Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Ekonomika

17. júna 2010

U. S. Steel vlani s prepadom výnosov o takmer 40 %



Celkové výnosy jednej z najväčších spoločností na Slovensku, U. S. Steel Košice, s. r. o., sa v krízovom roku 2009 prepadli o bezmála 40 %. Podľa údajov zverejnených spoločnosťou totiž ...



Zdieľať
u s steel Foto: SITA BRATISLAVA 17. júna (WEBNOVINY) - Celkové výnosy jednej z najväčších spoločností na Slovensku, U. S. Steel Košice, s. r. o., sa v krízovom roku 2009 prepadli o bezmála 40 %. Podľa údajov zverejnených spoločnosťou totiž vlani dosiahli 1,868 mld. eur, čo v porovnaní s 3,094 mld. eur z roku 2008 znamenalo pokles o 39,6 %. Ešte výraznejšie sa prepadol hospodársky výsledok košických oceliarní. Čistý zisk firmy totiž v porovnaní s rokom 2008 klesol o vyše 95 % na 14,4 mil. eur.


Väčšina z tohto zisku by pritom mala smerovať vlastníkovi košických oceliarní, firme U. S. Steel Global Holdings I B.V., vo forme dividend. Podľa návrhu na rozdelenie hospodárskeho výsledky by sa totiž z vlaňajšieho zisku ako aj z nerozdeleného zisku z predchádzajúcich rokov malo vo forme dividend vyplatiť 36,9 mil. eur, do rezervného fondu by malo ísť povinných 5 % z vlaňajšieho zisku, teda niečo vyše 720 tis. eur.

"Finančné výsledky za rok 2009 boli ovplyvnené dopadmi celosvetovej finančnej a ekonomickej krízy, ktorej výsledkom bola nižšia využiteľnosť kapacít a výrazné zníženie predajných cien našich výrobkov čiastočne vykompenzované nižšími cenami surovín," uvádza košický U. S. Steel vo výročnej správe. Vlani sa pritom v košických oceliarňach vyrobilo 3 mil. ton surového železa pri ročnej kapacite 4,5 mil. ton a 3,5 mil. ton ocele v brámach pri ročnej kapacite 4,9 mil. ton. "Produkcia bola významne ovplyvnená dôsledkami celosvetovej finančnej a ekonomickej krízy a koncom roka aj odstávkou vysokej pece číslo 3. Navyše výrobu negatívne zasiahla aj plynová kríza v januári," uvádza sa vo výročnej správe firmy.

Obchodnou stratégiou spoločnosti v čase krízy bola podľa správy minimalizácia nákladov na všetkých úrovniach pri zachovaní maximálnej flexibility a kvality pri zabezpečovaní požiadaviek zákazníkov. Naďalej mal prioritu predaj výrobkov s pridanou hodnotou pre automobilový, obalový, elektrotechnický, spotrebný a stavebný priemysel. "Nemenej dôležité bolo udržať si podiel na trhoch strednej Európy a Balkánu, teda na teritóriách so silným ekonomickým potenciálom," uvádza spoločnosť, ktorá vlani na výskumné činnosti vynaložila 3,4 mil. eur.

V tomto roku košický U. S. Steel očakáva mierne zlepšenie obchodných podmienok, čo by sa malo prejaviť vo vyššom využití výrobných kapacít a zlepšení ziskovosti firmy. Napriek tomu je však spoločnosť vo vyhliadkach opatrná. "Aj keď veríme, že globálne ekonomické prostredie sa nachádza v štádiu postupného obnovovania, spoľahlivo predpovedať vplyv zmien na trhoch na finančnú situáciu U. S. Steel Košice v budúcnosti je zložité," konštatuje sa vo výročnej správe.

Železiarne v Košiciach boli vybudované v 60-tych rokoch minulého storočia. Pôvodné Východoslovenské železiarne sa od roku 2000 stali súčasťou nadnárodnej spoločnosti United States Steel Corporation (U. S. Steel), s ktorou mali od roku 1998 vytvorený spoločný podnik na výrobu oceľových obalových materiálov. U. S. Steel má na americkom kontinente viac ako storočnú tradíciu a v Európe okrem Slovenska prevádzkuje aj zariadenia v Srbsku, ktoré spoločne tvoria U. S. Steel Europe. V súčasnosti sa výroba v košickej hutníckej fabrike orientuje najmä na produkty s vyššou pridanou hodnotou pre automobilový, obalový, elektrotechnický, spotrebný a stavebný priemysel.

U. S. Steel Košice evidovali ku koncu minulého roka základné imanie na úrovni 839,4 mil. eur a jediným spoločníkom bola U. S. Steel Global Holdings I B.V. so sídlom v Holandsku, ktorá je súčasťou nadnárodného koncernu U. S. Steel. V košickom závode v minulom roku pracovalo v priemere 11 465 zamestnancov, čo znamenalo pokles z 12 227 ľudí v roku 2008.

SITA

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
EÚ prijala tvrdšie sankcie voči Iránu než OSN
<< predchádzajúci článok
Estónsko 17. členom eurozóny od 1. januára 2011