Účastníci Dňa zmierenia v Poprade mysleli na obete 2. svetovej vojny

Poprad 18. septembra (TASR) - Symbolicky v Poprade, v meste, odkiaľ zo železničnej stanice odišiel prvý transport židovských žien a dievčat do koncentračných táborov, sa konal v uplynulú nedeľu (16.9.) tzv. Deň zmierenia, tohtoročný Deň Východného dištriktu Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (ECAV) na Slovensku. Viac ako 2500 účastníkov myslelo na pohnuté roky 1938 a 1968, najmä na prenasledovanie židovských obyvateľov a obete komunistického režimu.


Biskup Východného dištriktu Slavomír Sabol je presvedčený, že je dôležité prehodnocovať skutky, ktoré sa vtedy udiali, "pretože podobné myslenie, žiaľ, rezonuje aj dnes". Dodal, že aj keď nemáme naoko nič spoločné s hriechmi minulosti, predsa aj u nás sa musí zmeniť myslenie, aby sa zlyhania viac neopakovali. "Aj keď väčšina v našej spoločnosti nepatrí k tým, čo posielali židovských spoluobčanov do plynu, predsa je zarážajúce, že aj v súčasnosti sa nájdu ľudia, ktorí popierajú holokaust, strhávajú veľký sedemramenný svietnik pred synagógou v Košiciach a vykrikujú antisemitské heslá," upozornil Sabol.

Spovedi a prisluhovaniu sviatosti Večere Pánovej predchádzalo tzv. Stretnutie pri kríži. Predstavitelia evanjelických duchovných prečítali spoločné vyhlásenie, ktoré na Deň zmierenia pripravil historik a bibliograf Miloš Kovačka. Vyhlásenie je podľa ECAV vyjadrením vďačnosti, ale aj pokánia za krivdy spôsobené obetiam totalitných režimov. Keď odzneli jednotlivé pasáže, nasledoval symbolický akt ich uloženia pod Kristov kríž spolu s bielymi kameňmi – symbolmi ťarchy viny a prežitej bolesti.

Podpredseda Ústredného zväzu židovských náboženských obcí Richard Duda chcel svojou prítomnosťou na Dni zmierenia vyjadriť vďaku za tento prejav ľudskosti. "Výzva prichádza vo viac než symbolickom období – medzi dvoma najväčšími židovskými sviatkami, medzi Novým rokom a Dňom zmierenia, Jom Kippur. Výzvu na zmierenie z úst predstaviteľov evanjelickej cirkvi si nesmierne vážime, lebo cítime, že sme členmi jednej rodiny – rodiny slušných ľudí," konštatoval Duda.

K iniciátorom myšlienky Dňa zmierenia patril aj evanjelický farár Dušan Tóth, ktorý v roku 1968 s rodinou emigroval do Kanady. Vtedajšia politická vrchnosť ho odsúdila na desať rokov väzenia v neprítomnosti a odobratie štátneho občianstva za údajnú provokáciu a snahy zvrátiť pokojné budovanie socializmu. "Vyškrtli nás z národa, no dnes nás už vyškrtnúť nemôžu. Lebo ak my budeme mlčať, kamene budú hovoriť a nevinné obete nás budú žalovať zo zbabelosti, že sme sa nedokázali postaviť na stranu pravdy a spravodlivosti, aj v mene tých, ktorí už hovoriť nemôžu," uviedol v príhovore Tóth.

V rámci programu Dištriktuálneho dňa zaznelo aj päť svedectiev o perzekúcii a holokauste za druhej svetovej vojny i o prenasledovaní cirkvi za komunizmu. V závere Viola Fronková, bývala tajomníčka prvého porevolučného evanjelického generálneho biskupa Pavla Uhorskaia, väzneného komunistami, prezentovala druhú časť knihy Cirkev v útlaku.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR