Ukrajina a Gruzínsko chcú bližšie k NATO už v decembri 2008
„Ukrajina dosiahla značný pokrok v reformách obrany a bezpečnosti a stala sa čistým prispievateľom do euroatlantickej bezpečnosti”, vyhlásil Jaroslav Naď, poradca štátneho tajomníka Ministerstva ...
BRATISLAVA 20. novembra (WN/PR) - „Ukrajina dosiahla značný pokrok v reformách obrany a bezpečnosti a stala sa čistým prispievateľom do euroatlantickej bezpečnosti”, vyhlásil Jaroslav Naď, poradca štátneho tajomníka Ministerstva obrany SR, Daniela Duchoňa na konferencii National Security Table v Bratislave. Ivan Kholostenko, radca ukrajinského veľvyslanectva v SR dodal, že za posledné štyri mesiace došlo k 10 percentnému nárastu pozitívneho stanoviska ukrajinskej verejnosti k členstvu v NATO na úroveň 32%. Napriek týmto pokrokom krajina stále čelí pretrvávajúcim stereotypom o Aliancii, ktoré sa odzrkadľujú v stále pomerne nízkej podpore verejnosti voči členstvu krajiny v NATO. Problémom zostáva i politická nestabilita krajiny. Kholostenko však uistil, že nezáleží na tom, aká vláda v Ukrajine bude, euroatlantické ašpirácie ostanú nezmenené.
Gruzínsko sa môže pochváliť silnou podporou členstva v Aliancii zo strany verejnosti a značným pokrokom, ktorý krajina dosiahla v reformovaní ozbrojených síl, ekonomiky a súdnictva. Naď však zdôraznil, že „s ohľadom na členstvo v NATO si musí Gruzínsko vyriešiť všetky svoje teritoriálne problémy samo”.
Podľa Naďových slov je záujem jednotlivých krajín o členstvo v NATO výlučne vnútornou záležitosťou samotných krajín a teda žiadna iná krajina nemôže toto rozhodnutie ovplyvniť. Vyjadrenie neskôr reflektoval Pavol Demeš, riaditeľ German Marshall Fund pre strednú a východnú Európu. Je presvedčený, že vzájomné vzťahy Ruskej Federácie, Spojených štátov a NATO majú významný vplyv na atlantickú budúcnosť týchto dvoch krajín.
Na otázku, prečo je členstvo v NATO pre Ukrajinu a Gruzínsko tak dôležité, reagoval Kholostenko vyjadrením, že „Ukrajina zdieľa demokratické hodnoty Európy a cíti sa byť súčasťou euroatlantického bezpečnostného priestoru”. Taktiež vyjadril záujem krajiny čeliť spoločným bezpečnostným hrozbám. Radca veľvyslanectva Gruzínska, Revaz Babunashvili, odpovedal podobným vyhlásením: Gruzínsko „v plnom rozsahu zdieľa hodnoty Európskej Únie ako je demokracia, otvorený trh a právny štát“.
Na pozadí nadchádzajúceho decembrového ministerského stretnutia členských štátov NATO sa v Bratislave na poslednej konferencii z cyklu National Security Table II (NST II), za medzinárodnej účasti, diskutovalo o Gruzínsku a Ukrajine ako o ašpirujúcich krajinách na členstvo v Aliancii. Gruzínsko od zasadnutia ministrov zahraničných vecí členských krajín NATO očakáva vydanie „jasného signálu, že udalosti, ktoré sa udiali v auguste, nebudú tolerované“.
Druhá časť podujatia priniesla závažné vyjadrenia Ruskej federácie k potenciálnemu členstvu týchto dvoch krajín do štruktúr NATO. Podľa slov Alexandra Alexejeva, veľvyslanca s osobitným určením - MZV RF, „Rusko má právo vyjadriť svoje obavy“ najmä z dôvodu priblíženia vojenskej infraštruktúry k ruským hraniciam. Alexander Alexejev je presvedčený, že „NATO dnes vyzerá skôr ako organizácia podporujúca silu a nie obranu“ a v kontexte umiestnení protiraketovej obrany vyhlásil, že „zabezpečovanie bezpečnosti jednej krajiny znamená zmenšenie bezpečnosti krajiny druhej“. Michal Kovács, regionálny riaditeľ Euroatlantického centra, názoru oponoval a zároveň vyjadril myšlienku, že Rusko svojimi vyhláseniami nevyjadruje znepokojenie nad znížením bezpečnosti vlastného štátu, ale nad ohrozením svojich zahraničnopolitických záujmov a vplyvu vo svete.
Vyjadrenie tiež reflektoval John R. Hoag, riaditeľ obranného plánovania, misie USA pri NATO. Hoag jasne vysvetlil význam programu „Membership Action Plan“ (MAP), o udelení ktorého sa bude rozhodovať už v decembri. Objasnil, že MAP nie je členstvo v NATO, ale je nástrojom pre stabilizáciu a vytvorenie priestoru pre ďalšiu spoluprácu krajín s Alianciou. Tiež oponoval tvrdeniu ruského veľvyslanca praktickou skúsenosťou krajín, ktoré zlepšenie bezpečnostnej situácie stabilizovalo, čím výrazne prispelo i k bezpečnosti regiónu.
Cieľom konferencií NST II je zvýšiť povedomie o krajinách uchádzajúcich sa o členstvo v Severoatlantickej aliancii a iniciovať diskusiu o úlohe, ktorú zohráva Aliancia pri stabilizácii regiónu. Konferencie menšieho rozsahu vytvárajú fórum pre pomenovanie prínosov a potenciálnych rizík, ktoré so sebou krajiny ašpirujúce na členstvo v NATO prinášajú.
Cyklus konferencií NST II je organizovaný v spolupráci so Sekciou verejnej diplomacie NATO a Ekonomickou univerzitou v Bratislave.
Informácie poskytla Lucia Weinbergerová z Euroatlantického centra.