|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Nedeľa 22.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Adela
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
15. októbra 2013
Umrel nacistický zločinec, žiadna krajina ho nechce pochovať
Utorňajšie smútočné zhromaždenie na počesť zosnulého nemeckého vojnového zločinca Ericha Priebkeho sa nakoniec nebude konať v jednom z kostolov v talianskej metropole Rím, kde v piatok zomrel. ...
Zdieľať
RÍM 15. októbra (WEBNOVINY) - Utorňajšie smútočné zhromaždenie na počesť zosnulého nemeckého vojnového zločinca Ericha Priebkeho sa nakoniec nebude konať v jednom z kostolov v talianskej metropole Rím, kde v piatok zomrel.
Jeho právnik Paolo Giachini v pondelok v reakcii na zamietavé stanovisko Vatikánu uviedol, že s jeho klientom sa rozlúčia na súkromnom zhromaždení, miesto a čas pohrebu však neuviedol.
Podľa židovského Centra Simona Wiesenthala, ktoré vyhľadáva nacistických vojnových zločincov, by jeho telo nachádzajúce sa v rímskej márnici mali previezť do Nemecka a tam spáliť.
Padla totiž aj možnosť jeho pohrebu na cintoríne padlých nemeckých vojakov pri Ríme. Vedenie cintorína to odmietlo, pretože Priebke nezomrel počas vojny. Panujú navyše obavy, že jeho hrob by sa mohol stať miestom, ktoré by priťahovalo neonacistov.
Argentínska vláda v sobotu rázne odmietla návrh Priebkeho právnika, podľa ktorého chcel byť jeho klient pochovaný vedľa svojej ženy v argentínskom meste Bariloche. Tam po úteku z Nemecka žil 40 rokov až do svojho vyhostenia do Talianska. Argentínske židovské organizácie vyjadrili spokojnosť s postojom vlády krajiny, kde žije 300-tisíc Židov. Ako uviedol rezort diplomacie, "Argentína neprijme takúto urážku ľudskej dôstojnosti".
Priebke zomrel v piatok vo veku sto rokov v talianskej metropole Rím. Odsúdený vojnový zločinec bol zodpovedný za zabitie desiatok ľudí neďaleko Ríma počas druhej svetovej vojny. Priebkeho odsúdili až v roku 1998, keďže krátko po vojne s pomocou Vatikánu utiekol z britského zajatia v Taliansku a ušiel do Argentíny. V roku 1995 ho však vyhostili a o tri roky neskôr ho taliansky tribunál odsúdil na doživotie. Svoj trest si však pre pokročilý vek a zdravotné problémy odpykával doma. Na svoju obhajobu uvádzal, že popravy 335 ľudí z marca 1944 boli vykonané na príkaz vodcu Adolfa Hitlera.
Jeho právnik Paolo Giachini v pondelok v reakcii na zamietavé stanovisko Vatikánu uviedol, že s jeho klientom sa rozlúčia na súkromnom zhromaždení, miesto a čas pohrebu však neuviedol.
Podľa židovského Centra Simona Wiesenthala, ktoré vyhľadáva nacistických vojnových zločincov, by jeho telo nachádzajúce sa v rímskej márnici mali previezť do Nemecka a tam spáliť.
Padla totiž aj možnosť jeho pohrebu na cintoríne padlých nemeckých vojakov pri Ríme. Vedenie cintorína to odmietlo, pretože Priebke nezomrel počas vojny. Panujú navyše obavy, že jeho hrob by sa mohol stať miestom, ktoré by priťahovalo neonacistov.
Argentínska vláda v sobotu rázne odmietla návrh Priebkeho právnika, podľa ktorého chcel byť jeho klient pochovaný vedľa svojej ženy v argentínskom meste Bariloche. Tam po úteku z Nemecka žil 40 rokov až do svojho vyhostenia do Talianska. Argentínske židovské organizácie vyjadrili spokojnosť s postojom vlády krajiny, kde žije 300-tisíc Židov. Ako uviedol rezort diplomacie, "Argentína neprijme takúto urážku ľudskej dôstojnosti".
Priebke zomrel v piatok vo veku sto rokov v talianskej metropole Rím. Odsúdený vojnový zločinec bol zodpovedný za zabitie desiatok ľudí neďaleko Ríma počas druhej svetovej vojny. Priebkeho odsúdili až v roku 1998, keďže krátko po vojne s pomocou Vatikánu utiekol z britského zajatia v Taliansku a ušiel do Argentíny. V roku 1995 ho však vyhostili a o tri roky neskôr ho taliansky tribunál odsúdil na doživotie. Svoj trest si však pre pokročilý vek a zdravotné problémy odpykával doma. Na svoju obhajobu uvádzal, že popravy 335 ľudí z marca 1944 boli vykonané na príkaz vodcu Adolfa Hitlera.