Turecko: revolúcia, chyba a facka

Oznámil to včera na tlačovej konferencii v Bruseli európsky komisár pre rozšírenie Olli Rehn. Podľa neho únia s oboma krajinami začne 20. októbra proces porovnávania ich národnej legislatívy s európskou (tzv. skríning), ktorý by mohol trvať asi rok. Rehn však prisľúbil, že na otvorenie prvých kapitol nebudú musieť Záhreb a Ankara čakať až do konca celého skríningu.  Únia rozdelila svoje právne normy pre potreby rokovaní s Chorvátskom a Tureckom do 35 kapitol. V Bruseli sa očakáva, že rokovania s Tureckom budú trvať 10-15 rokov, Chorvátsko by malo o členstve rokovať omnoho kratšie.
Francúzsky prezident Jacques Chirac včera vyhlásil, že „Turecko bude musieť prejsť kultúrnou revolúciou veľkého rozsahu, ak chce splniť podmienky členstva v Európskej úni.“ Povedal to na spoločnej tlačovej konferencii s talianskym premiérom Silviom Berlusconim, ktorý zdôraznil, že zatvorenie dverí do EÚ pre Turecko by bolo neodpustiteľnou chybou.
Naopak, architekt ústavnej zmluvy EÚ, 79-ročný francúzsky exprezident Valéry Giscard d’Estaing vyhlásil, že otvorenie prístupových rokovaní EÚ s Ankarou je fackou do tváre francúzskych voličov, ktorí sú proti členstvu Turecka v únii. Tento krok môže zabiť sen o politicky zjednotenej Európe, zdôraznil, a dodal, že pondelkové rozhodnutie EÚ - ktoré označil za víťazstvo euroskeptickej britskej vízie Európy ako obrovskej zóny voľného obchodu - ho prekvapilo a zarmútilo.

(TASR, SITA, foto TASR)

Turci zapíjali úspech džúsom
Špampanským ale aj pomarančovým džúsom sa zapíjal začiatok prístupových rozhovorov Turecka a Chorvátska s EÚ. Špeciálny prípitok pre tureckú delegáciu, ale aj ďalšie detaily z nočného rokovania krajín európskej dvadsaťpäťky v Luxemburgu, pripomenul slovenský minister zahraničných vecí Eduard Kukan. Priebeh schôdzky, výsledkom ktorej je oficiálna pozvánka pre obe kandidátske krajiny, označil Kukan za nečakane hladký a rýchly. „Chorvátska ministerka zahraničných vecí mala prichystaný dlhší prejav, ale, našťastie, ho nečítala,“ povedal šéf diplomacie. Uznanie Kukanovi a jeho tímu vyslovil premiér Mikuláš Dzurinda - najmä v súvislosti s Chorvátskom, ktoré muselo únii potvrdiť dostatočnú spoluprácu s medzinárodným tribunálom pre bývalú Juhosláviu (ICTY). „Neraz, keď sa otvárala otázka Chorvátska, boli sme za stolom sami,“ povedal Dzurinda.

Slovensko nechce Ankaru v únii
Podľa najnovšieho prieskumu Eurobarometra si obyvatelia Slovenska želajú v EÚ Chorvátsko, ale nepodporujú prijatie Turecka. Prijatie Chorvátska si želá 79 % Slovákov, čo je najviac v celej únii. Proti je len 14 % a k otázke sa nevedelo vyjadriť osem percent opýtaných. Naopak, vstup Turecka podporuje len 37 % Slovákov, proti je 50 % a odpovedať nevedelo 13 %. Názor Slovákov je veľmi podobný postoju všetkých Európanov. Vstup Chorvátska si želá 52 %, proti je 34 % opýtaných v EÚ, v prípade Turecka je pomer stúpencov a odporcov opačný: 35 ku 52 %. V Rakúsku je za len 10 a proti 80 % ľudí.

(kam, Bratislava)