Tvorba hudobného génia Mozarta vystihuje povahu vrcholného klasicizmu

Salzburg/Bratislava 27. januára (TASR) – V stredu 27. januára si pripomíname 260. výročie narodenia svetoznámeho rakúskeho hudobného skladateľa a klavírneho virtuóza Wolfganga Amadea Mozarta.


Označovaný za najväčšieho z veľkých skladateľov stal sa Mozart nesmrteľnou ikonou viedenskej klasickej éry. Dielo hudobného velikána sa vyznačuje melodickým bohatstvom, vyváženou inštrumentáciou a formovou brilantnosťou. Zanechal svetu operety, symfónie, klavírne i husľové koncerty, komornú hudbu, chorály, slávne opery Figarova svadba, Don Giovanni, Čarovná flauta alebo legendou opradené Requiem.

Wolfgang Amadeus Mozart sa narodil 27. januára 1756 v rakúskom Salzburgu ako najmladší zo siedmich detí Leopolda a Anny Marie Mozartových. O skladateľovi je všeobecne známe, že bol "zázračným dieťaťom". Neuveriteľné hudobné nadanie u neho objavil otec, sám huslista, skladateľ a dirigent arcibiskupskej kapely. Vo veku troch rokov začal Mozart hrať na klavíri a husliach. Štvorročný skomponoval prvú pieseň a časť koncertu, šesťročný bol vynikajúcim klaviristom a improvizátorom. O rok neskôr mu tlačou vyšli prvé sonáty a ako osemročný skomponoval prvú symfóniu. Mozart nikdy nechodil do školy, jeho detstvo pozostávalo z dlhých, náročných a veľmi úspešných koncertných ciest po Európe, počas ktorých tiež spoznával mnohé významné hudobné vplyvy. Spoločnosť mu okrem otca robila staršia sestra, nadaná klaviristka Anna Mária. Keď mal 12 rokov skomponoval prvú operu, ako trinásťročného ho vymenovali za arcibiskupského koncertného majstra. Vo svojich osemnástich rokoch mal na svojom konte 200 diel, keď mal dvadsať, stal sa cisárskym komorným skladateľom. Traduje sa o ňom, že mal absolútny sluch, neuveriteľnú pamäť a citlivé nadanie pre hru na nástrojoch. Bol virtuóz nielen na klavíri, ale aj na husliach a organe.

V živote slávneho W.A. Mozarta vidieť tri tvorivé obdobia: éru "zázračného dieťaťa", roky služby u salzburského arcibiskupa a vrcholné umelecké obdobie prežité vo Viedni. Práve tu napísal najvýznamnejšie symfónie D dur, Es dur, g mol, C dur Jupiterskú. Z jeho tridsiatych koncertných diel pre klavír vznikli vo Viedni tie najvýznamnejšie, ku ktorým patria klavírne koncerty d mol, A dur, c mol, D dur Korunovačný, B dur. Vo Viedni vytvoril vrcholné dielo nemeckého singspielu (spevohra ako žáner opery) Únos zo Serailu a vrcholné dielo opery buffa - Figarovu svadbu. V opere Don Juan, spracovanom príbehu večného zvodcu Dona Juana, ktorú už zložil v Česku, sa mu podarilo spojiť vážnu a komickú operu v jeden umelecký účinok. Opera Čarovná flauta je operným dielom, ktoré vytvoril v posledných týždňoch života. Pôvodné rozprávkové libreto pretvoril na dielo hlbokého myšlienkového významu. Posledným Mozartovým dielom bolo Requiem.

Wolfgang Amadeus Mozart zomrel 5. decembra 1791 vo Viedni. Príčina jeho smrti bola dlhé roky zahalená tajomstvom, keďže telo majstra skončilo v spoločnom hrobe pre chudobných na cintoríne St. Marx. Až o niekoľko rokov telesné pozostatky exhumovali a pochovali v osobitnom hrobe. Dodnes však nie je úplne jasné, či ide skutočne o Mozartovo telo. Rakúski vedci skúmali lebku, uchovávanú v niekdajšom Mozartovom bydlisku Salzburgu, či skutočne patrí "nesmrteľnému" Amadeovi. Výsledky genetických testov lebky porovnali s informáciami získanými z hrobu, kde mala byť pochovaná Mozartova neter a stará matka. Testy však nepreukázali ich príbuznosť.

Doposiaľ neznáme hudobné dielo Wolfganga Amadea Mozarta objavili v jednej z francúzskych knižníc v Nantes v roku 2008. O rok neskôr v rakúskom Salzburgu po prvýkrát predviedli verejnosti ďalšie dve novoobjavené diela. Výskumné oddelenie Medzinárodnej nadácie Mozarteum pôvodne označilo rozsiahlu vetu koncertu a neúplné prelúdium za diela neznámeho majstra. Podrobnejšia analýza však ukázala, že ich skomponoval Mozart ako sedem - až osemročný chlapec.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR