Ukrajina prišla o Krym v referende zo 16. marca 2014

Kyjev/Moskva 12. januára (TASR) - Referendum o pripojení polostrova Krym k Ruskej federácii sa uskutočnilo 16. marca 2014. Obyvatelia si v plebiscite zvolili pripojenie k Rusku - tak hlasovalo 96,77 percenta voličov.


Politická kríza na Ukrajine a následné udalosti aj v Krymskej autonómnej republike vznikla po tom, ako vtedajší predseda ukrajinskej vlády Nikolaj Azarov podpísal 21. novembra 2013 dokument o jednostrannom pozastavení prípravy na uzatvorenie asociačnej dohody s Európskou úniou. V ten večer vyšli Ukrajinci na protest proti tomu rozhodnutiu do ulíc Kyjeva.

Prezídium Najvyššej rady Krymu v súvislosti s protestmi aktivistov "euromajdanu" 4. februára 2014 rozhodlo o iniciovaní celonárodného prieskumu verejnej mienky o štatúte polostrova.

Najvyššia rada Ukrajiny vo februári zbavila moci prezidenta Viktora Janukovyča; za svojho nového predsedu zvolila Olexandra Turčynova, ktorý od 23. februára plnil aj povinnosti prezidenta. Koncom februára bol za premiéra potvrdený Arsenij Jaceňuk, vytvorená bola nová vláda v Kyjeve.

Pod vplyvom udalostí prorusky naladení obyvatelia Krymu začali protesty pri budove Najvyššej rady Krymskej autonómnej republiky s požiadavkou odčleniť Krym od Ukrajiny a vytvoriť oddelený štát.

Uniformovaní neoznačení ozbrojenci 27. februára obsadili budovy parlamentu a vlády na Kryme. Na budovách vztýčili ruské vlajky. Neskôr sa ozbrojenci označili za príslušníkov domobrany rusky hovoriaceho obyvateľstva na polostrove. Postupne sa zmocnili všetkých vojenských objektov patriacich ukrajinskej armáde.

Poslanci koncom februára odvolali vládu Anatolija Mohyľova a za nového premiéra vymenovali vodcu strany Ruská jednota Sergeja Axionova; sformovaná bola nová vláda Krymu.

Poslanci miestneho parlamentu sa 6. marca 2014 vyjadrili za pripojenie polostrova k Rusku. Za bolo 78 z 81 jej poslancov. Krymskí poslanci v ten istý deň rozhodli o vypísaní referenda o štatúte Krymského polostrova na 16. marca 2014. Občania v referende odpovedali na jednu z dvoch otázok: či sa polostrov Krym má stať súčasťou Ruska s právami subjektu Ruskej federácie, alebo či sa má obnoviť účinnosť Ústavy republiky Krym z roku 1992 a štatút Krymu ako súčasti Ukrajiny. Podľa ústavy z roku 1992 bola Krymská autonómna republika súčasťou Ukrajiny a svoje vzťahy regulovala prostredníctvom zmlúv a dohôd.

Severoatlantická aliancia pred referendom na Kryme 14. marca prostredníctvom svojho vtedajšieho generálneho tajomníka Andersa Fogha Rasmussena vyhlásila, že referendum bude nelegálne a "jeho uskutočnenie poškodí medzinárodné snahy nájsť mierové a politické riešenie" krízy na Ukrajine.

V ten istý deň, 14. marca, Ústavný súd Ukrajiny v Kyjeve označil referendum o pripojení polostrova k Rusku za neústavné.

Za pripojenie Krymu k Rusku v referende 16. marca 2014 hlasovalo 96,77 percenta voličov pri účasti 83 percent.

Ruský prezident Vladimir Putin a krymskí predstavitelia podpísali 18. marca 2014 v moskovskom Kremli Zmluvu o prijatí Krymskej republiky a mesta Sevastopol ako dvoch samostatných subjektov do zväzku Ruskej federácie. Za krymskú delegáciu dokument podpísal predseda krymského parlamentu Vladimir Konstantinov, predseda vlády Sergej Axionov a primátor mesta Sevastopol Alexej Čalyj.

Slovensko považuje referendum na Kryme za neplatné a neuznáva ho. Rezort slovenskej diplomacie o tom informoval 17. marca 2014. Západné krajiny referendum neuznali.

Výsledky referenda oficiálne uznalo Kirgizsko a privítalo ho Abcházsko, ktoré sa odtrhlo v roku 2008 od Gruzínska.

Polostrov sa stal súčasťou cárskeho Ruska, keď po rusko-tureckej vojne z rokov 1768-74 získal nezávislosť. Dekrétom cárovnej Kataríny Veľkej z roku 1783 sa Krym stal súčasťou Tauridskej gubernie. Jeho význam vzrástol po roku 1791, keď Turci stratili v prospech Rusov väčšinu Čiernomoria.

V rámci bývalého Sovietskeho zväzu bol Krym súčasťou Ruska do roku 1954, keď ho vtedajší prvý tajomník Komunistickej strany ZSSR Nikita Chruščov v rozpore s ústavnými normami pridelil pod ukrajinskú jurisdikciu ako dar. Krym zostal súčasťou Ukrajiny aj po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR