Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Ekonomika

05. novembra 2008

Úlohy pre nového amerického prezidenta č. 44



Nový americký prezident a jeho najbližšie štyri roky vlády: Dokáže sa vyhnúť katastrofickému scenáru?



Zdieľať
Vlády celého sveta zasahujú na svetových trhoch nebývalým spôsobom s cieľom zabrániť rizikám vyplývajúcim z celosvetovej finančnej a ekonomickej katastrofy. Argumentácia medzi politickým a ideologickým spektrom sa týka otázky, či táto intervencia je nevyhnutné zlo alebo jednoducho niečo nesprávne. No o tejto téme rozhodne treba rokovať: keď trhy prechádzajú do krízového režimu, verejný sektor preberá velenie, nakoľko politici sú vyzývaní, aby „niečo robili“ a politici sa nemôžu len tak prizerať, kým jednotlivci ako aj firmy idú húfne ku dnu.  Toto je naozaj socializmus z tej negatívnej stránky. Vlády na celom svete zaťahujú všetky brzdy, aby zachránili „systém“ a udržali ho v chode za každú cenu. Zatiaľ je jasné, že musíme pokračovať ďalej, pretože trajektória politickej odozvy bude prvoradá, aby sme pochopili, ako ukormidlovať vrak v dôsledkoch najväčšej finančnej bubliny celosvetovej histórie. V tejto kritickej chvíli, chvíľu - ani nie týždeň pred voľbami amerického prezidenta, je skutočne namieste uvažovať o tom, s čím príde nový americký prezident. Americká ekonomika je zatiaľ stále najväčšou na svete a prichádzajúca administratíva prezidenta a FED budú naďalej najviac ovplyvňované skutočnosťou, ako pomôcť pri ovplyvňovaní odozvy na nebývalý zmätok na finančných trhoch a nadchádzajúci ekonomický dopad. Nová americká administratíva a svetoví partneri môžu urobiť veľa preto, aby sa finančné trhy stali pre nás všetkých lepším a bezpečnejším miestom, na ktorom sa budeme zúčastňovať a z ktorého budeme prosperovať.  Tu sa pozrieme na tri istým spôsobom americky orientované scenáre na najbližšie štyri roky. Prvý je najmenej pravdepodobný scenár, v ktorom predpokladáme, že sa zákonodarcom podarí urobiť všetko správne a ekonomika náležite zareaguje. Druhá možnosť – pozeráme sa na prípad s vyššou pravdepodobnosťou, ktorá obsahuje viac čiastočných úspechov a istú dávku neúspechov. Posledná alternatíva – vrele dúfame že nenastane a ide tu o akademické cvičenie, kde musíme zdvihnúť oponu pre horory, teda aj pre najhorší možný scenár. Stávky sú veľmi vysoké pre prezidenta s číslom 44 – ako sa vyrovná on a jeho administratíva s touto výzvou?
 
Je 21. januára 2009 – deň po radostnom inauguračnom dni pre čerstvo menovaného 44. prezidenta Spojených štátov. Prezident vstupuje do oválnej pracovne, odhodlane kráča k obrovskému stolu a usádza sa do vysokého koženého kresla. Nakloní sa, aby dočiahol červené dosky, ktoré položil jeden člen jeho tímu na kopu správ uložených na stole. Číta nadpis: Dôsledky svetovej systémovej finančnej krízy: politický scenár na zvrátenie katastrofy. Prezidentovi vzkypí žlč a jeho nálada sa obratom pokazí ...
 
Bez ohľadu na skutočnosť, ktorého kandidáta si američania zvolia a ktorý v januári nastúpi na svoj post, tento bude čeliť takému pochmúrnemu ekonomickému prostrediu plnému výziev, aké neriešil žiaden iný predchádzajúci prezident od roku 1933, kedy na svoj post nastúpil  Franklin D. Roosvelt. Aj keď ešte stále nemáme istotu, ako hlboko táto kríza pôjde, kým budeme môcť začať hovoriť o niečom, čo sa blíži stabilite nášho finančného systému, reálny ekonomický dopad škôd je už viditeľný v spätnom zrkadle. Dosah krízy bude široko spektrálny a prejaví sa minimálne vo výraznom celosvetovom spomalení a predĺženej recesii najväčších svetových ekonomík a možno aj v celosvetovej recesii.
 
Táto kríza je molochom, ktorý napadol trhy a dve prezidentské kampane oslepujúcou rýchlosťou. Uvádzame príklad, ako ďaleko sme sa dostali za veľmi krátky čas: začiatkom júna tohto roku - len pred piatimi mesiacmi zverejnil the Associate Press prehľad stanovísk dvoch kandidátov na amerického prezidenta k „vybraným“ sedemnástim témam – podľa všetkého sedemnásť najpálčivejších tém všeobecnej čitateľskej verejnosti. Keď si prezerám tento zoznam, vidím všetky možné témy od reformy financovania kampane a zahranično-politického postoja ku Kube až po veľké témy ako globálne otepľovanie a zdravotná starostlivosť. Zo 17 tém bola na zozname však len hŕstka ekonomického charakteru a z tej hŕstky sa len jedna nepriamo týkala hypotekárnej krízy, kde sa kandidáti vychvaľovali, ako mienia riešiť „krízu bývania“. Keď to skrátime, kandidáti nemali poňatia, čo urobia, ak skutočné bremeno spočinie na ich pleciach – naše hrubé odhady môžu byť momentálne rovnako dobré ako ich.
 
Ďalej uvádzame tri základné trajektórie závažných tém, ktorým odteraz čelia Spojené štáty a svet, obzvlášť s novou nezabehnutou administratívou, ktorá bude oveľa ďalej  ku kontrole strát tejto pokračujúcej fázy globálneho  poklesu a útlmu.
 
Americká ekonomika
                                                                          
Americká ekonomika prepadá v 3. štvrťroku 2008 do recesie a po ukončení 4. štvrťroka  ľahko splní technickú definíciu dvoch po sebe nasledujúcich štvrťrokov s negatívnym rastom HDP. Keďže tento ničivý požiar sa šíri tak rýchlo, sa pýtame, či čelíme len najhoršej recesii od začiatku 80. rokov alebo musíme začať zvažovať krízový scenár.
 
Najlepšia alternatíva: Realitný trh sa v roku 2009 upokojí potom ako TARP (Troubled Assets Relief Program) a nová spoločnosť typu HOLC (Home Owners’ Loan Corporation/ úverová spoločnosť vlastníkov domov) pomôžu vo väčšine oblastí stabilizovať ceny po ďalšom približne 10% poklese cien domov. Uplatňovanie záložného práva sa rapídne spomaľuje kvôli prehodnocovaniu hypoték, a tak väčšina ľudí môže zotrvať vo svojich príbytkoch z dôvodu rôznych úľav. Do konca roku 2010 4 z 8 predchádzajúcich štvrťrokov zaznamenali negatívny rast HDP, no existujú náznaky, že ponuka domov na predaj klesá kvôli pozastaveniu výstavby nových domov v predchádzajúcich rokoch. Novej administratíve sa ju podarilo stimulovať prostredníctvom daňových prázdnin a veľkých verejných projektov výstavby zameraných na alternatívne energie a zvýšenie efektívnosti k úplnému ozdraveniu do volieb v roku 2012 spojenou s minimálnou mierou inflácie. Hlavné ekonomické témy volebnej kampane v roku 2012 budú zamerané na problémy rastúcej inflácie, balónové deficity a potreba väčšej finančnej úspornosti.
 
Základná alternatíva:  Ceny domov naďalej klesajú o ďalších 20% v širokom meradle, keďže situácia sa výrazne zhorší skôr ako uvidíme jasné známky, že sme dosiahli dno roku 2010. Do roku 2012 začína trh s nehnuteľnosťami ukazovať skôr známky stabilizácie ako vitality, napriek veľkému trvalému úsiliu na ochranu záujmov vlastníkov domov. Do roku 2010 Spojené štáty čelia prudkej recesii a nezamestnanosť prudko stúpa nad 8,0%, pričom čísla nevyužiteľnosti pracovných síl dosahujú najhoršie údaje za posledných 80 rokov viac ako 15%. Súkromná spotreba sa obmedzuje na rekordné úrovne napriek masívnym novým stimulačným opatreniam Spojených štátov, keďže americkí spotrebitelia odmietajú pokračovať v bláznivom míňaní a namiesto toho sa rozhodnú pre oporu svojich osobných bilancií. Ekonomika je v roku 2012 ešte stále chabá s najvyššou infláciou od začiatku 80. rokov a 44. prezident skončí po prvom období a nahrádza ho nástupca s populistickejšími, agresívnejšími a finančne riskantnejšími plánmi, ktoré sľubujú veľký rozmach nových infraštrukturálnych projektov, s ktorými nesmelo začal predchádzajúci prezident.
 
Najhoršia alternatíva: Spojené štáty sa potácajú v niečom, čo možno opísať ako ekonomický prepad, pričom pokračujúce znižovanie HDP je najhoršie od 30. rokov a potrvá až do roku 2010, kým sa objavia známky zmiernenia. Oficiálna nezamestnanosť do konca roku 2010 rastie až na úroveň 10% a miera nevyužiteľnosti pracovných síl sa blíži k 25%. Realitná kríza sa do roku 2011 potlačí, s niektorými mimoriadne vzdialenými predmestiami tzv. satelitné mestečká, ďaleko od centra mesta, ktoré sa menia na vyplienené mestá obývané neoprávnenými obyvateľmi kvôli ich nevyužitiu zo strany vlastníkov. Verejné nepokoje a kriminalita sa menia na endemické a vláda sa snaží reagovať formou nebývalých balíčkov sociálnej pomoci a novými verejnými projektmi výstavby, aby zamestnala nekonečné množstvo nezamestnaných. Nemocenské dávky a dôchodky už nie sú zďaleka také štedré, keďže daňové príjmy sú na ich financovanie nedostatočné a väčšine občanov Spojených štátov sa klesla úroveň ich životného štandardu ako aj ich očakávania od budúcnosti – posilňovanie negatívnej špirály ekonomického oslabenia. Určitú dobu vládne deflácia, kým sa vláda nepokúsi o speňaženie dlhu, nakoľko nedokáže umiestniť obrovský dlh na verejný trh kvôli nedostatku kupcov ochotných na takéto obchodovanie. Takto vzniká nebezpečný spúšťač inflácie. 
 
Úrokové sadzby  a inflácia
Niektorí hovoria, že „posledná bublina“, ktorá ešte stále existuje, hoci všetky ostatné sériové bubliny z predchádzajúceho obdobia už praskli, je bublina verejného dlhu – americká, európska a japonská štátna pokladňa. Napriek tomu mnohí tvrdia, že najprv zaznamenáme defláciu z dôvodu prudkého poklesu dopytu a náhlej potreby radšej splatiť dlh ako si požičiavať a financovať ďalšiu aktivitu. Avšak tlačiarenské stroje v centrálnych bankách sa budú v nadchádzajúcich rokoch činiť, aby vytlačili všetky potrebné peniaze na upratanie neporiadku, do ktorého sme sa sami dostali, čo bude nakoniec viesť k rýchlemu návratu do inflačného prostredia.
 
Najlepšia alternatíva: Deflačný aspekt negatívneho obratu pri strate kapitálu a aktív sa zhruba dorovnáva inflačnými implikáciami prudkých vládnych výdavkov, s pôvodným deflačným impulzom vyplývajúcim z kolapsu dopytu v roku 2009, ktorý ustupuje miernej inflácii v roku 2010 a potom  spôsobuje starosti v prípade relatívne kontrolovanej inflácie počas obdobia rokov 2011-12, čo predsa len pomáha niektorým znižovať zaťaženie dlhodobými úvermi, no inde spúšťa bežné obavy z inflácie.
 
Základná alternatíva: Obavy z deflácie sa do roku 2010 rýchlo pominú a inflácia začína prudko rásť, keďže Spojené štáty nedokážu získať toľko prostriedkov, koľko by potrebovali na financovanie svojich balíčkov na vyriešenie krízy finančného systému a ekonomiky a tak sú nútené prijímať rôzne opatrenia na speňaženie dlhu. FED musí dokonca zvýšiť sadzby, aby ochránila bankovky a americké dlhodobé sadzby sú na dobrej ceste dosiahnuť do roku 2012 úroveň 10,00%.
 
Najhoršia alternatíva: Po mnohých kolách neúspešných pokusov o stimulačné opatrenia a rozšíreného speňažovania dlhu inflácia dvíha svoju škaredú hlavu ako nikdy predtým. Okrem inflácie máme problémy s dolárom, keďže cudzinci strácajú dôveru k americkému doláru a menia svoje meny na iné ako je dolár alebo umožňujú im plávajúci kurz.
 
Nový americký a celosvetový finančný systém:
 
Ak je tu niečo, na čo poukazuje veľká úverová bublina z rokov 2003-2008 pod pseudonymom najväčšia Ponziho hra v celosvetovej histórii, je skutočnosť, že svetová ekonomika potrebuje globálny dohľad: súčasný systém bol bolestne odskúšaný a svoju úlohu neplní. Niektorí volajú po „novej Bretton Woodskej inštitúcii“, hoci je to len veľmi nemotorná analógia. Rok 2008 nie je rokom 1944. 
 
Najlepšia alternatíva: Na základe značnej americkej účasti dohodnutý komplexný nový medzinárodný finančný systém, ktorý je ratifikovaný v roku 2010. Uzákoňujú sa nové medzinárodné štandardy o bankovej transparentnosti a účtovných štandardoch. Centrálny regulačný orgán – možno posilnený MMF - zabezpečuje tvorbu analýz finančného sveta týkajúcich sa nerovnováh, ktoré môžu viesť k systémovým problémom a odporúča činnosti, ako tieto nerovnováhy riešiť v prípade ich vzniku. Nová Banka Planéty Zeme vytvorí novú stabilnú menu s vlastnými úrokovými sadzbami, voči ktorej si budú meniť svoje meny menšie novo vznikajúce krajiny.
 
Základná alternatíva: Medzinárodné jednania prinesú len obmedzené nové zisky týkajúce sa oblasti transparentnosti bankových nariadení a záchranných poistiek s cieľom predísť istému zníženiu likvidity, ktorého sme boli svedkom počas krízy. Keďže USA a iné národy sú príliš zahltené vlastnými problémami na to, aby vytvorili komplexný systém, rozhovory sa po schválení prvotných opatrení naťahujú bez dosiahnutia skutočného pokroku. Dôjde k reforme MMF, no dostane sa mu nedostatočnej podpory na pomoc pri podpore marginálnych krajín, čo povedie k viacnásobným zlyhaniam v schopnosti štátov splácať dlh. Veľmi ťažkému obdobiu čelia novo rozvíjajúce sa trhy krajín, keďže veľké ekonomiky sa zaoberajú príliš vlastnými problémami, než aby ich znepokojovali zraniteľné národy. Týmto sa otvárajú veľké príležitosti pre Čínu, ktorá si môže uplatňovať rôzny druh vplyvu.
 
Najhoršia alternatíva: Nedospeje sa k žiadnym dohodám v medzinárodných finančných nariadenach a zmätok v množstve navrhnutých riešení spôsobí ekonomickú rivalitu, ktorá je podozieravá, nedôverčivá a prekáža voľnému toku kapitálu. V tejto atmosfére absolútnej nedôvery sa chradnúcemu finančnému sektoru veľmi nedarí znovu rozbehnúť svoju činnosť v rokoch 2008-12, čo prispieva k ďalšiemu poklesu HDP v Spojených štátoch a v zahraničí.
 
Obchod a protekcionizmus
Jedna z najbežnejších odpovedí akéhokoľvek národa, ktorý prekonáva ekonomickú krízu, je hľadanie vonkajšieho nepriateľa, na ktorého môžete preniesť vinu. Je to jasný problém v novo vznikajúcich krajinách, keďže na týchto trhoch sa situácia zhoršuje podľa toho, ako sa hypotekárna kríza šíri do sveta. V takomto prostredí, môžu aj najsilnejšie štáty skĺznuť k nebezpečným riešeniam, ktoré vybudujú prekážky v obchode a zahodia globalizačné impulzy v snahe chrániť sa pred konkurenciou.
 
Najlepšia alternatíva: Nová americká administratíva si zapletá hlavu do populistických tlakov týkajúcich sa nízkej ceny práce v zahraničí napriek vysokej miere nezamestnanosti doma a jediné úsilie, ktoré vynaloží v novej legislatíve, sú drobné úpravy pre NAFTA (North American Free Trade Agreement), pričom použije ospravedlnenie environmentálnych štandardov, aby mohla vybudovať čiastočné  prekážky na obchodovanie a chrániť niektoré povolania z výrobnej sféry. Výrobné odvetvie je v Spojených štátoch v porovnaní so spotrebou stále v primerane dobrej kondícii vďaka vysokým výnosom z cien energií a zabezpečuje, aby americké dovozy založené na ťažších komoditách a ťažších odvetviach ostali relatívne vysoké a slabší americký dolár ponúka koncom roku 2009 solídnu cenovú výhodu.
 
Základná alternatíva: Spojené štáty vytvárajú trestnoprávnu legislatívu pre spoločnosti, ktoré sa snažia premiestnit kompetencie do zahraničia a niektoré dôležité spoločnosti sa pokúsia presťahovať sa len aby zistili, či bude ich podnikanie v Spojených štátoch značne obmedzené, ak budú konať. Spoločnosti, ktoré zotrvajú v Spojených štátoch sa budú smiať ako posledné vďaka prudko klesajúcemu doláru do roku 2010, keďže si v zahraničí udržia pri tvorbe cien veľkú prevahu. V zahraničí budú schválené ďalšie penalizačné, hoci relatívne obmedzené sadzby na kľúčové dovozy a celosvetový obchod už nebude do roku 2012 taký voľný, ako tomu bolo pred rokom 2008.
 
Najhoršia alternatíva: Ochrániť sa -  krajiny na celom svete si vytvárajú veľké obchodné bariéry s cieľom ochrániť svoje kľúčové odvetvia, nakoľko sú pod populistickým tlakom, aby tak urobili. Do roku 2012 sa celosvetový HDP zníži o 20%.
 
Energia
Z vonkajšieho pohľadu klesajúce ceny energií v poslednom období sú pre Spojené štáty dobré, keďže sú nesmierne závislé na dovoze ropy a ovplyvňujú ich obchodnú bilanciu. No geopolitické implikácie sú pravdepodobne dôležitejšie, keďže dramatický pokles ceny ropy by bol silne destabilizujúcim prvkom pre mnohé časti sveta. Takže pre svet by bolo najlepšie, keby ceny energií prestali klesať a dokonca začali trochu stúpať.
 
Najlepšia alternatíva: Ceny ropy prestanú klesať a stabilizujú sa približne na úrovni 100 USD za barel, ktorá je v krátkodobom horizonte dostatočne vysoká na zabezpečenie dodávky ropy pre trh a zabezpečí pokračujúci stimul na investovanie do alternatívnych zdrojov energií a ďalšie udržanie dopytu, aby nedošlo k príliš rýchlej obnove, no dostatočne nízky čím sa predíde hrubej nerovnováhe vznikajúcej pri balónoch, ktoré sa dostanú mimo kontrolu. Deficit bežného účtu Spojených štátov je ešte stále veľmi ovplyvňovaný vysokými cenami ropy, no do roku 2010 sa začne zlepšovať z dôvodu veľkého poklesu americkej spotreby a iných odolných trhov. Číne sa podarí vymaniť sa z celej krízy a jej dovozy energie naďalej podporujú dopyt. Napriek cenovej panike koncom roku 2008 nedochádza k zvrhnutiu veľkého režimu.
 
Základná alternatíva: Celosvetový dopyt dostatočne klesá, aby sa cena ropy zachovala v napätom rozsahu 60-80 dolárov, napriek chabým pokusom OPEC-u o zníženie výroby, k čomu v skutočnosti nedošlo, keďže výrazné navýšenie rozpočtu krajín v posledných rokoch znamená, že každý výnos z ropy je dobrý. Irán čelí nestabilite a len o vlások ušiel pred absolútnych zmätkom, potom ako moc prevzala nová vláda. Venezuelský diktátor Chavez prišiel o moc a krajina sa zmieta v rastúcej nestabilite, čo do roku 2010 dvíha ceny ropy späť nad 100 dolárov za barel. Americká reakcia na krízu nemá víziu a pokusy zahraničnej politiky o riešenie jednotlivých záležitostí sú nešikovné tak ako vždy. Pokusy o zvýšenie efektívnosti vedú len k ďalšiemu malému poklesu dovozu ropy do konca roku 2012, kedy sa Spojené štáty zdajú byť zraniteľnejšie ako kedykoľvek predtým a to bez nového projektu Manhattan na hľadanie alternatív ropy.
 
Najhoršia alternatíva: Ceny ropy prudko klesnú na 35 dolárov za barel, dochádza k takej silnej destabilizácii krajín vyvážajúcich ropu, že v jednej alebo ďalších z nich vypukne revolúcia, čo v konečnom dôsledku spôsobí šok v dodávke a tak cena ropy raketovo stúpa na 150 dolárov za barel, hoci dopyt a ekonomika napĺňajú nádrže. Rozvinutý svet sa ocitne v chaose, keďže importéri sa bijú. Zavádza sa prídelový systém a kontroly cien a ojedinelé nedostatky ropy spúšťajú strach z hladomoru, keďže ojedinelé problémy s včasnými systémami dodávok stúpajú. Americká armáda zabezpečuje dodávky prídelov jedla občanom v najviac postihnutých oblastiach. Spojené štáty otvárajú svoje strategickú rezervu ropy a vyčerpá sa z nej viac ako polovica, skôr ako nadobudnú platnosť núdzové kontroly v roku 2011.
 
Geopolitická situácia:
Trúfneme si čeliť týmto hrozbám? Geopolitické otázky sa môžu stať prvoradými pre nadchádzajúcu prezidentskú administratívu. Napriek tomu, že história sa skôr rýmuje, ako by sa opakovala, najhorší uhol pohľadu pri porovnávaní histórie z obdobia 30. rokov nepredstavuje len ekonomické oslabenie tohto desaťročia, ale často aj hroznú ideologickú reakciu a zúfalstvo, ktoré oslabenie ekonomiky spustilo – fašizmus a vojnu, ktorých by sme vedeli pár vymenovať.
 
Najlepšia alternatíva: Ceny ropy znovu stúpajú a pomáhajú stabilizovať režimy, ktoré boli najviac ohrozené nestabilitou. Spojené štáty organizovane opúšťajú Irak a nasadenie v Afganistane, ktorý znovu upadne do zmätku, ale teraz už bez teroristických táborov. Jadrový program Iránu je vyriešený mierumilovne.
 
Základná alternatíva: Ceny ropy spustia nestabilitu vo viacerých režimoch, ktoré sa počas obrovskej cenovej energetickej bubliny stali príliš sebaistými. Spojené štáty opúšťajú Irak a Afganistan kvôli ostrosti domácej ekonomickej situácii a vidia, ako sú tieto krajiny zaplavené nedemokratickými silami. Rusko skĺzne do otvoreného diktátu a kvôli nestabilite centralizuje kontrolu hospodárstva. Politická reakcia Spojených štátov je slabá a neefektívna, keďže situácia doma všetko ostatné pohlcuje a otvára sa tak priestor pre oportunistickú Čínu, ktorá si môže dovoliť vytvárať spojenectvá s národmi z celého sveta, čím sa dramaticky zvýši jej oblasť vplyvu. 
 
Najhoršia alternatíva: Ceny ropy prudko klesnú a spustia nestabilitu v hlavných režimoch celého sveta, nestabilitu, ktorá potom zvýši export energie do takej veľkej miery, že ropa sa stane vzácnou a vedie k otvoreným vojnám o zdroje na rôznych miestach. Rozvinuté krajiny sa rôznym spôsobom zapoja do konfliktov nepriamo alebo priamo za nesmiernu cenu, pričom zvažujú ďalšie finančné tlaky. Zúfalo potrebné prostriedky na podporu výrobných odvetví hospodárstva sa zbytočne vynakladajú na  rastúce armádne rozpočty.

Autor: John J. Hardy, Saxo Bank 


   Tlač    Pošli

   

Súvisiace články:


 Obama vyhral vďaka mladým voličom a menšinám, zverejnila CNN (5. 11. 2008)



nasledujúci článok >>
Minister spravodlivosti bude môcť odvolať predsedov súdov
<< predchádzajúci článok
Obama je impulzom pre rozvoj transatlantických vzťahov, tvrdí MZV SR