02. septembra 2024

2.9.2024 (SITA.sk) - Pre ukrajinského volejbalistu a dôstojníka pechoty Dmytra Melnyka nebol odchod do Paríža na paralympijské hry ľahký. Musel sa rozlúčiť so svojou čatou 35 vojakov na ukrajinskom fronte. Kamarátom nemôže zavolať, pretože sa nachádzajú doslova „
uprostred pekla“. Navyše z Francúzska sú nedostupní. Dúfa však, že keď sa vráti, bude ich naďalej 35.
Keď Melnyk rozprával svoj príbeh novinárom vo francúzskej metropole, jeho prekladateľ z ukrajinskej delegácie sa nezdržal a rozplakal sa. Aj keď sú ukrajinskí športovci a funkcionári na paralympijských hrách v Paríži, ich myseľ je často inde. Melnyk dostal i otázku, koľkým mužom a ženám velí.
Jeho muži sú v meste Časiv Jar
Odvetil však vecne: „
Vďaka Bohu, že nemám pod velením ženy. Nie preto, že by boli zlé v boji, ale preto, že je veľmi desivé nechať ženy ísť na miesto, kde je vysoká pravdepodobnosť, že vás zabijú.“
Štyridsaťpäťročný Melnyk vraví, že z frontovej línie odišiel 18. augusta, len desať dní pred začiatkom paralympiády. Povedal, že jeho muži sú v meste Časiv Jar na východe Ukrajiny, ktoré ukrajinské sily už mesiace bránia pred ruskými pokusmi o jeho dobytie.
Aj v sobotu bolo toto mesto zhodou okolností terčom ruského útoku, pričom zahynulo najmenej päť ukrajinských mužov vo veku od 24 do 48 rokov.
„
Predtým, ako som sem prišiel, mal som pod velením čatu 35 mužov. Pevne dúfam, že toľko zostalo. Nikomu som nevolal a nie je tam žiadna komunikácia, pretože sú uprostred pekla. Dúfam, že ich je naďalej 35,“ povedal Melnyk, ktorý patrí k paralympijským veteránom.
Armádu presviedčal osem mesiacov
V osemnástich rokoch bol účastníkom dopravnej nehody a jeho ľavá noha je odvtedy o niekoľko centimetrov kratšia ako pravá. Keď stojí, jeho ľavá noha je na špičkách, zatiaľ čo pravá je celá na podlahe.
Na paralympiáde súťaží vo volejbale v sede a bol aj v tíme Ukrajiny, ktorý na hrách 2016 v Riu de Janeiro obsadil 5. miesto. Presvedčiť ukrajinskú armádu, že môže pomôcť v boji proti rozsiahlej ruskej invázii, ktorá teraz prebieha už tretí rok, bolo podľa jeho slov veľmi ťažké. Bolo to podľa neho osem mesiacov „
neustálych návštev“ vojenských odvodných centier, pričom musel použiť aj „
zopár trikov“.
Melnyk vraví, že keď je s jednotkami, predstiera, že kríva preto, že má príliš tesné topánky. Povedal, že predtým, ako sa stal dôstojníkom pechoty, slúžil ako operátor bezpilotných lietadiel.
Melnyk vraví, že paralympijský volejbalový tím je jeho „
druhá rodina“. „
Tomuto športu sa venujem asi 20 rokov. Jednoducho nemôžem sklamať svoj tím,“ vyhlásil Melnyk a z Paríža poslal svetu odkaz: „
Nebojte sa, nikdy sa nikoho nebojte, najmä teroristov a vrahov. Čím viac sa bojíme, tým viac ľudí zomrie. A bohužiaľ nielen na Ukrajine. To by si mal uvedomiť každý.“
Zdroj: SITA.sk - Ukrajinský paralympionik opustil vojnový front, aby súťažil v Paríži. Dúfa, že po návrate nájde svoju čatu kompletnú © SITA Všetky práva vyhradené.