|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Štvrtok 19.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Judita
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
06. apríla 2009
Turecko môže byť mostom medzi moslimami a Západom, tvrdí Obama
Americký prezident Barack Obama počas pondelňajšej návštevy Turecka vyjadril očakávanie, že Ankara pomôže prekonať nezhody medzi moslimskými štátmi a Západom. Ako uviedol na spoločnej tlačovej ...
Zdieľať
ANKARA 6. apríla (WEBNOVINY) - Americký prezident Barack Obama počas pondelňajšej návštevy Turecka vyjadril očakávanie, že Ankara pomôže prekonať nezhody medzi moslimskými štátmi a Západom. Ako uviedol na spoločnej tlačovej konferencii s tureckým prezidentom Abdullahom Gülom, spoluprácu chce budovať "na už teraz silnom základe". Vzťahy medzi USA a Tureckom podľa Obamu príliš dlho určovali prevažne vojenské a bezpečnostné otázky, krajiny však musia spolupracovať aj pri riešení svetovej ekonomickej krízy.
Obama sa podľa vlastných slov zhoduje s Gülom v presvedčení, že "terorizmus nie je prijateľný za žiadnych okolností". Turecko a USA ako krajiny s prevažne moslimským a prevažne kresťanským obyvateľstvom môžu vybudovať "modelové partnerstvo", myslí si americký líder. Obama však zároveň potvrdil svoje výroky z roku 2008 týkajúce sa vyvražďovania Arménov osmanskými Turkami začiatkom 20. storočia, pričom sa tentoraz vyhol citlivému slovu genocída. "Nuž, moje názory sú zaznamenané a ja som ich nezmenil," vyhlásil Obama po boku Güla.
Arméni tvrdia, že Osmanská ríša, ktorá je predchodkyňou dnešného Turecka, v rokoch 1915 až 1917 systematicky vyvraždila viac ako 1,5 milióna Arménov. Turecko a medzinárodné spoločenstvo žiadajú, aby uznali, že išlo o genocídu. Ankara však takéto označenie rozhodne odmieta. Tvrdí, že v zrážkach počas prvej svetovej vojny, keď arménske obyvateľstvo bojovalo za svoju nezávislosť, zahynulo približne 300 000 Arménov a najmenej rovnaký počet Turkov.
"Arménska genocída nie je nejaké tvrdenie, osobný názor alebo uhol pohľadu, ale široko zdokumentovaný fakt podporovaný ohromujúcim súborom historických dôkazov," uviedol Obama vo vyhlásení, ktoré zverejnili v januári 2008 na internetovej stránke jeho volebnej kampane. "Amerika si zaslúži lídra, ktorý hovorí pravdivo o arménskej genocíde a reaguje dôrazne na všetky genocídy. Mám v úmysle byť takým prezidentom." Obama síce tieto slová nezaprel, dával si však pozor, aby ich nezopakoval. Namiesto toho vyjadril pochvalu Gülovej účasti na rokovaniach medzi Arménskom a Tureckom, ktoré sa týkali riešenia "celého množstva dlhodobých problémov vrátane tohto". Dodal, že chce tieto rokovania podporiť bez toho, aby sa priklonil na stranu jednej z krajín.
SITA_AP
Obama sa podľa vlastných slov zhoduje s Gülom v presvedčení, že "terorizmus nie je prijateľný za žiadnych okolností". Turecko a USA ako krajiny s prevažne moslimským a prevažne kresťanským obyvateľstvom môžu vybudovať "modelové partnerstvo", myslí si americký líder. Obama však zároveň potvrdil svoje výroky z roku 2008 týkajúce sa vyvražďovania Arménov osmanskými Turkami začiatkom 20. storočia, pričom sa tentoraz vyhol citlivému slovu genocída. "Nuž, moje názory sú zaznamenané a ja som ich nezmenil," vyhlásil Obama po boku Güla.
Arméni tvrdia, že Osmanská ríša, ktorá je predchodkyňou dnešného Turecka, v rokoch 1915 až 1917 systematicky vyvraždila viac ako 1,5 milióna Arménov. Turecko a medzinárodné spoločenstvo žiadajú, aby uznali, že išlo o genocídu. Ankara však takéto označenie rozhodne odmieta. Tvrdí, že v zrážkach počas prvej svetovej vojny, keď arménske obyvateľstvo bojovalo za svoju nezávislosť, zahynulo približne 300 000 Arménov a najmenej rovnaký počet Turkov.
"Arménska genocída nie je nejaké tvrdenie, osobný názor alebo uhol pohľadu, ale široko zdokumentovaný fakt podporovaný ohromujúcim súborom historických dôkazov," uviedol Obama vo vyhlásení, ktoré zverejnili v januári 2008 na internetovej stránke jeho volebnej kampane. "Amerika si zaslúži lídra, ktorý hovorí pravdivo o arménskej genocíde a reaguje dôrazne na všetky genocídy. Mám v úmysle byť takým prezidentom." Obama síce tieto slová nezaprel, dával si však pozor, aby ich nezopakoval. Namiesto toho vyjadril pochvalu Gülovej účasti na rokovaniach medzi Arménskom a Tureckom, ktoré sa týkali riešenia "celého množstva dlhodobých problémov vrátane tohto". Dodal, že chce tieto rokovania podporiť bez toho, aby sa priklonil na stranu jednej z krajín.
SITA_AP