|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Piatok 22.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Cecília
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
26. mája 2010
U.S. Steel vlani 21. najväčším emitentom CO2 v EÚ
Medzi najväčšími producentmi skleníkových plynov v Európskej únii bola aj v minulom roku košická fabrika U. S. Steel. Podľa údajov zverejnených Európskou komisiou totiž košické ...
Zdieľať
Foto: SITA
BRATISLAVA 26. mája (WEBNOVINY) - Medzi najväčšími producentmi skleníkových plynov v Európskej únii bola aj v minulom roku košická fabrika U. S. Steel. Podľa údajov zverejnených Európskou komisiou totiž košické železiarne vypustili vlani do ovzdušia 7,6 mil. ton emisií, čo ju v rámci únie zaradilo v rebríčku najväčších emitentov na 21. priečku. Napriek medziročnému poklesu objemu vypustených emisií o 1,4 mil. ton tak v porovnaní s rokom 2008 poskočila o dve priečky vyššie. Môže za to nižšia hospodárska aktivita v Európe v dôsledku krízy.
U. S. Steel Košice bol pritom druhým najväčším európskym producentom skleníkových plynov spomedzi hutníckych spoločností. Pred ňou sa na celkovom 16. mieste s emisiami v objeme 9,2 mil. ton umiestnila iba oceliareň spoločnosti ArcelorMittal vo francúzskom Dunkerque. Čelo európskeho rebríčka emitentov naďalej obsadzujú veľké tepelné elektrárne najmä v Poľsku a Nemecku.
"Proces vzniku oxidu uhličitého v hutníckom priemysle je priamo zviazaný s premenou vstupných surovín na oceľové produkty. Pokles spotrebovaných emisií v minulom roku kopíruje úroveň výroby v dôsledku krízy," reagoval pre agentúru SITA na údaje zverejnené komisiou hovorca U. S. Steel Košice Ján Bača. Ako dodal, produkcia emisií v budúcnosti rovnako bude závisieť od situácie na trhu s oceľou. "Čo sa týka vzdialenejšej budúcnosti, závisí od nastavenia európskeho systému po roku 2012," dodal Bača.
Košická fabrika tak z alokovaných emisných kvót opäť značnú časť ponechala nevyčerpanú. Kým v roku 2008 pri celkovej alokácii 10,8 mil. ton skleníkových plynov reálne vyprodukovala necelých 9 mil. ton emisií, v minulom roku pri rovnakej alokácii dokonca ušetrila emisné kvóty v objeme až 3,2 mil. ton.
Oceliarne v Košiciach boli aj vlani jednoznačne najväčším producentom oxidu uhličitého (CO2) na Slovensku. S výrazným odstupom vyše 5 mil. ton vypustených emisií nasledovala Elektráreň Nováky s potvrdenými vlaňajšími emisiami v objeme 2,4 mil. ton, čo ju v rebríčku za celú Európsku úniu zaradilo až na 143. priečku. Tretia v poradí slovenských emitentov bola bratislavská rafinéria Slovnaft s 1,4 mil. ton vypustených skleníkových plynov.
Celkovo najväčšími producentmi skleníkových plynov sú však rovnako ako po minulé roky hlavne obrie tepelné elektrárne. Dominuje im poľská Elektrownia Belchatow, ktorá vlani vypustila 29,5 mil. ton emisií oxidu uhličitého. Nasledovali tepelné elektrárne v Nemecku, Veľkej Británii, Taliansku a tiež ďalšie v Poľsku. Z ostatných krajín Visegrádskej štvorky sa najvyššie umiestnili na konci prvej tridsiatky dve elektrárne českej skupiny ČEZ a na 32. mieste maďarská elektráreň Matrai Eromu.
Železiarne v Košiciach boli vybudované v 60. rokoch minulého storočia. Pôvodné Východoslovenské železiarne sa od roku 2000 stali súčasťou nadnárodnej spoločnosti United States Steel Corporation (U. S. Steel), s ktorou mali od roku 1998 vytvorený spoločný podnik na výrobu oceľových obalových materiálov. U. S. Steel má na americkom kontinente viac ako storočnú tradíciu a v Európe okrem Slovenska prevádzkuje aj zariadenia v Srbsku, ktoré spoločne tvoria U. S. Steel Europe.
V súčasnosti sa výroba v košickej hutníckej fabrike orientuje najmä na produkty s vyššou pridanou hodnotou pre automobilový, obalový, elektrotechnický, spotrebný a stavebný priemysel. U. S. Steel Košice evidovali ku koncu roka 2008 základné imanie na úrovni 587,8 mil. eur a jediným spoločníkom bola U. S. Steel Global Holdings I B.V. so sídlom v Holandsku, ktorá je súčasťou nadnárodného koncernu U. S. Steel.
SITA
U. S. Steel Košice bol pritom druhým najväčším európskym producentom skleníkových plynov spomedzi hutníckych spoločností. Pred ňou sa na celkovom 16. mieste s emisiami v objeme 9,2 mil. ton umiestnila iba oceliareň spoločnosti ArcelorMittal vo francúzskom Dunkerque. Čelo európskeho rebríčka emitentov naďalej obsadzujú veľké tepelné elektrárne najmä v Poľsku a Nemecku.
"Proces vzniku oxidu uhličitého v hutníckom priemysle je priamo zviazaný s premenou vstupných surovín na oceľové produkty. Pokles spotrebovaných emisií v minulom roku kopíruje úroveň výroby v dôsledku krízy," reagoval pre agentúru SITA na údaje zverejnené komisiou hovorca U. S. Steel Košice Ján Bača. Ako dodal, produkcia emisií v budúcnosti rovnako bude závisieť od situácie na trhu s oceľou. "Čo sa týka vzdialenejšej budúcnosti, závisí od nastavenia európskeho systému po roku 2012," dodal Bača.
Košická fabrika tak z alokovaných emisných kvót opäť značnú časť ponechala nevyčerpanú. Kým v roku 2008 pri celkovej alokácii 10,8 mil. ton skleníkových plynov reálne vyprodukovala necelých 9 mil. ton emisií, v minulom roku pri rovnakej alokácii dokonca ušetrila emisné kvóty v objeme až 3,2 mil. ton.
Oceliarne v Košiciach boli aj vlani jednoznačne najväčším producentom oxidu uhličitého (CO2) na Slovensku. S výrazným odstupom vyše 5 mil. ton vypustených emisií nasledovala Elektráreň Nováky s potvrdenými vlaňajšími emisiami v objeme 2,4 mil. ton, čo ju v rebríčku za celú Európsku úniu zaradilo až na 143. priečku. Tretia v poradí slovenských emitentov bola bratislavská rafinéria Slovnaft s 1,4 mil. ton vypustených skleníkových plynov.
Celkovo najväčšími producentmi skleníkových plynov sú však rovnako ako po minulé roky hlavne obrie tepelné elektrárne. Dominuje im poľská Elektrownia Belchatow, ktorá vlani vypustila 29,5 mil. ton emisií oxidu uhličitého. Nasledovali tepelné elektrárne v Nemecku, Veľkej Británii, Taliansku a tiež ďalšie v Poľsku. Z ostatných krajín Visegrádskej štvorky sa najvyššie umiestnili na konci prvej tridsiatky dve elektrárne českej skupiny ČEZ a na 32. mieste maďarská elektráreň Matrai Eromu.
Železiarne v Košiciach boli vybudované v 60. rokoch minulého storočia. Pôvodné Východoslovenské železiarne sa od roku 2000 stali súčasťou nadnárodnej spoločnosti United States Steel Corporation (U. S. Steel), s ktorou mali od roku 1998 vytvorený spoločný podnik na výrobu oceľových obalových materiálov. U. S. Steel má na americkom kontinente viac ako storočnú tradíciu a v Európe okrem Slovenska prevádzkuje aj zariadenia v Srbsku, ktoré spoločne tvoria U. S. Steel Europe.
V súčasnosti sa výroba v košickej hutníckej fabrike orientuje najmä na produkty s vyššou pridanou hodnotou pre automobilový, obalový, elektrotechnický, spotrebný a stavebný priemysel. U. S. Steel Košice evidovali ku koncu roka 2008 základné imanie na úrovni 587,8 mil. eur a jediným spoločníkom bola U. S. Steel Global Holdings I B.V. so sídlom v Holandsku, ktorá je súčasťou nadnárodného koncernu U. S. Steel.
SITA