Tvorba Jana Nerudu vychádza z jeho životnej a spoločenskej

Praha/Bratislava 22. augusta (TASR) – Český spisovateľ, novinár, fejtonista, literárny a výtvarný kritik Jan Neruda patril k významným zakladateľom modernej českej poézie. V pondelok 22. augusta uplynie 125 rokov od jeho úmrtia.


Bol vedúcim predstaviteľom generácie tzv. "májovců", výraznej literárnej skupiny českých básnikov a prozaikov druhej polovice 19. storočia, ktorá nadväzovala na odkaz Karla Hynka Máchu, Karla Havlíčka Borovského a Karla Jaromíra Erbena. Priekopník realistického pohľadu na svet v poézii i próze bol autorom známych básnických zbierok Hřbitovní kvítí (1858) a Písně kosmické (1878), vrcholom, jeho prozaickej tvorby sú Povídky malostranské (1878).

Jan Neruda sa narodil 9. júla 1834 v českej Prahe na Malej Strane v chudobnej rodine vojenského vyslúžilca. Detstvo strávené v biede sa mu nezmazateľne vrylo do pamäti, o čom svedčí jeho zmysel pre spoločenskú nerovnosť a porozumenie pre osudy ľudí odsunutých na okraj spoločnosti. Po maturite na Akademickom gymnáziu sa na nátlak otca pokúšal neúspešne študovať právo, neskôr z vlastnej iniciatívy filozofiu, štúdiá ale nedokončil. Na živobytie si zarábal ako účtovník a učiteľ, nebol však spokojný a tak sa začal venovať literatúre a žurnalistike. Najskôr pracoval v redakcii nemeckých novín, po páde Bachovho absolutizmu pôsobil ako fejtonista v denníku Čas, potom v denníku Hlas a v roku 1865 sa stal redaktorom Národných listov. Popri novinárskej práci sa Neruda aktívne podieľal na národno-politickom ruchu a formovaní demokratického krídla mladočeskej strany. Dokonale poznal vtedajšiu českú spoločnosť a jej charakter. Bol najaktívnejším členom literárnej skupiny, ktorá pripravila almanach Máj. V rokoch 1859-1860 redigoval časopis Obrazy života, v ktorom formuloval program novej literatúry kladúcej dôraz na demokratické myšlienky, kritický pohľad na spoločnosť a jej sociálne problémy.

Najrozsiahlejšiu časť tvorby Jana Nerudu tvoria fejtóny, napísal ich viac ako 2000. Vyšli aj knižne v piatich zväzkoch a práve v tejto súbornej forme sa prejavila rozhľadenosť a vzdelanosť ich autora i jeho mimoriadny pozorovací talent. Básnicky debutoval pesimistickou zbierkou Hřbitovní kvítí (1858), ktorej smutné verše vyjadrujú sklamanie zo súdobého života, spoločnosti, nečinnosti národa a odporu voči nastavenej morálke. Opakom bola úspešná zbierka Písně kosmické (1878), v ktorej sa spisovateľ snažil byť optimistom, nadšene reagoval na rozvoj vedy a techniky. V knihe Balady a romance (1878–1883) dominujú jedinečné české motívy, ľudové tradície a mýty. Ovzdušie vtedajšej Prahy a jej dôverne známych zákutí Neruda majstrovsky opísal v prozaickom diele Povídky malostranské (1878). Jeho tvorbu dopĺňajú dramatické pokusy Ženich z hladu (1859), Prodaná láska (1859) alebo Francesca di Rimini (1860).




Posledné roky života prežil Jan Neruda v nepríjemných zdravotných ťažkostiach. Z utrpenia ho vyslobodilo až úmrtie, zomrel dňa 22. augusta 1891 v rodnej Prahe vo veku 57 rokov.

Jeho tvorba natoľko ovplyvnila čilského spisovateľa Ricarda Eliecer Neftalí Reyes Basoalto, neskoršieho nositeľa Nobelovej ceny za literatúru (1971), že si zvolil pseudonym podľa neho - Pablo Neruda.





Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR