|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Pondelok 18.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Eugen
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
24. júla 2009
U.S. Steel Košice patrí medzi najväčších producentov CO2 v EÚ
Medzi najväčších európskych producentov skleníkových plynov patrí aj košický U. S. Steel. Podľa údajov zverejnených Európskou komisiou totiž v minulom roku vypustil do ovzdušia takmer 9 mil. ton ...
Zdieľať
BRATISLAVA 24. júla (WEBNOVINY) - Medzi najväčších európskych producentov skleníkových plynov patrí aj košický U. S. Steel. Podľa údajov zverejnených Európskou komisiou totiž v minulom roku vypustil do ovzdušia takmer 9 mil. ton emisií oxidu uhličitého (CO2), čo ho zaradilo na 23. miesto v rebríčku najväčších producentov skleníkových plynov v Európskej únii (EÚ). Znamenalo to však mierne medziročné zníženie objemu emisií z 9,7 mil. ton z roku 2007, kedy v tomto rebríčku obsadil 19. miesto. Môže sa to paradoxne kríza, ktorá sa podpísala pod pokles výroby oceliarní. "Pri výrobe železa a ocele dochádza k chemickému uvoľňovaniu uhlíka a preto sú emisie CO2 priamo úmerné využitiu výrobných kapacít. V súvislosti s bezprecedentnou ekonomickou krízou, ktorá ovplyvnila priemyselný dopyt a výrobu na konci roka 2008 a pokračuje aj v roku 2009, nemôže byť prekvapením, že emisie CO2, ktoré priamo súvisia s priemyselnou výrobou, sú znížené," uviedla pre agentúru SITA manažérka spoločnosti pre vzťahy s médiami Ľubomíra Šoltésová.
Košická hutnícka fabrika sa však hotuje ďalej znižovať emisie skleníkových plynov aj investíciami do ekologických projektov. "U. S. Steel a oceliarsky priemysel v minulosti aj teraz zotrváva na svojej pozícii výrobcu ohľaduplného voči životnému prostrediu a výrazne znižuje požiadavky na energetické vstupy na tonu vyrobeného produktu. U. S. Steel si stanovil vysoké ciele a pokračuje v znižovaní energetickej náročnosti hutníckej výroby formou vylepšenia procesov a kapitálovými investíciami," konštatovala Šoltésová. Aj tieto opatrenia spolu s dopadmi hospodárskej krízy tak s najväčšou pravdepodobnosťou povedú k ďalšiemu poklesu emisií vyprodukovaných košickým U. S. Steelom v tomto roku. Už vlani pritom spoločnosť celý alokovaný objem emisných povoleniek nevyčerpala. Z celkových alokovaných emisií na úrovni 10,8 mil. ton totiž využila iba 83 %. Čo s prebytkami emisií košická spoločnosť plánuje urobiť, však zverejňovať nechce. "Čo sa týka predaja alebo nákupu emisných povoleniek, naše plány nezverejňujeme, keďže sme verejne obchodovateľná spoločnosť a takúto informáciu považujeme za citlivú z hľadiska konkurencieschopnosti," dodala Šoltésová.
U. S. Steel Košice bol pritom v minulom roku jednou zo piatich hutníckych fabrík v prvej tridsiatke najväčších emitentov skleníkových plynov v EÚ. Ešte väčšími emitentmi boli oceliareň spoločnosti ArcelorMittal vo francúzskom meste Dunkerque, ktorá s produkciou 11,3 mil. ton CO2 skončila na 13. mieste. Hneď za ňou nasledovala talianska oceliareň skupiny Riva Group v meste Taranto s 10,8 mil. ton emisií. Hneď za košickými oceliarňami skončila nemecká fabrika oceliarskeho koncernu Thyssenkrupp a na 28. priečke bola ďalšia fabrika ArcelorMittalu, tentokrát v Rumunskom Galati. Všeobecne však prevládajú v rebríčku najväčších európskych znečisťovateľov ovzdušia obrie tepelné elektrárne. Dominuje im poľská Elektrownia Belchatow, ktorá vlani vyprodukovala až 30,9 mil. ton emisií CO2. Najväčšie zastúpenie v prvej tridsiatke majú však nemecké elektrárne, ktorých tu vlani bolo až deväť. Ich prevádzkovateľmi sú zväčša nemecký energetický koncern RWE a švédska štátna energetická spoločnosť Vattenfall. Z krajín Visegrádskej štvorky majú pritom medzi prvými tridsiatimi zastúpenie iba Poľsko a Slovensko.
Železiarne v Košiciach boli vybudované v 60-tych rokoch minulého storočia. Pôvodné Východoslovenské železiarne sa od roku 2000 stali súčasťou nadnárodnej spoločnosti United States Steel Corporation (U. S. Steel), s ktorou mali od roku 1998 vytvorený spoločný podnik na výrobu oceľových obalových materiálov. U. S. Steel má na americkom kontinente viac ako storočnú tradíciu a v Európe okrem Slovenska prevádzkuje aj zariadenia v Srbsku, ktoré spoločne tvoria U. S. Steel Europe. V súčasnosti sa výroba v košickej hutníckej fabrike orientuje najmä na produkty s vyššou pridanou hodnotou pre automobilový, obalový, elektrotechnický, spotrebný a stavebný priemysel. U. S. Steel Košice evidovali ku koncu minulého roka základné imanie na úrovni 587,8 mil. eur a jediným spoločníkom bola U. S. Steel Global Holdings I B.V. so sídlom v Holandsku, ktorá je súčasťou nadnárodného koncernu U. S. Steel.
V košickom závode v minulom roku pracovalo v priemere 12 227 zamestnancov, čo znamenalo pokles z 13 342 ľudí v roku 2007. Hutníckej spoločnosti U. S. Steel Košice, ktorá je jednou z najväčších slovenských firiem, sa pritom v minulom roku napriek začínajúcej kríze podarilo zvýšiť výnosy. Tie, podľa výročnej správy a individuálnej účtovnej závierky zverejnenej spoločnosťou dosiahli celkovo 3,094 mld. eur, čo v medziročnom porovnaní znamenalo nárast o 7,4 %. Celkovo ukončil U. S. Steel Košice minuloročné hospodárenie so ziskom na úrovni 340,7 mil. eur, čo znamenalo jeho zníženie z 403 mil. eur za rok 2007.
SITA
Košická hutnícka fabrika sa však hotuje ďalej znižovať emisie skleníkových plynov aj investíciami do ekologických projektov. "U. S. Steel a oceliarsky priemysel v minulosti aj teraz zotrváva na svojej pozícii výrobcu ohľaduplného voči životnému prostrediu a výrazne znižuje požiadavky na energetické vstupy na tonu vyrobeného produktu. U. S. Steel si stanovil vysoké ciele a pokračuje v znižovaní energetickej náročnosti hutníckej výroby formou vylepšenia procesov a kapitálovými investíciami," konštatovala Šoltésová. Aj tieto opatrenia spolu s dopadmi hospodárskej krízy tak s najväčšou pravdepodobnosťou povedú k ďalšiemu poklesu emisií vyprodukovaných košickým U. S. Steelom v tomto roku. Už vlani pritom spoločnosť celý alokovaný objem emisných povoleniek nevyčerpala. Z celkových alokovaných emisií na úrovni 10,8 mil. ton totiž využila iba 83 %. Čo s prebytkami emisií košická spoločnosť plánuje urobiť, však zverejňovať nechce. "Čo sa týka predaja alebo nákupu emisných povoleniek, naše plány nezverejňujeme, keďže sme verejne obchodovateľná spoločnosť a takúto informáciu považujeme za citlivú z hľadiska konkurencieschopnosti," dodala Šoltésová.
U. S. Steel Košice bol pritom v minulom roku jednou zo piatich hutníckych fabrík v prvej tridsiatke najväčších emitentov skleníkových plynov v EÚ. Ešte väčšími emitentmi boli oceliareň spoločnosti ArcelorMittal vo francúzskom meste Dunkerque, ktorá s produkciou 11,3 mil. ton CO2 skončila na 13. mieste. Hneď za ňou nasledovala talianska oceliareň skupiny Riva Group v meste Taranto s 10,8 mil. ton emisií. Hneď za košickými oceliarňami skončila nemecká fabrika oceliarskeho koncernu Thyssenkrupp a na 28. priečke bola ďalšia fabrika ArcelorMittalu, tentokrát v Rumunskom Galati. Všeobecne však prevládajú v rebríčku najväčších európskych znečisťovateľov ovzdušia obrie tepelné elektrárne. Dominuje im poľská Elektrownia Belchatow, ktorá vlani vyprodukovala až 30,9 mil. ton emisií CO2. Najväčšie zastúpenie v prvej tridsiatke majú však nemecké elektrárne, ktorých tu vlani bolo až deväť. Ich prevádzkovateľmi sú zväčša nemecký energetický koncern RWE a švédska štátna energetická spoločnosť Vattenfall. Z krajín Visegrádskej štvorky majú pritom medzi prvými tridsiatimi zastúpenie iba Poľsko a Slovensko.
Železiarne v Košiciach boli vybudované v 60-tych rokoch minulého storočia. Pôvodné Východoslovenské železiarne sa od roku 2000 stali súčasťou nadnárodnej spoločnosti United States Steel Corporation (U. S. Steel), s ktorou mali od roku 1998 vytvorený spoločný podnik na výrobu oceľových obalových materiálov. U. S. Steel má na americkom kontinente viac ako storočnú tradíciu a v Európe okrem Slovenska prevádzkuje aj zariadenia v Srbsku, ktoré spoločne tvoria U. S. Steel Europe. V súčasnosti sa výroba v košickej hutníckej fabrike orientuje najmä na produkty s vyššou pridanou hodnotou pre automobilový, obalový, elektrotechnický, spotrebný a stavebný priemysel. U. S. Steel Košice evidovali ku koncu minulého roka základné imanie na úrovni 587,8 mil. eur a jediným spoločníkom bola U. S. Steel Global Holdings I B.V. so sídlom v Holandsku, ktorá je súčasťou nadnárodného koncernu U. S. Steel.
V košickom závode v minulom roku pracovalo v priemere 12 227 zamestnancov, čo znamenalo pokles z 13 342 ľudí v roku 2007. Hutníckej spoločnosti U. S. Steel Košice, ktorá je jednou z najväčších slovenských firiem, sa pritom v minulom roku napriek začínajúcej kríze podarilo zvýšiť výnosy. Tie, podľa výročnej správy a individuálnej účtovnej závierky zverejnenej spoločnosťou dosiahli celkovo 3,094 mld. eur, čo v medziročnom porovnaní znamenalo nárast o 7,4 %. Celkovo ukončil U. S. Steel Košice minuloročné hospodárenie so ziskom na úrovni 340,7 mil. eur, čo znamenalo jeho zníženie z 403 mil. eur za rok 2007.
SITA