|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Streda 18.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Sláva, Slávka
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
18. marca 2018
Účasť v ruských prezidentských voľbách je vyššia ako v roku 2012
Moskva, ilustračná snímka.
Zdieľať
Moskva 18. marca (TASR) - Pomerne vysoká účasť charakterizuje doterajší priebeh nedeľňajších prezidentských volieb v Rusku. Do 14.00 h moskovského času (12.00 h SEČ) odovzdalo v celej krajine svoje hlasy takmer 35 percent voličov, povedal podpredseda Ústrednej volebnej komisie Nikolaj Bulajev a pripomenul, že vo väčšine regiónov je účasť vyššia ako v roku 2012.
Napriek očakávanému víťazstvu úradujúceho prezidenta Vladimira Putina je účasť voličov považovaná za dôležitý ukazovateľ nálad obyvateľstva. Pred piatimi rokmi sa na voľbách zúčastnilo 65,3 percenta voličov, pričom Putin zvíťazil so ziskom 63,6 percenta hlasov.
čítajte tiež: Putin získal podľa oficiálnych výsledkov vyše 76 percent hlasov
Putin podľa očakávaní vyhral prezidentské voľby v Rusku
Sobčaková o voľbách v Rusku: Bola to dosť špinavá kampaň
Putin, ktorý má na dosah štvrté funkčné obdobie v Kremli (potrvá do roku 2024), pri odovzdávaní hlasu povedal, že je presvedčený o správnosti svojho volebného programu a bude spokojný s akýmkoľvek percentom hlasov, ktoré mu umožní plniť povinnosti prezidenta.
Na ruskom veľvyslanectve v Paríži hlasovala aj francúzska filmová hviezda Gérard Depardieu, ktorému bolo udelené ruské občianstvo, uviedla agentúra TASS.
Oficiálne údaje o účasti sa podľa agentúry DPA nelíšia od zistení pozorovateľov delegovaných opozíciou, tí však informovali o mnohých prípadoch viacnásobného hlasovania. Kamery, inštalované vo volebných miestnostiach, zachytili aj okamihy, keď volič vhodil do schránky zväzok hlasovacích lístkov.
Pozorovatelia pracujúci pre opozičného lídra Alexeja Navaľného, ktorého úrady nepripustili k voľbám, uviedli, že im bol zamietnutý prístup do mnohých volebných miestností. Najviac nezrovnalostí zaznamenali v Moskve a jej okolí, ako aj v Petrohrade a Baškirskej republike.
Mimovládna organizácia Golos (Hlas) zaznamenala do poludnia SEČ vyše 1800 nezrovnalostí vrátane viacnásobného hlasovania. Najviac je znepokojená informáciami, že zamestnávatelia alebo univerzity vyvíjali nátlak na svojich zamestnancov či študentov, aby nehlasovali v mieste svojho bydliska, ale tam, kde pracujú alebo študujú, aby sa ich účasť vo voľbách dala skontrolovať.
Ústredná volebná komisia informovala, že jej počítačová sieť musela čeliť tzv. DDoS útokom z 15 krajín. Servery vtedy zahltia tisícky súčasne zaslaných požiadaviek.
Podľa ruských úradov sleduje voľby viac ako 1300 zahraničných pozorovateľov, z toho takmer 600 vyslala Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE).
Prezidentské voľby sa končia o 19.00 h SEČ v exkláve Kaliningrad, ktorá je poslednou z jedenástich časových zón v Rusku. Hlasovanie sa začalo na ruskom Ďalekom východe v sobotu večer o 21.00 h SEČ (v nedeľu o 08.00 h miestneho času). K volebným urnám môže pristúpiť približne 111 miliónov voličov vrátane zhruba 1,9 milióna Rusov žijúcich v zahraničí. Vybrať si môžu spomedzi ôsmich kandidátov.
Voľby sa konajú v deň, keď Putin v roku 2014 podpísal dokument o opätovnom začlenení ukrajinského polostrova Krym a Sevastopola do Ruskej federácie. Poznačil ich aj konflikt so Západom vyvolaný otrávením bývalého dvojitého ruského agenta Sergej Skripaľa a jeho dcéry, ktorý sa stal 4. marca v anglickom meste Salisbury.
Boris Nikolajevič Jeľcin – 10. júl 1991 – 9. august 1996
V roku 1990 Borisa Jeľcina zvolili za predsedu Najvyššieho sovietu Ruska a 12. júna 1991, ešte počas existencie Sovietskeho zväzu, zvíťazil aj v prvých priamych voľbách ruského prezidenta. V tom čase už nebol členom komunistickej strany.
Keď sa skupina konzervatívnych členov komunistického vedenia pokúsila v auguste 1991 zvrhnúť Michaila Gorbačova, postavil sa Jeľcin na čelo ich odporcov. Zároveň sa podpísal na definitívnom zániku Sovietskeho zväzu.
Boris Nikolajevič Jeľcin – 9. august 1996 - 31. december 1999
Jeľcin bol do funkcie bol opätovne zvolený v roku 1996. V prvom kole prezidentských volieb 16. júna 1996 uspel so ziskom 35,8 percenta spolu s komunistickým protikandidátom Gennadijom Ziuganovom (32,5 %). Druhé kolo, ktoré sa konalo 3. júla 1996, vyhral so ziskom 54,4 percenta.
Svoju rezignáciu vzhľadom na zlý zdravotný stav oznámil posledný deň roku 1999. Zomrel 23. apríla 2007.
Viktor Stepanovič Černomyrdin – 5. november 1996 – 6. november 1996
Predseda ruskej vlády bol poverený prezidentskými právomocami počas operácie srdca, ktorej sa podrobil Boris Jeľcin. Vykonával ich od 5. novembra o 7:00 do ranných hodín 6. novembra.
Vladimir Vladimirovič Putin – 31. december 1999 – 7. máj 2000
Putin bol ako predseda vlády poverený prezidentskými právomocami potom, čo Boris Jeľcin rezignoval.
Vladimir Vladimirovič Putin – 7. máj 2000 – 7. máj 2004
Putin získal už v prvom kole prezidentských volieb, ktoré sa konali 26. marca 2000, nadpolovičnú väčšinu hlasov (52,64 percent). Funkcie sa ujal 7. mája.
Vladimir Vladimirovič Putin – 7. máj 2004 – 7. máj 2008
Druhý raz bol Putin zvolený za prezidenta vo voľbách 14. marca 2004, opäť zvíťazil už v prvom kole so ziskom 71,2 percenta hlasov.
Dmitrij Anatolievič Medvedev – 7. máj 2008 – 7. máj 2012
Keďže ústava neumožnila prezidentovi kandidovať tretí raz po sebe, uchádzal sa o túto funkciu s podporou strany Jednotné Rusko dovtedajší vicepremiér, vtedy len 42-ročný Dmitrij Medvedev. Vo voľbách 2. marca získal 70,28 percenta hlasov, volilo ho približne 51,5 milióna Rusov, čo bol v absolútnom vyjadrení rekordný počet hlasov. Počas jeho funkčného obdobia zastával Vladimir Putin funkciu predsedu vlády.
Vladimir Vladimirovič Putin – 7. máj 2012 – dodnes
Vo voľbách 4. Marca získal kandidát Jednotného Ruska a súčasný premiér 63,6 percenta hlasov. Prvý raz trvá volebné obdobie prezident šesť rokov.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR