Tufový kameň z obce Prenčov kedysi vozili aj do Pešti

Prenčov 3. mája (TASR) - Obec Prenčov (okres Banská Štiavnica) je malá dedinka v Štiavnických vrchoch neďaleko vrchu Sitno s bohatou históriou a zvykmi, ktoré si miestni s obľubou uctievajú dodnes.


Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1266 a voľakedy sa volala Princh. "Datuje sa, že to je ako léno princa Sitnianskeho panstva," vysvetlila starostka Alena Ciglanová. Väčšina obyvateľstva sa v minulosti venovala poľnohospodárstvu, mlynárstvu či kováčstvu. Najdlhšiu históriu má v obci práve mlynárstvo, a to už od 14. storočia. Predpokladá sa, že tu bola sústava štyroch mlynov.

"Okolo roku 1200, kedy prišli do týchto vrchov baníci, sa najprv zbieralo zlato v zlatonosnom potoku tu v Štiavničke, teda aj v Prenčovskej kotline, a sústava mlynov už vtedy slúžila na drvenie rudy. Keď baňa postupovala hlbšie do hôr, tak sa odovzdávali obci," uviedla Ciglanová. Pri mlynoch pôsobili v minulosti kováči. "Kým si gazdovia namleli, tak im zatiaľ podkuli kone," hovorí Ciglanová. Jeden z valcových mlynov je v dedine zachovaný dodnes.

V 18. storočí bolo na území obce rozšírené hrnčiarstvo. "Mali sme tu niekoľko dielní. Typickou je belujská keramika z bielej hliny. Ložiská tejto hliny sú u nás aj v susednej obci Beluj," povedala Ciglanová. V okolí boli viaceré hliniská, z ktorých sa hlina vozila aj do Banskej Štiavnice, kde z nej vyrábali fajky Zacharky známe nielen v Rakúsko–Uhorsku, ale aj na celom svete.

Z miestneho tufového kameňa zase vznikali v rukách šikovných remeselníkov sochy. "V dedine je Súsošie kalvárie, je to aj kultúrna pamiatka. Ide o štyri kríže, ktoré sa datujú do éry školy miestnych kamenárov," vysvetlila starostka. Dodnes stoja v obci tri domy, kde sú zachované kamenné stĺporadia. "Kameň sa ako stavebný materiál vozil aj do Pešti. Ľahko sa s ním pracuje a nie je až tak veľmi drobivý," dodala Ciglanová.

Remeselná zručnosť sa prejavila aj pri miestnych stavbách. Dokladujú to historické drevené okná a ich obloženia či drevené dvere. "Pre túto časť sú typické drevené vyrezávané štíty. Niektoré sú na domoch dodnes. Využívala sa slovanská symbolika slnka, stromu," ozrejmila starostka. Samospráva sa rozhodla tieto prvky zachovať aj na miestnych autobusových zastávkach. Osvojili si to aj miestni chalupári na domoch, ktoré si opravujú. V jednom takomto dome dokonca nový majiteľ obnovil kováčsku dielňu, ktorá je počas kultúrnych podujatí dostupná aj verejnosti.



Už viac ako desať rokov prevádzkuje obec pestovateľskú pálenicu

Nielen domáci, ale aj ľudia z blízkeho okolia využívajú pestovateľskú pálenicu v Prenčove, ktorá má dlhú históriu. Prevádzka na výrobu destilátov z ovocného kvasu je pod správou obce od roku 1992.

Vybudovaná však bola ešte v 30. rokoch minulého storočia Pestovateľským a ovocinárskym spolkom. "Potom ju zoštátnili a patrila stredoslovenským liehovarom a konzervárňam. Krátko pred prevratom ju konzervárne odovzdali do prevádzky Roľníckemu družstvu," podotkla starostka Alena Ciglanová s tým, že ju družstvo chcelo neskôr ako nerentabilnú prevádzku zatvoriť. Vtedy sa podľa Ciglanovej obecné zastupiteľstvo rozhodlo, že ju obec odkúpi a bude ju prevádzkovať.

Pred dvoma rokmi obec pálenicu vďaka finančným prostriedkom z Úradu vlády SR z programu Rozvoj vidieka svojpomocne zrekonštruovala. Vybudovala sa rampa na príjem kvasu, zabezpečilo sa odvodnenie objektu, dobudovali strechu na sklad, vymenená bola aj elektroinštalácia.

Aj keď ide v tomto prípade skôr o zachovanie služieb a tradície, ako o ziskovú činnosť, pálenica si na svoj chod dokáže zarobiť. Jej prevádzka je sezónna. Začatie aj ukončenie sezóny teda závisí predovšetkým od úrody. "Sú roky lepšie a sú roky horšie. Napríklad sezóna 2013 bola pomerne slabá, bolo veľmi málo ovocia, väčšinou hrušky. Ale v roku 2012 bola mimoriadna sezóna," zhodnotila Ciglanová.

V miestnej krajčírskej dielni šijú už druhý rok tradičné kroje

O tom, že folklórom v Prenčove ľudia dodnes aktívne žijú, svedčí nielen existencia folklórnej skupiny Prenčovan, ale aj krajčírska dielňa na výrobu krojov v miestnom Remeselnom dvore. Už druhý rok dáva príležitosť miestnym ženám zamestnať sa a naučiť sa precíznosti a zručnosti, s ktorou ich predchodkyne kedysi dávno kroje šili.

"V tomto regióne bolo kedysi veľa šičiek, tak sme vytvorili dielňu s dočasnými pracovnými miestami," vysvetlila starostka Alena Ciglanová s tým, že hlavnou náplňou je šiť kroje pre miestny súbor. "Aj teraz sme získali z úradu práce na šesť mesiacov šesť miest, tak by sme chceli podporiť zamestnávanie žien, lebo s tým je v obci dosť problém. Zamestnanosť žien je nízka," dodala.

Približne 30-členná folklórna skupina Prenčovan patrí k popredným hontianskym folklórnym skupinám. Vo svojich vystúpeniach používa autentické kroje z minulosti, ale aj ich repliky. "Máme zozbieraných viac ako 60 častí kroja od minulého storočia. Ide o autentické odevy. Sú opravené, prispôsobené a v nich členovia súboru vystupujú," vysvetlila starostka. Folkloristi majú k dispozícii štyri druhy odevov - od tých najstarších ešte z konca 19. storočia šitých z konopného plátna, až po tie najnovšie z druhej polovice 20. storočia.

"Striedajú sa tu schopné krajčírky, ale i ženy, ktoré možno až tak nepričuchli k tej krajčírskej robote, ale učia sa a zdokonaľujú sa," uviedla Hana Kollárová z obecného úradu, ktorá má na starosti kolektív žien pracujúci v dielni. Sama vyštudovala scénickú kostýmovú tvorbu v Bratislave a práca s tradičnými krojmi je pre ňu inšpiratívna. "Pretvárať niečo staré na niečo nové, čo sa využije v nových choreografiách alebo scénických programoch, teda v to, čo má nový život, je pre mňa naozaj naplňujúce," podotkla.

Nová výroba prenčovských krojov vychádza podľa jej slov z pôvodných technologických, strihových a zdobných postupov, dbá na skladbu materiálu a rešpektuje estetické cítenie predkov utvárajúce typický prenčovský kolorit. Látky na kroje nakupujú väčšinou v Čechách. Kým kedysi sa na sukne používal napríklad pravý kašmír, dnes sa zaň používa náhrada, a to polyester. Pri výrobe krojov podľa jej slov spolupracuje niekedy celá dedina. Napríklad výšivky na mužské košele vyšili ženy z miestneho klubu dôchodcov.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR