Udržateľnosť verejných financií sa zlepšila vďaka poklesu deficitu

Bratislava 28. apríla (TASR) – Rok 2013 priniesol zlepšenie dlhodobej udržateľnosti verejných financií Slovenska. Dôvodom je najmä pokles deficitu verejných financií. Vo svojej najnovšej Správe o dlhodobej udržateľnosti verejných financií to uviedla Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ).


"Konsolidácia rozpočtu spolu s reformou výsluhového zabezpečenia silových zložiek zlepšili hodnotu ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti na 3 % HDP oproti 4 % HDP v roku 2012. Je to výsledok lepšej štartovacej pozície a prijatých zmien vo výsluhovom zabezpečení silových zložiek," uviedol na dnešnej tlačovej konferencii predseda RRZ Ivan Šramko.

Rok 2013 skončil podľa predbežných údajov Eurostatu so schodkom 2,8 % hrubého domáceho produktu. Ako uviedla RRZ, Slovensku sa podarilo splniť svoj medzinárodný záväzok a znížiť deficit pod 3 % HDP. "Dobrý výsledok sa dosiahol aj vďaka dôsledku faktorov, ktoré sa nemusia v budúcnosti opakovať a zároveň môžu negatívne ovplyvniť potenciálny rast ekonomiky," uviedol Šramko.



Podľa jeho slov ide predovšetkým o nečerpanie výdavkov súvisiacich s EÚ fondmi, výrazný pokles kapitálových výdavkov samospráv oproti rozpočtu alebo presun aktív sporiteľov do Sociálnej poisťovne. "Negatívne treba hodnotiť aj fakt, že hrubý verejný dlh v roku 2013 prekročil hranicu 55 % HDP, čo povedie k aktivácii ďalšieho sankčného pásma," upozornil Šramko.

Ako ďalej vyplýva zo správy RRZ, v roku 2013 došlo aj k významnej reforme sociálneho zabezpečenia silových zložiek zo stabilizačným účinkom v dlhodobom horizonte. "Berúc do úvahy výsledky roka 2013 a reformy v penzijných systémoch s účinkami v budúcnosti, by dlh verejnej správy mal v nasledujúcich 50 rokoch narásť až na 269,1 % HDP," uviedol Šramko. Horný limit dlhu definovaný ústavným zákonom by bol prekročený v roku 2018. Ako však priblížila Rada, je to len hypotetická projekcia, nakoľko finančné trhy by prestali financovať slovenský dlh už oveľa skôr.

Po reforme dôchodkových systémov podľa Rady patria zdravotníctvo a dlhodobá starostlivosť medzi najvýznamnejšie oblasti verejných výdavkov, ktoré sú ovplyvňované demografickými zmenami.

RRZ v správe prvýkrát uviedla aj generačné účty, ktoré majú detailnejšie ukázať, aké fiškálne bremeno môže byť prenesené na ďalšie generácie. "Ešte dnes nenarodení ľudia budú musieť zaplatiť o 20.000 eur viac štátu, ako od štátu dostanú, aby vykryli to, čo si dnešné generácie 'užívajú'," priblížil člen RRZ Michal Horváth. Ukázalo sa tiež, že najväčším čistým prispievateľom do štátneho rozpočtu sú ľudia vo veku 42 rokov. Naopak, najviac dostávajú ľudia vo veku 94 rokov.



Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR