Turňa nad Bodvou bola stáročia centrom najmenšej uhorskej župy

Turňa nad Bodvou 26. mája (TASR) – Obec Turňa nad Bodvou v okrese Košice-okolie má bohatú a slávnu minulosť, od 13. storočia bola sídlom Turnianskej župy. Táto rozlohou najmenšia uhorská župa napokon zanikla v roku 1881 po zlúčení s Abovskou župou.


"Prvá písomná zmienka o kráľovskom majetku Turňa pochádza z roku 1198, tento rok tak budeme na septembrové dni obce oslavovať 820. výročie," uviedol pre TASR starosta obce Atila Oravecz.

Začiatkom 15. storočia získala Turňa štatút mesta a v roku 1476 sa stalo sídlom súdnictva. V roku 1652 Turňu obsadili Turci, koncom 17. a začiatkom 18. storočia bola dejiskom protihabsburských povstaní. Po nepokojoch s vyľudnením opätovné osídľovanie prinieslo do maďarského mestečka aj etnicky slovenské obyvateľstvo. Za socializmu sa Turňa rozvíjala ako stredisková obec, v 60. rokoch bola zlúčená so susednou obcou Háj pod názvom Turnianske Podhradie, k odčleneniu došlo v roku 1990.

"V súčasnosti má Turňa nad Bodvou zhruba 3700 obyvateľov, sme multinárodnostná obec, žijú u nás Slováci, Maďari, Rómovia i Rusíni," povedal Oravecz.

Obec je známa najmä Turnianskym hradom, ktorý je dominantou širokého okolia. Ku kultúrnym pamiatkam patrí gotický kostol so vzácnymi freskami či klasicistický kaštieľ. Niekdajšiu slávu pripomína budova Župného domu z roku 1820, ktorá však po prevode do súkromných rúk po roku 1990 mala smutný osud, pôvodne funkčný objekt prišiel o strechu a postupne podlieha skaze. Majitelia sa o pamiatku nestarajú a pre obec by podľa starostu bolo nezodpovedné prevziať na seba finančnú zodpovednosť za objekt zaťažený rôznymi aj skrytými ťarchami.

Záujem o bývanie v Turni nad Bodvou podľa starostu rastie, autom je to do Košíc 30 minút, lákavá je okolitá príroda s turisticky atraktívnymi miestami, ako sú hrad, Zádielska tiesňava alebo Hájske vodopády, blízky je tiež priechod do Maďarska. "Aj veľa Košičanov má záujem o presťahovanie sa. V pláne je preto bytová výstavba v obci a tohto roku sa budú aj vymeriavať parcely na výstavbu rodinných domov," konštatoval Oravecz. Do obce chcú prilákať aj mladé rodiny, aktuálnym projektom je rozšírenie kapacity miestnej materskej školy.

Obec by sa mala tento rok stať vlastníkom Turnianskeho hradu

Zrúcanina Turnianskeho hradu, ktorý sa týči na vrchu nad obcou Turňa nad Bodvou (okr. Košice-okolie), je obľúbeným cieľom turistov. Obec chce túto národnú kultúrnu pamiatku tento rok získať do svojho vlastníctva. Umožní jej to zapojiť sa do podporných programov na záchranu a obnovu tejto kamennej dominanty, z ktorej je pekný výhľad do širokého okolia.

"Je to zvláštne, ale hrad doposiaľ nemal vlastníka. Pozemok pod ním vlastní štát a v správe ho majú Lesy Slovenskej republiky," uviedol pre TASR starosta Atila Oravecz. Tento rok sa podľa neho podarilo obci uzavrieť nájomnú zmluvu o prenajatí pozemkov pod hradom, ako aj na mieste, odkiaľ sa naň v minulosti prepravoval lanom materiál. "Zmluva je už platná s tým, že do troch rokov máme na pozemky predkupné právo. Plánujeme ich odkúpiť, medzitým ešte požiadame kataster o zapísanie hradu ako stavby s tým, že obec by sa stala tento rok jeho vlastníkom," konštatoval starosta.

Pri starostlivosti o ruiny gotického hradu a ich okolie obec spolupracuje s občianskym združením Castrum Thorna. Cieľom je zachovať pamiatku pre ďalšie generácie návštevníkov.

"V Turni nad Bodvou máme viacero národných kultúrnych pamiatok, ale toto bude prvá, ktorá bude patriť obci, na čo budeme patrične hrdí. Potom už budeme mať otvorenú cestu na získavanie grantov a ďalších prostriedkov na zakonzervovanie hradu, prípadne rozvíjanie turistických alebo náučných chodníkov či turistických atrakcií okolo neho," dodal Oravecz.

Pre návštevníkov sa na hrade plánujú akcie v rámci augustovej Noci hradov a zrúcanín či septembrových Dní obce. Získanie vlastníctva pamiatky chce samospráva osláviť vyvesením obecnej vlajky na hrade a špeciálnym podujatím v dobových kostýmoch.

Počiatky hradu siahajú do 13. storočia, kedy po tatárskom vpáde bola postavená kamenná obranná veža, následne sa hrad rozširoval. Jeho obrannú funkciu zosilnili pred tureckým nebezpečenstvom, napriek tomu ho Turci v roku 1652 obsadili. Hrad chátra už od protihabsburských povstaní na konci 17. storočia, kedy cisárske vojsko dalo pevnosť zbúrať. Zaujímavosťou je dosiaľ v skalách dobre viditeľná cesta so stopami po kolesách vozov, ktorými na hrad prepravovali zásoby a materiál.

Turniansky hradný vrch, ktorý je súčasťou Zádielskej planiny, je výnimočný aj tým, že je domovom vzácnej teplomilnej flóry a fauny. V prírodnej rezervácii možno nájsť napríklad kriticky ohrozenú a zákonom chránenú rastlinu, o ktorej sa dlho myslelo, že je endemit a nikde inde nerastie, preto aj dostala názov rumenica turnianska (Onosma tornensis). Výskumy však ukázali, že rovnaký druh sa vyskytuje aj na juhozápade Rumunska a jej názov sa zmenil na rumenicu sviežu (Onosma viridis). Táto trváca bylina má rúrkovité kvety citrónovožltej farby a štetinaté chlpy. Kvitnúcu ju možno obdivovať pod Turnianskym hradom už v týchto dňoch.

Gotický kostol zdobia zreštaurované vzácne fresky

Gotické fresky európskeho významu možno obdivovať v kostole Nanebovzatia Panny Márie v Turni nad Bodvou (okr. Košice-okolie). Pod vrstvami omietky ich objavili až v roku 2004, v ďalších rokoch sa ich podarilo zreštaurovať. Projekt výskumu, obnovy i prezentácie svätyne kostola získal minulý mesiac cenu maďarského výboru Medzinárodnej rady pre pamiatky a sídla (ICOMOS).

Táto inštitúcia so sídlom v Budapešti ocení raz ročne tri vybrané objekty za príkladnú prácu pri záchrane kultúrneho dedičstva. "V našom prípade sa vôbec prvýkrát stalo, že ocenená pamiatka je mimo územia Maďarska. Dúfame, že nám to pomôže získať finančné prostriedky na ďalšiu obnovu kostola," uviedol pre TASR správca rímskokatolíckej farnosti v Turni nad Bodvou Attila Juhász. Na výskume a obnove stredovekej pamiatky sa podieľali najmä reštaurátor Peter Gomboš, architekt Ján Krcho a archeológ Peter Tajkov.

Turniansky kostol v gotickom štýle bol postavený začiatkom 14. storočia pravdepodobne na základoch staršieho kostola, v ďalšom období bol rozšírený. Zachované fragmenty fresiek pochádzajú približne z roku 1420. V 16. storočí kostol získali kalvíni, ktorí nástenné maľby zatreli. Katolíci opäť prevzali kostol v roku 1671, pričom ukryté stredoveké nástenné maľby ostali v zabudnutí.

Značne poškodené fresky objavili až začiatkom tohto storočia, keď kostol bolo treba vymaľovať a pamiatkový úrad nariadil sondy v stenách. Finančne náročné odkrytie a zreštaurovanie unikátnych malieb trvalo od roku 2007 celkovo sedem rokov, súčasťou prác bola obnova celej svätyne. "Podporovalo nás ministerstvo kultúry, prispeli aj veriaci a obec Turňa nad Bodovou, nejaké finančné prostriedky sme mali aj z Maďarska. Kompletné fresky veľmi nemáme, ale to, čo sa dochovalo, je veľmi dôležité. Profesorka Mária Prokoppová z Budapešti nám povedala, že to má európsky význam, aby sme si toho boli vedomí," konštatoval Juhász.

V hornej časti stien vidieť výjavy zo života Ježiša Krista, pri oknách sú zobrazení proroci. Zaujímavé a nezvyčajné sú v dolnej časti postavy žien, uctievaných ako svätice. Bočnú časť kostola zdobia gotické výklenky na sedenie – sedílie, pri ktorých sú namaľovaní anjeli. Pozoruhodné sú aj odhalené konsekračné kríže z čias posvätenia kostola.

Taktiež cenné, ale mladšie barokové fresky z roku 1772, zdobia bočnú kaplnku kostola, v ktorej sa zrejme robili pohrebné obrady. Zobrazujú odsúdenie Ježiša aj s latinskými textami jednotlivých postáv. V kaplnke sa nachádza aj tzv. Bebekov zvon, ktorý podľa tradície pochádza z Turnianskeho hradu. Aj táto časť kostola s maľbami si vyžiada finančne náročnú obnovu.

Umeleckým hodnotám turnianskeho kostola bola venovaná medzinárodná vedecká konferencia, ktorá bola v obci minulý rok v septembri, jej výsledky by mali byť zhrnuté v tohtoročnej samostatnej publikácii.

Kostol okrem bohoslužieb nie je pre verejnosť bežne prístupný. Organizované skupiny sa však môžu vopred dohodnúť s farským úradom na návšteve. Záujemci podľa návštevnej knihy prichádzajú najmä z Maďarska a Slovenska, ale aj zo západnej Európy či Severnej Ameriky.

Na poriadok dozerá v obci občianska hliadka

V obci Turňa nad Bodvou (okr. Košice-okolie) pôsobí od januára tohto roku miestna občianska poriadková služba. Celkovo má sedem členov, ktorí dozerajú na poriadok a bezpečnosť. Rozpočet tohto trojročného projektu s podporou eurofondov je celkovo 201.000 eur, spolufinancovanie zo strany obce je päť percent.

Projekt je súčasťou programu cez Ministerstvo vnútra SR určeného pre územia so zvýšenou prítomnosťou marginalizovaných rómskych komunít. Starosta obce Atila Oravecz priblížil, že členmi poriadkovej služby je šesť Rómov a jeden koordinátor z majoritnej spoločnosti, ktorí sa stali obecnými zamestnancami. Program tak prispieva aj k znižovaniu nezamestnanosti.

"Robia hliadkovú činnosť v okolí základných škôl pred začiatkom a po skončení vyučovania, takisto pri multifunkčnom ihrisku alebo v rómskej osade, aby nedochádzalo k nejakému neporiadku alebo konfliktom," uviedol pre TASR Oravecz. V prípade potreby je podľa neho lepšie, ak sa problém vyrieši medzi samotnými Rómami. Spolupráca funguje aj so štátnou políciou. Členovia hliadky sú označení identifikačnými visačkami, čoskoro im pribudne aj osobitné ošatenie so znakom obce.

"Podľa mojich vedomostí v poslednej dobe v Turni veľmi klesla kriminalita," konštatoval starosta. Podľa neho k tomu prispel aj monitorovací kamerový systém v obci, ktorý v súčasnosti zahŕňa už 30 nainštalovaných kamier. "Tento rok začneme aj s priebežným sledovaním kamerového systému. V rámci sociálnych projektov na to chceme vytvoriť chránenú dielňu, kde budeme vedieť zamestnávať aj telesne postihnutých občanov," dodal Oravecz, bývalý policajný vyšetrovateľ.

V obci, kde žije zhruba tretina rómskeho obyvateľstva, funguje aj program terénnej sociálnej práce, ktorú vykonáva päť pracovníčok. S pomocou eurofondov v obci zriadia aj komunitné centrum.









Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR