Ukrajina sa od novembra zmieta v protivládnych nepokojoch

Kyjev 14. februára (TASR) - Protivládne nepokoje na Ukrajine vypukli vlani 21. novembra po tom, ako vláda pozastavila prípravy na podpísanie asociačnej zmluvy s EÚ a zmluvy o zóne voľného obchodu a namiesto toho sa snaží o prehĺbenie ekonomickej spolupráce so susedným Ruskom.


Opozícia tento kurz odmietla a žiadala demisiu vlády, predčasné prezidentské a parlamentné voľby a pokračovanie v integrácii do európskych štruktúr, pričom vyzvala svojich prívržencov, aby vyšli do ulíc.

Na čelo protestov sa postavili tri opozičné strany, ktoré majú zastúpenie v parlamente: strana Vlasť na čele s Arsenijom Jaceňukom, strana UDAR vedená Vitalijom Kličkom a strana Sloboda, ktorej predsedá Oleh Ťahnybok.

Opozícia v súvislosti s pozastavením integrácie do EÚ žiadala demisiu vlády a potrestanie tých osôb, ktoré spáchali alebo sú zodpovedné za násilnosti na demonštrantoch. Zásahové jednotky Berkut totiž proti nim postupovali veľmi brutálne.

Opozícia obavy netajila

Opozícia sa netajila veľkými obavami z orientácie súčasného ukrajinského vedenia na Rusko a závislosti od neho: podľa dohody o finančnej pomoci, ktorú 17. decembra v Moskve podpísali prezidenti Ruska a Ukrajiny Vladimir Putin a Viktor Janukovyč sa Rusko zaviazalo znížiť ceny plynu pre Ukrajinu približne o jednu tretinu a zároveň kúpiť ukrajinské vládne dlhopisy za 15 miliárd dolárov (10,91 miliardy eur). Súčasne ukrajinské vedenie opoziční lídri obvinili zo zrady ukrajinských záujmov.

Násilnosti na Ukrajine sa ešte viac vystupňovali po tom, ako parlament 16. januára pochybným spôsobom schválil sériu kontroverzných zákonov výrazne obmedzujúcich právo občanov na vyjadrenie protestu. Tri dni po hlasovaní v Kyjeve došlo na hranici vládnej štvrte k prudkým zrážkam medzi bezpečnostnými zložkami a radikálnymi demonštrantami, ktorí začali v Kyjeve i ďalších mestách - najmä na západe Ukrajiny - obsadzovať vládne budovy, pričom niekde došlo aj k zosadeniu provládnych úradníkov.

Obete a zranení

Pri potýčkach prišli o život najmenej traja ľudia a desiatky utrpeli zranenia. Približne v tom čase sa objavili správy, že prezident Viktor Janukovyč zvažuje vyhlásenie výnimočného stavu. Vláda a vládna Strana regiónov však ubezpečovali, že prezident nechce politickú krízu riešiť silou.

V snahe upokojiť situáciu premiér Mykola Azarov 28. januára podal demisiu. Jeho vláda zostáva vo funkciách až do vymenovania nového kabinetu. Vedením vlády je poverený doterajší vicepremiér Sergej Arbuzov.

Opozícii to však nestačilo: žiadala okrem toho aj amnestiu pre všetkých účastníkov zadržaných počas protivládnych demonštrácií. Zákon bol v noci na 30. januára schválený s podmienkou, že demonštranti musia do 15 dní od podpísania zákona opustiť všetky obsadené vládne budovy. Zatiaľ sa tak však nestalo.

Ukrajinská opozícia teraz žiada návrat k ústave z roku 2004, ktorá by ubrala z prezidentských právomocí a posilnila zákonodarnú a výkonnú zložku moci. Na pôde parlamentu vznikla neformálna komisia, ktorá má daný návrh vypracovať. Vládna Strana regiónov ho však chce predložiť na pripomienkovanie Benátskej komisii, čo by podľa opozície znamenalo oddialenie riešenia tohto problému o najmenej pol rola.

Ide de facto o návrat k jednému z výdobytkov oranžovej revolúcie, ktorú v roku 2004 začali prívrženci Viktora Juščenka, jedného z hlavných kandidátov v prezidentských voľbách v novembri až decembri roku 2004.

Reakcia na zmanipulované voľby

Akcia sa začala 22. novembra 2004 ako reakcia na zmanipulované voľby, keď ústredná volebná komisia vyhlásila za víťaza volieb Juščenkovho protikandidáta Viktora Janukovyča. Demonštranti vybojovali opakovanie prezidentských volieb, ktoré vyhlásil najvyšší súd Ukrajiny. Následkom kompromisu, dosiahnutého frakciami úradu vlády, bolo prijatie konštitučnej reformy, ktorá obmedzila kompetencie prezidenta.

Súčasná politická kríza na Ukrajine znepokojuje EÚ i USA, ktoré požadujú, aby sa riešila dialógom a politickými reformami. Ministri zahraničných vecí EÚ na svojom zasadnutí v utorok v Bruseli uviedli, že Ukrajine by pomohli nová vláda prístupná pre všetkých, ústavná reforma a prípravy na slobodné a spravodlivé prezidentské voľby. Otvorenú ponechali aj možnosť uvalenia sankcií na Ukrajinu.

Rovnako sa však hovorí aj o možnej finančnej pomoci EÚ a USA v prípade, že sa ukrajinské vedenie rozhodne pre návrat k eurointegračným procesom a pre nevyhnutné ekonomické reformy.

Veľmi silný vplyv v spore o ďalšie smerovanie Ukrajiny má Rusko, ktoré EÚ a USA od začiatku protestov kritizovalo za zasahovanie do vnútorných záležitostí Ukrajiny, keď sa predstavitelia západných štátov otvorene angažovali v prospech požiadaviek opozície a niektorí dokonca vystúpili s prejavmi z tribúny Majdanu na kyjevskom Námestí nezávislosti.

Napätie sa prejavilo únikom záznamu rozhovoru

Napätie vo vzťahoch medzi Ruskom a Západom sa prejavilo nedávno únikom záznamu rozhovoru námestníčky šéfa americkej diplomacie pre európske záležitosti Victorie Nulandovej s americkým veľvyslancom na Ukrajine Geoffreym Pyattom, v ktorom sa diplomatka nelichotivo vyjadrila na adresu EÚ, pokiaľ ide o riešenie krízy na Ukrajine.

Rusko v poslednom čase vypúšťa aj "balóniky" v podobe vyhlásení niektorých svojich politikov - napríklad poradcu prezidenta Vladimira Putina - Sergeja Glazieva, že Ukrajina smeruje k federalizácii. Tejto téze nahráva fakt, že Ukrajine je skutočne štátom pomyselne rozdeleným na dve časti: východ, kde sa hovorí viac po rusky, a západ, kde je viac ukrajinsky hovoriaceho obyvateľstva. Opozícia však túto tézu odmieta a tvrdí, že federalizácia by viedla k rozpadu štátu.

Situácia je patová

Situácia na Ukrajine je nateraz patová: opozícia predkladá požiadavky, na ktoré vedenie krajiny či provládna časť parlamentu čiastočne pristúpi, čo však opozícii nestačí. Paralelne s pokusmi o riešenie krízy prostredníctvom rokovaní pokračujú protestné akcie, pričom riziko predstavujú zradikalizovaní aktivisti na oboch stranách, ktorí sa formujú do oddielov domobrany, takže - ako začiatkom týždňa upozornili ukrajinské médiá - hrozí, že na Ukrajine budú pôsobiť dve pololegálne armády.

Spojené štáty, ako to nedávno v Kyjeve uviedla aj Nulandová, sa obávajú, že protivládne protesty by mohli prerásť do občianskej vojny, ak sa krízu v dohľadom čase nepodarí vyriešiť. Šesť mesiacov, ktoré provládne strany žiadajú na pripomienkovanie zmien v ústave, je podľa amerických diplomatov priveľa a môže sa stať, že po ich uplynutí už nebude krajina, v ktorej by Janukovyč vládol.

Tento scenár však nie je v záujme ani jedného štátu. Všetko nasvedčuje tomu, že bez kompromisu sa politickú a ekonomickú krízu na Ukrajine nepodarí vyriešiť.



Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR