Tvorca Veľkej Fermatovej vety sa narodil pred 410 rokmi

BRATISLAVA 17. augusta (WEBNOVINY) - Pierre de Fermat (17. august 1601 – † 12. január 1665) bol jeden z vedcov, ktorý posunuli matematiku vpred. V stredu (17. augusta) si svet, a to nielen matematický, pripomína jeho 410. výročie narodenia. Francúzsky matematik, fyzik a právnik je jedným z otcov diferenciálneho a integrálneho počtu.


Fermat pochádzal so zámožnejšej rodiny, keďže jeho otec bol obchodník. Finančná situácia mu uľahčila cestu k získavaniu poznatkov a štúdiu. Okrem iného ovládal aj veľa jazykov. Študoval vo františkánskomy kláštore v Grandselve, neskôr na univerzite v Toulouse. Napriek výnimočným schopnostiam sa matematike nevenoval od začiatku. Na žiadosť rodiny nastúpil do zamestnania v štátnych službách. Kariéru rozbiehal ak toulouský parlamentný radca. Neskôr pracoval na súde ako vrchný sudca. V roku 1652 prekonal infekčnú chorobu mor.

Jeho matematické prvotiny pochádzajú z roku 1629, napísal, ale sám nezverejnil, prácu Úvod do štúdia rovinných a priestorových kriviek. V nej sa zaoberá analytickou geometriou v rovine, čo je zaujímavé, že ešte skôr ako slávny René Descartes. Úspechy však boli pripísané už spomínanému Descartesovi a to preto, lebo Fermat svoje práce nikdy nepublikoval.

O matematické objavy a pokroky sa delil s priateľmi, zväčša matematikmi, iba v listoch. V nich výsledky formuloval bez dôkazov a vyzýval ich, aby ich našli oni. Vďaka tejto listovej komunikácii sa vyriešil jeden z problémov teórie čísel. Ide o dokazovanie platnosti Fermatovej veľkej vety. Veľká Fermatova veta znie nasledovne:
Nejestvujú celé čísla x, y a z väčšie ako nula, pre ktoré by platilo xn + yn = zn, kde n je prirodzené číslo väčšie ako 2. Pierre de Fermat

Definíciu si poznačil na okraji knihy Arithmetika od Diofanta pri Pytagorovej vete: Nie je možné rozdeliť kocku do dvoch kociek, či štvrtú mocninu do dvoch štvrtých mocnín alebo všeobecne akúkoľvek mocninu vyššiu ako druhú do dvoch rovnakých mocnín. Objavil som naozaj taký zvláštny dôkaz, že tento okraj knihy je primalý na to, aby sa tam vošiel. Zistilo sa, že Fermat vetu dokázal pre n=4, ale pre iné n pravdepodobne nie. V ďalších storočiach jednotliví matematici rozšírili platnosť vety. Veľkú Fermatovu vetu definitívne dokázal britský matematik Andrew Wiles v roku 1994. Keďže Wiles pri dokazovaní použil množstvo poznatkov získaných z 19. a 20. storočia, predpokladá sa, že Fermat dôkaz nepoznal.

Pierre de Fermat sa zaslúžil o rozvoj matematiky v niekoľkých oblastiach. Okrem Teórie čísel sa zaoberal aj Teóriou pravdepodobnosti a Matematickou analýzou a analytickou geometriou.