Turecký parlament odobril spornú dohodu o morských hraniciach s Líbyou

Ankara 5. decembra (TASR) - Turecký parlament vo štvrtok odobril spornú dohodu o morských hraniciach v oblasti Stredozemného mora, ktorú dosiahlo Turecko a líbyjská vláda podporovaná OSN. Informovala o tom agentúra AP.


Zákonodarcovia podporili dohodu, ktorá Turecku umožní prístup do ekonomickej zóny v oblasti Stredozemného mora a odmietli námietky Cypru, Egypta, Grécka a konkurenčnej mocenskej základne v Líbyi.

Dokument podpísali minulý týždeň v Istanbule turecký prezident Recep Tayyip Erdogan a premiér medzinárodne uznanej líbyjskej vlády národnej jednoty Fájiz Sarrádž. Dohoda sa týka vojenskej spolupráce a spolupráce v oblasti bezpečnosti a námorného práva.

Dohoda vyvolala pobúrenie v líbyjskom parlamente, ktorý sídli vo východnej časti krajiny a je prepojený s Líbyjskou národnou armádou (LNA) vedenou Chalífom Haftarom. Zákonodarcovia dohodu označili za "zjavné porušenie" bezpečnosti a zvrchovanosti Líbye a tvrdia, že Turecku udeľuje právo na využívanie líbyjského vzdušného priestoru, vôd a takisto im povoľuje budovať vojenské základne na líbyjskom území.

Cyprus, Egypt a Grécko dohodu o hraniciach označili za porušenie medzinárodného práva. Svoju rolu v tomto spore zohráva aj ťažba zemného plynu vo výlučnej ekonomickej zóne v blízkosti Cypru, ktorý je členskou krajinou EÚ, či obavy z porušenia zbrojného embarga uvaleného na Líbyu.

Grécky premiér Kyriakos Mitsotakis povedal, že o tejto a ďalších záležitostiach medzi Gréckom a Tureckom hovoril s Erdoganom v stredu na okraji summitu NATO. Obaja lídri podľa neho pripustili nezhody.

Líbya sa zmieta v chaose od roku 2011, keď tam bol za pomoci NATO zosadený dlhoročný vodca Muammar Kaddáfí. Chaos prerástol v roku 2014 do ozbrojeného konfliktu, v ktorom proti sebe stoja na jednej strane sily verné medzinárodne uznanej vláde a parlamentu a na strane druhej jednotky generála Chalífu Haftara. Proti obom vedú ozbrojený boj islamisti a ich spojenci.

Haftar v roku 2014 vyhlásil vojnu islamským militantom v meste Benghází. Získal si tým podporu mnohých Líbyjčanov nespokojných s politickým a bezpečnostným chaosom, ktorý v ich krajine zavládol v roku 2011 po zosadení a zabití Muammara Kaddáfího.

Kým Saudská Arábia, Egypt a Spojené arabské emiráty podporujú Haftara, ktorý v apríli spustil ofenzívu v snahe zmocniť sa Tripolisu a vyhnať odtiaľ bojovníkov lojálnych medzinárodne uznanej vláde, Turecko a Katar otvorene podporujú Haftarovho rivala Fájiza Sarrádža, predsedu svetom uznávanej líbyjskej vlády.

Grécko - člen NATO podobne ako aj Turecko - udržiava so svojím susedom - Tureckom - veľmi krehký vzťah. Turecko sa totiž okrem iného stalo bránou do Európy pre tisíce žiadateľov o azyl snažiacich sa dostať na grécke ostrovy a odtiaľ do iných krajín EÚ.











Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR