zrovnoprávniť štátne a súkromné sociálne zariadenia, čím chce vyriešiť krízu. V súčasnosti sú totiž plné štátne sociálne zariadenia, kde klienti platia približne 150 až 250 eur mesačne. Súkromné zariadenia majú málo klientov, pretože pobyt v nich stojí v priemere 700 eur mesačne.
Obce a mestá so zrovnoprávnením nesúhlasia. Predseda ZMOS Jozef Dvonč hovorí, že je nutné definovať štandard v poskytovaní sociálnych služieb a oprávnené náklady. "Spolu so štátom a VÚC by sme mali zabezpečiť určitý existenčný štandard, ostatné by malo byť predmetom platby klienta," hovorí Dvonč.
Medzi predstaviteľmi územnej samosprávy (ZMOS, ÚMS a VÚC) a rezortom práce takmer dva roky prebieha dialóg, ako vyriešiť kritický stav v oblasti poskytovania sociálnych služieb, aj napriek tomu sa stále nedohodli.
"Je to krok späť v oblasti decentralizácie a uplatňovania princípu subsidiarity, t.j. priblíženia služieb k občanovi a k adresnému, flexibilnému a efektívnemu poskytovaniu sociálnych služieb so zohľadnením miestnych podmienok," uviedol generálny sekretár ÚMS Marián Minarovič. Kritický stav samospráv sa podľa neho rieši nesystémovo, dodatočnou úhradou štátu nepokrytých finančných výdavkov územných samospráv.
Definovanie zodpovednosti
Zámer rezortu práce centralizovať sociálne služby sa zdôvodňuje "neschopnosťou" územných samospráv prevziať dobrovoľné – originálne kompetencie. "Problém je však v nedostatočne vytvorených podmienkach z hľadiska fiškálnej decentralizácie a v absencii analýzy stavu, v ktorom uvedené kompetencie boli odovzdané.
Ide najmä o zlý, nevyhovujúci a v niektorých prípadoch až havarijný stav zariadení nezodpovedajúci štandardom, obrovský modernizačný dlh, nedostatočné personálne vybavenie, zdedené a rozširujúce sa poradovníky," dodal Minarovič.
Podľa ÚMS by sa malo pokračovať v začatej diskusii s cieľom premietnuť do legislatívneho rámca komplexné a systémové riešenie, ktoré jasne zadefinujú zodpovednosť štátu, miestnej a regionálnej samosprávy a tomu zodpovedajúce plnohodnotné finančné krytie.
Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) minulý týždeň odmietlo, aby zásadná novela zákona o sociálnych službách vznikla bez aktívneho dialógu so samosprávami. ZMOS avizovalo, že je pripravené na rokovania s vládou, ktoré sa budú týkať komplexného modelu sociálnych služieb. Podľa hovorcu ZMOS Michala Kaliňáka sociálne služby nepotrebujú zoštátnenie, ale efektívny systém, ktorý odstráni duplicitu, nesystémovosť a neporiadok.
V štátnom za 200 eur, v súkromnom aj za 700
Ministerstvo práce chce novým zákonom o sociálnych službách okrem iného finančne zrovnoprávniť štátne a súkromné sociálne zariadenia, čím chce vyriešiť krízu. V súčasnosti sú totiž plné štátne sociálne zariadenia, kde klienti platia približne 150 až 250 eur mesačne. Súkromné zariadenia majú málo klientov, pretože pobyt v nich stojí v priemere 700 eur mesačne.
Obce a mestá so zrovnoprávnením nesúhlasia. Predseda ZMOS Jozef Dvonč hovorí, že je nutné definovať štandard v poskytovaní sociálnych služieb a oprávnené náklady. "Spolu so štátom a VÚC by sme mali zabezpečiť určitý existenčný štandard, ostatné by malo byť predmetom platby klienta," hovorí Dvonč.