Turecká komunita na Slovensku v akcii

Foto: www.vsetkooturecku.sk

BRATISLAVA 17. marca (WBN/PR) - Po uznesení ohľadom takzvanej „Arménskej genocídy“, ktoré prijal Výbor pre zahraničné vzťahy americkej Snemovne reprezentantov, a návrhu, ktorý minulý týždeň prijal švédsky parlament, turecká komunita žijúca na Slovensku využila svoje demokratické práva a zaslala protestnú nótu na veľvyslanectvá USA a Švédska v Bratislave.
V tejto protestnej nóte zástupcovia tureckej komunity napísali: „sme presvedčení, že nešťastné a tragické udalosti, ktoré sa odohrali pred rokom 1915 a počas neho a v dôsledku ktorých spolu trpeli všetci obyvatelia Anatólie, by sa mali preskúmať bez predsudkov, vedeckými metódami a na základe historických zdrojov a archívov.“
Generálny riaditeľ informačného portálu www.vsetkooturecku.sk, pán Murat Aykut, vyhlásil, že ich znepokojuje nedávny vývoj a že využijú všetky kanály na to, aby vyslovili pravdu o udalostiach, ktoré sa odohrali počas 1. svetovej vojny. Takisto dodal:
„Toto všetko sa deje v dôsledku zavádzajúcej politickej agendy štátov. Každý človek s jasnou mysľou pochopí, že parlamenty nie sú miestom, kde sa má diskutovať o historických udalostiach. A navyše, ako môžu odsúdiť celý národ za zločin, ktorý nespáchal, bez toho, aby mu dali šancu obhajovať sa? Toto je úplne v rozpore s článkom 11 Všeobecnej deklarácie ľudských práv, ktorý jasne hovorí: „Každý, kto je obvinený z trestného činu, má právo byť považovaný za nevinného, kým nie je dokázaná jeho vina vo verejnom konaní, v ktorom mu boli dané všetky záruky nevyhnutné na jeho obhajobu. Nikto nesmie byť odsúdený za nejaký čin alebo zanedbanie, ktoré v čase, keď boli spáchané, neboli podľa vnútroštátneho alebo medzinárodného práva trestným činom. Nesmie byť uložený ťažší trest, než aký bolo možné uložiť v čase, keď bol trestný čin spáchaný.“
Ako zástupca tureckej komunity, výskumník v oblasti medzinárodných vzťahov pán Furkan Çako takisto dodal, že „Keď sa pozrieme na túto tému z hľadiska medzinárodného práva, tie skreslené vyhlásenia o udalostiach z roku 1915 ani nemožno nazvať Genocídou, pretože Genocída ako právny pojem bola definovaná až po roku 1945. Keby sme si aj nevšímali absurdné vyhlásenia o genocíde, v tých rokoch boli viacerí vrcholní úradníci na Ministerstve zahraničných vecí Ottomanskej ríše Arméni. Vedenie vojny proti nepriateľovi na všetkých líniách a dokonca aj vo vlastnej krajine už zo svojej podstaty spôsobovalo utrpenie všetkým v dotknutej oblasti, v žiadnych archívoch – ani v ottomanských, ani vo francúzskych či anglických – však neexistuje ani najmenší dôkaz o systematickom a plánovanom vyvražďovaní ktorýchkoľvek skupín, ľudí nejakého pôvodu či menšín...”
Turecký podnikateľ Ibrahim Aydin tiež povedal, že ich znepokojujú dôsledky týchto politických ťahov na turecko-arménske aj turecko-americké vzťahy. „V nedávnej dobe došlo medzi Arménskom a Tureckom k sľubnému vývoju, no obávam sa, že zásahy zo strany tretích krajín môžu zabrzdiť takéto iniciatívy, “ dodal.