Turisti strávia v Tatrách priemerne tri a pol dňa

POPRAD 4. februára (WEBNOVINY) - Väčšina návštevníkov sa do Tatranského národného parku pravidelne vracia. Priemerná dĺžka pobytu v Tatrách predstavuje 3,63 dňa.


Najčastejšie využívajú návštevníci z infraštruktúry územia turistické chodníky. Až 58% návštevníkov prišlo do Tatier osobitne s cieľom navštíviť národný park. Vyplýva to z prieskumu, ktorý v lete a na jeseň minulého roka uskutočnila Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici v spolupráci s Viedenskou technickou univerzitou.

Prieskum Ochrana prírody a krajiny v TANAP bol zameraný na ocenenie ekosystémových služieb s dôrazom na rekreačné hodnoty Tatranského národného parku, informoval Juraj Švajda z Univerzity Mateja Bela.

Z prieskumu tiež vyplynulo, že priemerný čas cesty návštevníkov z miesta bydliska do národného parku bol 3,28 hodín pri priemernej vzdialenosti 251 kilometrov. Najčastejšie využívaným dopravným prostriedkom bol osobný automobil. Anketári počas prieskumu oslovili 708 návštevníkov Tatranského národného parku.


Návštevníci minú 52 eur na deň

„Takéto testovanie ukazuje, či národný park poskytuje dostatočné informácie a či ich návštevníci parku aj adekvátne prijmú a pochopia, čo umožňuje prispôsobiť následne aj informačnú politiku vo vzťahu k návštevníkom územia,“ uviedol Michael Getzner z Viedenskej technickej univerzity, ktorý sa dlhodobo venuje problematike ekologickej ekonómie a regionálnej politiky.

Pre posúdenie potenciálneho ekonomického významu národného parku pre región je dôležité zistenie, že 72 % respondentov bolo ubytovaných v priľahlých mestách a obciach regiónu, prípadne priamo v národnom parku. Oslovení návštevníci Tatier minú počas návštevy v priemere takmer 52 eur na osobu a deň. Väčšina financií smeruje do ubytovania a stravy. Respondenti tiež mali možnosť posúdiť, aký charakter krajiny v Tatrách uprednostňujú, koľko sú ochotní zaplatiť za jej zachovanie a ako by sa v prípade rozvojových scenárov zmenila frekvencia ich návštev.

Až 70 % oslovených návštevníkov uprednostňuje súčasnú situáciu. Množstvo návštevníkov, ktorí by obmedzili svoju návštevu v prípade rozvojových scenárov sa zvýšilo. Podobne aj počet ľudí a výška sumy, ktorú by boli ochotní zaplatiť za zachovanie súčasného stavu. Na otázky týkajúce sa rozvoja cestovného ruchu v národnom parku väčšina respondentov súhlasila s tvrdením, že turistická infraštruktúra je v poriadku, ale mala by byť striktne mimo územia národného parku a každý projekt ohrozujúci fungovanie ekosystémov v národnom parku by mal byť zakázaný.




Výsledky prieskumu môžu poslúžiť ochrane prírody

Zverejnené výsledky prieskumu sú podľa organizátorov len predbežné. Podrobné výsledky prieskumu by mali pomôcť odhadnúť aj ochotu návštevníkov platiť za ekosystémové služby a skúmať faktory, ktoré túto funkciu ovplyvňujú, ako je vzdelanie, výška príjmu, dĺžka pobytu. Výsledky prieskumu sú podľa Švajdu príspevkom k socio-ekonomickému monitoringu, ktorý je v slovenských chránených územiach stále nedostatočný.

„Chýbajú nám exaktné štúdie, ktoré by vedeli vyvrátiť prevažne negatívne vnímanie chránených území v očiach verejnosti a politikov, ako aj zaužívaný názor o tom, že ochrana prírody je brzdou regionálneho rozvoja,“ uviedol Juraj Švajda. Výsledky prieskumu môžu podľa neho poslúžiť nielen ochrane prírody, ale aj odborníkom z oblasti cestovného ruchu.