Ukrajina predkladá novú rezolúciu Valného zhromaždenia OSN o Kryme

Kyjev 31. októbra (TASR) - Ukrajinská vláda v súčasnosti vykonáva prípravné práce a mobilizuje medzinárodnú podporu pre hlasovanie o návrhu rezolúcie Valného zhromaždenia (VZ) OSN s názvom "Situácia ľudských práv v Krymskej autonómnej republike a meste Sevastopol (Ukrajina)". Hlasovanie by malo byť v novembri. Oznámil to v utorok ukrajinský minister zahraničných vecí Pavlo Klimkin.


"Dnes predložíme v New Yorku nový návrh uznesenia o porušovaní ľudských práv Ruskom na okupovanom Kryme. Rozhodneme o termíne hlasovania. Vopred môžem povedať, že to plánujeme na november. V priebehu niekoľkých dní ohlásime presný dátum," citovala Klimkina agentúra Ukrinform.

Podľa Klimkina rezolúcia obsahuje veľmi jasné a špecifické požiadavky na adresu Ruska a mala by sa stať spoľahlivým základom pre ukončenie okupácie Krymu. Klimkin dodal, že toto uznesenie by mohlo byť použité v budúcnosti v súdnych konaniach proti Rusku, najmä v Haagu, ako aj na všetkých úrovniach, na ktorých Ukrajina začala takéto procesy.

Valné zhromaždenie OSN schválilo 28. marca 2014 Ukrajinou predložený návrh rezolúcie, ktorou uznáva Krym v rámci medzinárodných hraníc Ukrajiny a odmieta platnosť krymského referenda z roku 2014. Za rezolúciu hlasovalo 100 krajín a 58 sa hlasovania zdržalo. Proti jej prijatiu sa vyslovilo Arménsko, Bielorusko, Bolívia, Kuba, KĽDR, Nikaragua, Rusko, Sudán, Sýria, Venezuela a Zimbabwe.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí označilo túto rezolúciu za kontraproduktívnu a vyzvalo medzinárodné spoločenstvo, aby sa zasadilo za stabilizáciu situácie. Ministerstvo uviedlo, že celý rad krajín bol pred hlasovaním pod tlakom hraničiacim s politickým vydieraním a s vyhrážkami represiami vo sfére ekonomiky, aby hlasovali za návrh.

Na rozdiel od rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN dokumenty prijímané Valným zhromaždením OSN majú len odporúčajúci charakter. Na rozdiel od Bezpečnostnej rady OSN nemožno rezolúcie VZ OSN vetovať. Hoci nie sú právne záväzné, odrážajú názor sveta.

Krymská republika a Sevastopol prijali 11. marca 2014 vyhlásenie o nezávislosti od ústrednej vlády v Kyjeve. Krátko nato, 16. marca, sa uskutočnilo referendum, v ktorom sa za odtrhnutie od Ukrajiny a pripojenie k Rusku vyslovilo 96,7 percenta Krymčanov a 95,6 percenta Sevastopolčanov. Volebná účasť presiahla 83 percent.

Krymská republika a Sevastopol sa stali subjektmi Ruskej federácie 18. marca 2014, keď Putin a proruské vedenie polostrova podpísali v Kremli zmluvu o ich pripojení k Rusku. Ruský parlament tento akt odobril 21. marca.

Nová ukrajinská vláda i Západ referendum a jeho výsledky odmietli uznať.

Krymský polostrov sa stal súčasťou Ukrajiny v roku 1954 na základe rozhodnutia vtedajšieho sovietskeho vodcu Nikitu Chruščova.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR