Túži po šalátovej mise

Neprispelo k rozhodnutiu definitívne sa rozlúčiť s aktívnou kariérou aj to, že hráčovi vášho rangu nie je príjemné nečinne sa prizerať z lavičky, ako diváci oslavujú Hrbatého, Becka, či Mertiňáka po vyhratom daviscupovom zápase?
- Vôbec nie! Práve Davis Cup ma najviac motivoval túto sezónu. Zato som hral tých pár turnajov, vždy som si to naplánoval pred daviscupom, aby som sa rozohral a bol teoreticky použiteľný a nejakou mierou ešte prispel. To, že chalani hrali a ja som bol na lavičke, je úplne normálne, oni hrajú celú sezónu, sú rozbehnutí, podávajú stabilné výkony.
Nemyslela som na demotiváciu, skôr na to, že človeku sa ťažšie sedí na lavičke, nemôže pomôcť...
- Na jednej strane je to ľahšie, viem, aké je vyhrať ťažký zápas, aká to je zodpovednosť. Na druhej strane je krajšie, keď si ho človek vybojuje na kurte. Keď sa vyhrá, som rád, že som v tíme, že som bol v tej partii, no predsa len necítim veľkú zásluhu na tom  úspechu.
Chlapci by mali v decembri povinne vyhrať Davisov pohár, aby meno Karol Kučera figuroval ešte na listine víťazov...
- (Smiech.) Dá sa to aj tak povedať.
V médiách prebehla správa, že sa chystáte na rozlúčku. Je rozhodnutie definitívne?
- Ešte si to do decembra nechám prejsť hlavou. No nechce sa mi ísť do Austrálie na začiatok sezóny. Mám ešte možnosť tri alebo štyri turnaje hrať s protected renkingom, no nemám veľkú chuť to siliť.
Už niekoľko rokov ste naznačili úmysel končiť, no vždy ste sa vrátili do kolotoča. Je to teraz únava, nechuť alebo už toho máte naozaj dosť?
- Posledné tri-štyri roky som mal krízové, boli situácie, že som klesal na rebríčku a zvažoval som odchod. No stále som mal vnútornú silu na návrat, motivácia bola silnejšia. Dokonca jeden rok som mal ešte celkom slušný, vyhrabal som sa a bol som okolo
40. miesta v rebríčku. Teraz vidím reálne, že by to chcelo minimálne rok driny, aby som sa dostal znovu zo 180. pozície, kde som sa ocitol, naspäť do stovky. Chce to chodiť po challengeroch, byť každý týždeň preč - a cítim, že nato už nemám dosť síl.  Nechcem cestovať, chcem byť doma. Keby turnaje boli na Slovensku, tak by som sa nato ešte dal, no cestovanie ma odrádza.
Plánujete aj oficiálnu rozlúčkovú párty?
- Nechystám nič. Je to ešte aj skoro, v decembri si to ešte rozmyslím, je ešte malinká šanca, že by som si zahral pár turnajov. No nebudem okolo toho robiť veľké haló.
Ako aktívny hráč sa z kurtov stiahnete, ale z tenisu asi nie?
- To určite nie, budúci rok budem ešte držať raketu v ruke, zahrám si nejaké ligy.
Keďže ste už počas kariéry začali podnikať, vrhnete sa teraz na túto činnosť?
- Mám tie fitneská a v tom chcem pokračovať.
A čo hudobná kariéra, po ktorej ste kedysi túžili? Teraz sa jej budete môcť naplno venovať.
- Nestaval by som to do tej roviny kariéra. Budem naďalej hrávať so svojou kapelou,  pre vlastné potešenie. Keď niečo vytvorím a bude sa to páčiť aj iným, rád im to zahrám. 

Klára Urbánová