Priemerná spotreba vína na jedného obyvateľa sa v Turecku nachádza hlboko pod európskym priemerom. Kým sa v tejto krajine vypije priemerne len 0,3 litra vína za rok, na Slovensku je to napríklad až 12,5 ...
BRATISLAVA 3. augusta (WEBNOVINY) - Priemerná spotreba vína na jedného obyvateľa sa v Turecku nachádza hlboko pod európskym priemerom. Kým sa v tejto krajine vypije priemerne len 0,3 litra vína za rok, na Slovensku je to napríklad až 12,5 litra za rok. Vinohradnícka oblasť má pritom v Turecku rozlohu približne 570-tisíc hektárov a najúrodnejšie druhy viničov sa môžu pochváliť menami ako Dimrit, Sergikarasi či Narine. Jedna fľaša "priemerne kvalitného" vína stojí v Turecku približne 8 eur (241 Sk), kvalitnejšie vína sa pohybujú v cene približne 15 eur (452 Sk). Až 95 percent produkcie hrozna však spracúvajú na výrobu hrozienok a len malú časť úrody na výrobu alkoholu. Približne štvrtinu z toho tvorí produkcia alkoholu známeho ako raki. Je obľúbeným nápojom nielen miestneho obyvateľstva, ale aj turistov.
Rozsiahle vinárske oblasti ležia v regiónoch Egej, Marmaris, Kappadokia či Thrákia a ich tradícia siaha až do staroveku. Vykopávky potvrdili, že pestovaniu viniča sa venovali obyvatelia Malej Ázie už v roku 3000 pred naším letopočtom. Pestovanie viniča však zažilo svoj najväčší rozkvet počas vlády chetitských panovníkov v rokoch 1650 až 1200 pred naším letopočtom. V časoch antiky zase k jedným z najkvalitnejších a najdrahších vín patrilo víno z oblasti Anatólie. V tých časoch tiež vzniklo meno, ktoré túto krajinu najviac vystihovalo: Wiyanawanda – Krajina vína. V období Osmanskej ríše sa produkcia vína obmedzila, nakoľko pestovať vinič a piť víno mohli len nemoslimskí obyvatelia – Arméni, Gréci a Židia. Až po založení Tureckej republiky v roku 1923 Kemalom Atatürkom, ktorý sa zaslúžil o mnohé zmeny v krajine, tieto obmedzenia zrušili. On sám bol veľkým milovníkom vína a podporoval zakladanie súkromných vinohradov. V rokoch 1970 až 1980 zažila turecká vinohradnícka kultúra ďalší rozkvet, Turci znásobili kvalitu a kvantitu výroby a konzumu vína. Krajina na Bospore sa tak dnes rovnako ako z tisícky rokov starej vínnej tradície teší aj z úspešnej renesancie vínnej kultúry. K najvýznamnejším vínnym oblastiam patrí Egej a pobrežie Egejského mora, kde sa vo vlhších podmienkach vyrábajú približne dve tretiny tureckých vín. Väčšia časť úrody sa spracováva v moderných zariadeniach, dodnes sa však nájdu rodiny, ktoré víno spracúvajú tradične vo vlastných lisoch na víno.
Informácie agentúre SITA poskytla Marta Kořínková z tlačového oddelenia agentúry Action Global Communications Slovakia.
SITA