02. novembra 2016
Archeologické vykopávky na Štefánikovej ulici v Trnave 2. novembra 2016. Archeológovia objavili na pozemku, na ktorom sa bude realizovať polyfunkčný objekt, úlomky sošiek žien, pochádzajúce z obdobia mladšej doby kamennej - neolitu. Ich vek je odhadovaný na zhruba 6700 až 6800 rokov, nachádzali sa v jamách, ktoré patrili k sídlisku obyvateľov lengyelskej kultúry. Sú vytvorené z hliny a nateraz sú najstaršími výtvarnými prejavmi, aké sa na území Trnavy našli. Foto: TASR - Lukáš GrinajTrnava 2. novembra (TASR) – Úlomky sošiek žien, pochádzajúce z obdobia mladšej doby kamennej - neolitu, objavili archeológovia v Trnave na pozemku na Štefánikovej ulici, kde má už čoskoro vyrásť polyfunkčný objekt. Ich vek je odhadovaný na zhruba 6700 až 6800 rokov, nachádzali sa v jamách, ktoré patrili k sídlisku obyvateľov lengyelskej kultúry. Sú vytvorené z hliny a nateraz sú najstaršími výtvarnými prejavmi, aké sa na území Trnavy našli.
Trnavské Venuše sa podobajú tým, ktoré verejnosť pozná z vyobrazenia na bývalej slovenskej dvojkorune. Podľa archeológa Ivana Horvátha zo spoločnosti Archeocenter, s. r. o., ktorá výskum realizuje, majú výšku do desať centimetrov. "
Ich účel nevieme zatiaľ presne určiť, mohlo ísť aj o detskú hračku, ale prikláňame sa k verzii kultu živých - Matky Zeme, Matky plodnosti, na privolanie dažďa, slnka a podobne. Používali ich pravdepodobne pri náboženských obradoch," povedal pre TASR.
Venuše archeológovia objavili vo vyhĺbeninách na ťažbu hliny-hliníkoch svedčiacich o osídlení miesta neolitickými roľníkmi. Sídlisko sa nachádzalo pri vodnom toku, priame pozostatky domov zatiaľ nie sú doložené. Nie je podľa Horvátha vylúčené, že padli za obeť aktivitám obyvateľov z neskorších období. "
Veľkosť sídliska nevieme určiť a už sa to pravdepodobne ani nikdy nepodarí, nakoľko susediace parcely sú zastavané," dodal Horváth.
Archeologické vykopávky na Štefánikovej ulici v Trnave 2. novembra 2016. Archeológovia objavili na pozemku, na ktorom sa bude realizovať polyfunkčný objekt, úlomky sošiek žien, pochádzajúce z obdobia mladšej doby kamennej - neolitu. Ich vek je odhadovaný na zhruba 6700 až 6800 rokov, nachádzali sa v jamách, ktoré patrili k sídlisku obyvateľov lengyelskej kultúry. Sú vytvorené z hliny a nateraz sú najstaršími výtvarnými prejavmi, aké sa na území Trnavy našli. Foto: TASR - Lukáš Grinaj
Objav na Štefánikovej je unikátny, takéto plastiky žien, pre lengyelskú kultúru typické, archeológovia nachádzajú zriedka. Známe sú z Moravy, zo Slovenska menej, rovnako ako zo susedného Rakúska. "
Sošky majú ruky v kýpťoch a malé prsia," popísal Horváth s tým, že po podrobnom preskúmaní sa nález podľa všetkého dostane do múzea v Trnave.
Prívlastok unikátny však podľa neho prináleží nielen ženským plastikám, ale celkovému objemu nálezov z obdobia mladšej doby kamennej (roky 4900 - 4700 p.n.l.) na tomto pozemku. Patrí tam aj keramika, zvieracie kosti a parožie, industria v podobe čepielok a sekeriek a tiež mazanica, čo je ílovitá hlina, zmiešaná s plevami, používaná na vymazanie alebo omietnutie stien.
Na snímke archeológ Ivan Horváth zo spoločnosti Archeocenter pri vykopávkach na Štefánikovej ulici v Trnave 2. novembra 2016. Foto: TASR - Lukáš Grinaj
Z mladších období, ktoré archeológovia odkryli na Štefánikovej ulici, pochádzajú dva hroby tzv. skrčencov. Pomenovanie sa odvodzuje podľa polohy tela, v akej mŕtveho uložili. Jeden z nich podľa Horvátha môže prináležať ešte do neolitu, lebo ležal v sídliskovom objekte, druhý však do strednej až mladšej doby bronzovej ( 1500 - 850 p.n.l.). "
Odvodili sme to z dvoch misiek, ktoré sme pri kostre našli," povedal Horváth.
Pozemok, ktorý sa v súčasnosti nachádza v centrálnej mestskej zóne, vydal aj ďalšie svedectvá o tom, že bol pre obyvateľov zaujímavý. "
Sú tu stredoveké (13. až 15. storočie) objekty, v ktorých sme našli keramiku i kosti. Najmladšie zahĺbené objekty sú novoveké (po roku 1500) zásobné jamy, kde boli okrem "tradičného sortimentu" aj fragmenty tehál," dodal Horváth. Z architektúry archeológovia odkryli pivnice z obdobia baroka, najmladšie sú zvyšky domov z konca 19. a začiatku 20. storočia.
Na zhodnotenie unikátneho objavu je podľa Horvátha zavčasu, výskum ešte nie je ukončený.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR