Ukrižovaný Kristus z kostola sv. Kríža bol v Paríži

Hlavný oltár v kostole sv. Kríža v Kežmarku.Foto: fara-kezmarok.skPOPRAD 6. mája (WEBNOVINY) – Hlavný oltár z kostola sv. Kríža z baziliky minor v Kežmarku sa vďaka levočským reštaurátorom ukázal vo svojej pôvodnej kráse. Takmer šesť rokov trvali práce na záchrane a obnove oltára, ktorý je skladačkou rôznych období od gotiky 15. storočia až po neogotiku druhej polovice 19. storočia. Najvzácnejším dielom celého oltára je ústredný kríž s Ukrižovaným, ktorý je dielom Majstra Pavla z Levoče.


Ústredný kríž z oltára bol hlavným exponátom výstavy slovenského gotického umenia v Paríži „Zlatom a ohňom“ na prelome rokov 2010 a 2011 „a myslím, že zožal veľký úspech, takže očakávame väčší prílev turistov zo zahraničia,“ uviedol člen hospodárskej rady kežmarskej rímskokatolíckej farnosti Jaroslav Grochola.

Obnova hlavného oltára v bazilike minor v Kežmarku sa začala už v roku 2005, kedy začala opadávať polychrómia z oltárnych krídel. „Našou úlohou bolo zabezpečiť záchranu jednotlivých vrstiev, aby v ďalšom období nedochádzalo k degradácii,“ uviedol vedúci Oblastného reštaurátorského ateliéru v Levoči Ivan Tkáč.

V rokoch 2006 a 2007 vykonali reštaurátori komplexný reštaurátorský prieskum oltára. Samotná obnova oltára sa začala v roku 2009 a trvala až do Veľkej noci 2011, kedy ho mohli veriaci i návštevníci baziliky opäť vidieť. Súčasťou prác je komplexný reštaurátorský zásah do architektúry, sochárskej výzdoby i tabuľových malieb oltára. Počas práce reštaurátori zistili, že časť malieb bola v minulosti premaľovaná, „teraz je uvedená do pôvodného stavu prezentovaná v gotickej podobe,“ dodal Tkáč. Pôvodnú gotickú podobu dostali aj apoštoli na predele oltára, keďže v minulosti boli tieto plastiky upravené. Celkové náklady na reštaurátorské práce dosiahli 175 000 eur.

Hlavný oltár v kostole sv. Kríža vznikal postupne od 15. storočia. Oltár bol niekoľkokrát rozoberaný, prestavovaný, vkladali sa doň nové prvky. Posledný veľký zásah bol v druhej polovici 19. storočia. „Urobila sa nová architektúra, do ktorej boli vkladané pôvodné gotické tabule a sochárska výzdoba. Bolo to v rokoch 1869 a 1870,“ uviedla historička umenia Eva Spaleková. V tom čase dostali plastiky i niektoré maľby neogotickú úpravu, aby korešpondovali s novou architektúrou. „Našou úlohou bolo tam, kde boli len lokálne premaľby a nevhodné zásahy, ich odstrániť čím dostali pôvodný gotický charakter a výraz,“ dodala Spaleková. Celoplošné premaľby zo 17. storočia reštaurátori len očistili a ošetrili.

Reštaurátori odstránili sekundárne zásahy aj na plastike Ukrižovaného Krista. „Najväčší posun nastal v skupine apoštolov s Kristom v predele, ktoré boli opatrené veľmi hrubou vrstvou kriedy a polychrómie, ktorá úplne skreslila a znehodnotila pôvodnú kresbu,“ uviedla Spaleková. Dnes môžu veriaci a návštevníci obdivovať pôvodný gotický charakter rezby apoštolov.