|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Pondelok 23.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Nadežda
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
Ucelený digitálny trh je novou výzvou pre členské krajiny EÚ
Spojiť neprehľadnú spleť 28 národných trhov do jednotného európskeho digitálneho trhu je novou výzvou pre členské krajiny EÚ. "Digitálny trh nám poskytne ďalšie príležitosti pre obchod, ...
Zdieľať
BRATISLAVA 21. mája (WBN/PR) - Spojiť neprehľadnú spleť 28 národných trhov do jednotného európskeho digitálneho trhu je novou výzvou pre členské krajiny EÚ. "Digitálny trh nám poskytne ďalšie príležitosti pre obchod, investície a inovácie. Zároveň môže priniesť do nášho hospodárstva 415 miliárd eur ročne a vytvoriť státisíce nových pracovných miest,” uviedol dnes na Jarnej konferencii ITAPA 2015 v Bratislave vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Dušan Chrenek.
Voľný pohyb tovaru a služieb on-line, teda nakupovanie cez internet v inom štáte EÚ, by malo byť rovnako bezproblémové a jednoduché ako on-line nakupovanie v rámci vlastnej krajiny. V minulom roku nakupovalo cez internet na Slovensku 44% našich občanov, pričom v iných štátoch EÚ nakúpilo len 15 % Slovákov. Iba 7% malých a stredných podnikov využilo možnosť cezhraničného online predaja."Ak by si mohli ľudia vybrať z celého spektra online služieb v Únii, ušetrili by ročne až 11,7 miliárd eur,” podotkol Chrenek.
Zjednotiť 28 národných digitálnych trhov do jedného spoločného znamená zosúladiť napríklad autorské práva a spotrebiteľské zmluvné právo, či dane. Riešiť treba aj geografické blokovanie, špičkové prepojenie telekomunikčnej infraštruktúry s oporou v legislatíve či ochranu osobných údajov. Nakupujúcich od on-line nákupov často odrádza aj príliš vysoké poštovné z inej krajiny EÚ. Dušan Chrenek však tvrdí, že naša krajina má vďaka ľudskému kapitálu - IT expertom a špičkovým IT firmám - veľkú šancu v tomto smere uspieť. Navyše,"ľudia majú záujem o využívanie IT, majú základné digitálne zručnosti, viac využívajú internet na nakupovanie či elektronické bankovníctvo. Tu zhruba dosahujeme európsky priemer,” poznamenal Chrenek, no poukázal na to, že Slovensko zatiaľ zaostáva najmä vo využívaní služieb elektronickej verejnej správy - eGovernmentu. "V tejto oblasti môžeme aj naďalej rátať s podporou EÚ. Na roky 2014-2020 vyčlenila viac ako 805 miliónov eur.”
Slabé miesta projektov
Generálny riaditeľ Sekcie operačných programov Úradu vlády SR Peter Kostolný vidí situáciu sprístupnenia elektronických služieb pre občanov v blízkej budúcnosti pomerne optimisticky, keďže, ako povedal na ITAPA, oproti rovnakému obdobiu minulého roka eviduje OPIS za prvé štyri mesiace tohto roku trojnásobný nárast čerpania finančných prostriedkov (t.č. sa čerpanie pohybuje na hranici 71 % z celkovej sumy 843 595 405 eur). "Som optimista. Projekty sú nastavené tak, aby sa nám tento rok podarilo splniť náš plán, čo je 100%-né čerpanie,” zdôraznil. Za jediné slabé miesto projektov označil pochybenia pri verejnom obstarávaní.
Ekosystémy pre slovenské start-upy
Ekonomickému rozvoju Slovenska má napomôcť aj nová koncepcia vlády na podporu start-upov, ktorá zlepší podmienky a poskytne podporné opatrenia v začiatočnej fáze podnikania. Na jej tvorbe sa podieľali aj zástupcovia z prostredia start-upov, ktorí do nej aplikovali skúsenosti z praxe."Medzi konkrétne opatrenia podporujúce rozvoj start-upov patrí odpustenie daňovej licencie, zavedenie zmien pri registrácii DPH, možnosť založenia jednoduchej akciovej spoločnosti, zavedenie start-up víz, či udeľovanie grantov pre vysokoškolákov”, prezentoval na ITAPA štátny tajomník MF SR Vazil Hudák. Cieľom je vytvoriť tzv. ekosystémy pre start-upy, v ktorých budú mať začínajúce firmy vytvorené ideálne podmienky na rozvoj a rast. "Slovensko sa v tomto smere inšpiruje skúsenosťami najmä z Fínska, Veľkej Británie či Írska. Ide o to, aby sme dokázali nielen dobehnúť tieto krajiny, ale ich aj preskočiť,” zdôraznil Hudák.
Voľný pohyb tovaru a služieb on-line, teda nakupovanie cez internet v inom štáte EÚ, by malo byť rovnako bezproblémové a jednoduché ako on-line nakupovanie v rámci vlastnej krajiny. V minulom roku nakupovalo cez internet na Slovensku 44% našich občanov, pričom v iných štátoch EÚ nakúpilo len 15 % Slovákov. Iba 7% malých a stredných podnikov využilo možnosť cezhraničného online predaja."Ak by si mohli ľudia vybrať z celého spektra online služieb v Únii, ušetrili by ročne až 11,7 miliárd eur,” podotkol Chrenek.
Zjednotiť 28 národných digitálnych trhov do jedného spoločného znamená zosúladiť napríklad autorské práva a spotrebiteľské zmluvné právo, či dane. Riešiť treba aj geografické blokovanie, špičkové prepojenie telekomunikčnej infraštruktúry s oporou v legislatíve či ochranu osobných údajov. Nakupujúcich od on-line nákupov často odrádza aj príliš vysoké poštovné z inej krajiny EÚ. Dušan Chrenek však tvrdí, že naša krajina má vďaka ľudskému kapitálu - IT expertom a špičkovým IT firmám - veľkú šancu v tomto smere uspieť. Navyše,"ľudia majú záujem o využívanie IT, majú základné digitálne zručnosti, viac využívajú internet na nakupovanie či elektronické bankovníctvo. Tu zhruba dosahujeme európsky priemer,” poznamenal Chrenek, no poukázal na to, že Slovensko zatiaľ zaostáva najmä vo využívaní služieb elektronickej verejnej správy - eGovernmentu. "V tejto oblasti môžeme aj naďalej rátať s podporou EÚ. Na roky 2014-2020 vyčlenila viac ako 805 miliónov eur.”
Slabé miesta projektov
Generálny riaditeľ Sekcie operačných programov Úradu vlády SR Peter Kostolný vidí situáciu sprístupnenia elektronických služieb pre občanov v blízkej budúcnosti pomerne optimisticky, keďže, ako povedal na ITAPA, oproti rovnakému obdobiu minulého roka eviduje OPIS za prvé štyri mesiace tohto roku trojnásobný nárast čerpania finančných prostriedkov (t.č. sa čerpanie pohybuje na hranici 71 % z celkovej sumy 843 595 405 eur). "Som optimista. Projekty sú nastavené tak, aby sa nám tento rok podarilo splniť náš plán, čo je 100%-né čerpanie,” zdôraznil. Za jediné slabé miesto projektov označil pochybenia pri verejnom obstarávaní.
Ekosystémy pre slovenské start-upy
Ekonomickému rozvoju Slovenska má napomôcť aj nová koncepcia vlády na podporu start-upov, ktorá zlepší podmienky a poskytne podporné opatrenia v začiatočnej fáze podnikania. Na jej tvorbe sa podieľali aj zástupcovia z prostredia start-upov, ktorí do nej aplikovali skúsenosti z praxe."Medzi konkrétne opatrenia podporujúce rozvoj start-upov patrí odpustenie daňovej licencie, zavedenie zmien pri registrácii DPH, možnosť založenia jednoduchej akciovej spoločnosti, zavedenie start-up víz, či udeľovanie grantov pre vysokoškolákov”, prezentoval na ITAPA štátny tajomník MF SR Vazil Hudák. Cieľom je vytvoriť tzv. ekosystémy pre start-upy, v ktorých budú mať začínajúce firmy vytvorené ideálne podmienky na rozvoj a rast. "Slovensko sa v tomto smere inšpiruje skúsenosťami najmä z Fínska, Veľkej Británie či Írska. Ide o to, aby sme dokázali nielen dobehnúť tieto krajiny, ale ich aj preskočiť,” zdôraznil Hudák.