|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Štvrtok 21.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Elvíra
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
06. decembra 2018
Ukrajina žiada medzinárodné spoločenstvo o reakciu na agresiu Ruska
Na archívnej snímke ukrajinský minister zahraničných vecí Pavlo Klimkin.
Zdieľať
Na archívnej snímke ukrajinský minister zahraničných vecí Pavlo Klimkin. Foto: TASR/Pavol Zachar
Miláno 6. decembra (TASR) - Ukrajinský minister zahraničných vecí Pavlo Klimkin vo štvrtok vyzval medzinárodné spoločenstvo na urýchlenú reakciu na "agresiu", ktorej sa dopustilo Rusko, keď nedávno v Azovskom mori zadržalo tri ukrajinské lode aj s ich posádkami. Na zasadnutí Ministerskej rady Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) v Miláne Klimkin pripomenul, že ide o piatu schôdzku na úrovni ministrov, ktorej dominuje "destabilizujúce konanie" Ruska v Európe. "Je to veľká hrozba pre európsku bezpečnosť," upozornil Klimkin, pričom - ako uviedla agentúra AFP - sa tak stalo v prítomnosti ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova.
Klimkin vo svojom prejave dodal, že "tento rok sa Rusko nielenže nestiahlo, ale rozšírilo svoj agresívny postup".
Konfrontácia, ku ktorej došlo 25. novembra v Azovskom mori, bola prvý priamym vojenským incidentom medzi Ukrajinou a Ruskom, odkedy Rusko v roku 2014 anektovalo Krymský polostrov a vypukol konflikt na východe Ukrajiny, kde proti sebe stoja ukrajinské sily a proruskí separatisti. Konflikt v Donbase si vyžiadal viac ako 10.000 mŕtvych.
Klimkin ďalej avizoval, že Ukrajina sa opäť obráti na Organizáciu Spojených národov a bude žiadať "promptnú odpoveď na tento akt agresie" Ruska. "Vyhlásenia nestačia, treba konať," vyzval.
Ukrajinský minister okrem toho v Miláne vyzval na "okamžité prepustenie a bezpečný návrat na Ukrajinu" zadržaných ukrajinských námorníkov a lodí. S rovnakou požiadavkou vo štvrtok prišli aj šéfka európskej diplomacie Federica Mogheriniová a Wess Mitchell z odboru európskych a eurázijských záležitostí na americkom ministerstve zahraničných vecí.
Mitchell podľa AFP odsúdil "nebezpečnú eskaláciu" zo strany Moskvy, pričom uviedol, že šlo o pokus "o popretie územnej celistvosti Ukrajiny". Rusko podľa neho "porušilo medzinárodné právo" a zdôraznil, že Spojené štáty nikdy neuznajú anektovanie Krymského polostrova.
Americký diplomat ďalej vyhlásil, že "pre Rusko nastal čas prehodnotiť svoj prístup, rešpektovať medzinárodné zákony, plniť svoje záväzky ako štát OBSE a byť členom spoločenstva civilizovaných národov".
Mogheriniová vyzvala na "čo najväčšiu zdržanlivosť", ktorá by mala vyústiť do "deeskalácie tohto konfliktu".
Súd v krymskom meste Simferopol nariadil uvaliť na zadržaných ukrajinských námorníkov dva mesiace predsúdnej väzby.
Prvý náznak zníženia napätia medzi Ukrajinou a Ruskom sa objavil v utorok, keď Ukrajina oznámila "čiastočné" zrušenie ruskej blokády a sprístupnenie niektorých prístavov v Azovskom mori.
Moskva naďalej obhajuje konanie svojej pobrežnej stráže. Tvrdí, že ukrajinské lode vplávali do ruských teritoriálnych vôd a odmietli reagovať na výzvy ruských hliadok, aby zastali.
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov odsúdil "správanie sa Ukrajiny" na schôdzke v Miláne a jej podporu zo strany Západu.
Pripomenul "bezohľadné rozširovanie NATO (...), rozmiestnenie amerických protilietadlových obranných systémov v Európe, ako aj nelegitímne sankcie (uvalené) pod falošnými zámienkami" po anektovaní Krymu Ruskom.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR