TVAROŠKA:Neznižovať sociál. výdavky bol kompromis

Vladimír Tvaroška

Foto: SITA/Michal Burza BRATISLAVA 3. novembra (WEBNOVINY) - Šetrenie na verejných výdavkoch mohlo byť väčšie, ako predniesla vláda v rozpočte na rok 2011. Pripustil to v utorok na konferencii "Malá vláda - dobrá vláda" štátny tajomník rezortu financií Vladimír Tvaroška. Problémom však podľa neho bol nedostatok času, ktorý by dovoľoval presnejšie zacieliť na neopodstatnené či nadhodnotené výdavky. "My sme mali na prípravu rozpočtu menej ako tri mesiace. Nevedeli sme to urobiť sofistikovane, presne v tak krátkom čase. Preto sme sa rozhodli časť tých bremien preniesť aj na zvýšenie daňových príjmov," povedal.

Priestor na šetrenie bol podľa Tvarošku aj v sociálnych výdavkoch, ktorých škrtenie tvorilo významnú časť konsolidácie počas predchádzajúcich pravicových vlád. Svoje tentokrát zohrala politika. "Určite sa dá znižovať aj objem sociálnych výdavkov, v tomto prípade však bolo politické rozhodnutie neisť dramatickými zásahmi tak, ako sa to stalo v roku 2002," konštatoval štátny tajomník. Ako dodal, je na diskusiu, či robiť radikálne škrty v sociálnych výdavkoch, alebo prijať kompromis a sústrediť sa na to, aby pravicová vláda na Slovensku vládla dlhšie. "Vládna koalícia sa rozhodla urobiť kompromis," tvrdí Tvaroška.

Štátny tajomník však dodáva, že konsolidácia v roku 2011 nekončí a snaha o sofistikovanejšie spôsoby šetrenia vo verejnej správe by sa mala do konkrétnych úspor pretaviť už v ďalších rozpočtoch. "My máme na budúci rok plánovaný deficit 4,9 % hrubého domáceho produktu (HDP) v roku 2013 musíme ísť na 3 %. Verím, že veľká časť tých ďalších úspor bude prezentovaná už v rozpočte na rok 2012," dodal Tvaroška.

Deficit štátneho rozpočtu je podľa návrhu, ktorý vláda posunula do parlamentu, pre budúci rok rozpočtovaný na úrovni 3,8 mld. eur. Celkové príjmy štátnej správy sa rozpočtujú vo výške 13,1 mld. eur a výdavky v sume 16,9 mld. eur. Deficit rozpočtu celej verejnej správy, ktorá okrem štátnych úradov zahŕňa napríklad aj rozpočty zdravotných poisťovní, vysokých škôl, samospráv a Sociálnej poisťovne, by v budúcom roku mal dosiahnuť 4,9 % hrubého domáceho produktu, oproti očakávaným 7,8 % v tomto roku.

Kabinetom odobrený rozpočet je výsledkom konsolidačných opatrení na príjmovej aj výdavkovej stránke, dotkne sa teda aj peňaženiek obyvateľov Slovenska. Podiel škrtov vo výdavkoch verejnej správy na konsolidácii je podľa vlády zhruba 900 mil. eur. Opozícia však kritizuje, že do tohto šetrenia sú započítané aj položky, ktoré žiadne šetrenie neznamenajú a gro konsolidácie je tak podľa nich na pleciach daňových poplatníkov.

Od regiónu by mohli závisieť aj mzdy vo verejnom sektore

Minimálna mzda by nemusela byť jedinou položkou, ktorá by sa v budúcnosti mohla odvíjať od regiónov. Podľa štátneho tajomníka ministerstva financií Vladimíra Tvarošku by sa mala otvoriť diskusia napríklad aj o regionálnej diferenciácii platov vo verejnom sektore. Myšlienku regionálnej minimálnej mzdy pritom už Tvaroškov rezort oficiálne predostrel v rámci zverejneného Národného programu reforiem SR 2010. Odôvodňuje ju zvýšením flexibility zamestnávateľov pri určovaní mzdy a podporením tvorby nových pracovných miest.

"Je zrejmé, že je celkovo iná mzdová úroveň v Bratislave a iná na východnom Slovensku. Aj tá minimálna mzda, ktorá predstavuje relatívne slušný štandard vo Vranove nad Topľou, táto minimálna mzda je neadekvátna v Bratislave. Podobná situácia je napríklad s platmi učiteľov," povedal. Podľa neho totiž rovnaká mzda, ktorá pre učiteľa môže zabezpečiť relatívne slušný životný štandard na východe krajiny, je pre učiteľa v Bratislave nedostatočná. "Jednoznačný záver k tejto téme však nevyslovil ani samotný štátny tajomník a tvrdí, že musí mu predchádzať diskusia. "Je to téma, ktorá je mimoriadne citlivá, ku ktorej nemožno robiť rýchle závery," dodal.