Trnavčania sa o teplo nemusia obávať

TRNAVA 14. januára (WEBNOVINY) – Väčšina Trnavčanov sa ani v čase plynovej krízy nemusí obávať nedostatku tepla vo svojich bytoch. Asi deväťdesiatim percentám domácností totiž dodáva teplo horúcovod, ktorý vedie z Jadrovej elektrárne V2 v Jaslovských Bohuniciach. Teplo z horúcovodu je nezávislé od dodávok plynu a okrem bytov ním kúria aj viaceré inštitúcie a firmy na území mesta. Asi 1 000 bytov, ktoré spravuje Správa mestského majetku (SMM), s.r.o. Trnava a ďalších približne 100 bytov v správe Okresného stavebného bytového družstva Trnava, má však plynové kúrenie. „Sú to najmä staré byty na Zelenečskej, Sladovníckej a Študentskej ulici,“ uviedol námestník správy a údržby bytov a domov SMM Milan Zachar. Plynom kúria aj obyvatelia niektorých rodinných domov. Podľa hovorcu trnavskej radnice Pavla Tomašoviča však tento počet nie je dostatočný na to, aby zasadal krízový štáb. „Kým je záruka zo strany štátu na dodávky plynu domácnostiam, školám a zdravotníckym zariadeniam, nie je na to dôvod,“ uviedol Tomašovič.


Dodávky tepla pre výrobnú i nevýrobnú sféru v Trnave zabezpečuje spoločnosť Trnavská Teplárenská, a.s. Na distribúciu tepla slúži horúcovodná sústava, ktorá od osemdesiatych rokov postupne nahradila všetky parné rozvody v Trnave. Dĺžka primárnej siete je 2-krát 51 kilometrov a výkon tepelného napájača pre prevádzkový teplotný spád je 210 megawatov.

SITA

Bratislava je pre plyn pripravená na prípadný krízový scenár

BRATISLAVA 14. januára (WEBNOVINY) - Mesto Bratislava je v prípade pokračovania plynovej krízy pripravené na krízový scenár. V meste je zriadený krízový štáb pod vedením prednostu Obvodného úradu Bratislava Otta Galisa. So šéfom krízového štábu je primátor mesta Andrej Ďurkovský v stálom kontakte, pravidelne komunikuje aj s ministrom hospodárstva Ľubomírom Jahnátkom. "Naším prvoradým cieľom je zabezpečiť dostatočnú dodávku tepla pre nemocnice, školy či domácnosti," povedala dnes pre agentúru SITA Katarína Uhrinová z Kancelárie bratislavského primátora. Ak sa situácia bude zhoršovať, mesto sa začne riadiť pokynmi krízového štábu. V školách sa vytvoria tzv. zberné priestory, ktoré budú vykurované náhradnými zdrojmi energie. K dispozícii budú aj prikrývky. "V prípade potreby bude mesto spolupracovať s vojskom," uviedla Uhrinová. Mesto však už v súvislosti s plynovou krízou prijalo opatrenia v dopravnom podniku, ktoré sa týkajú zníženia dennej spotreby stlačeného zemného plynu CNG.

V Bratislave je zemným plynom vykurovaných približne 30 340 domácností. Diaľkovo vykurovaných, teda centrálne zásobovaných teplom, je 125 952 domácností. Okrem toho sa v hlavnom meste kúri plynom v 207 školských budovách - v 17 základných umeleckých školách, v ôsmich centrách voľného času, v 67 základných a 115 materských školách. Plynom sa tiež kúri v 11 zariadeniach a ubytovniach hlavného mesta.

SITA

Väčšina Zvolenčanov bude mať teplo aj bez plynu

ZVOLEN 14. januára (WEBNOVINY) - Zásobovanie teplom vo vyše 80 percentách domácností vo Zvolene, ktorým teplo dodáva Zvolenská teplárenská, a. s., nie je ani pri výpadku dodávok plynu ohrozené. Ako na dnešnej tlačovej besede uviedol generálny riaditeľ Zvolenskej teplárenskej Július Jankovský, umožnil to na jar ukončený projekt ekologizácie tepelného zdroja, vďaka ktorému zhruba 26 percent tepla vyrábajú spaľovaním drevoštiepky. Spaľovaním plynu vyrábajú ročne len vyše dve percentá tepla, vyše 72 percenta je zo spaľovania uhlia. Kým iné teplárne spaľujúce uhlie potrebujú podľa Jankovského na stabilizáciu horenia použiť asi 10 percent plynu, drevoštiepka plní aj funkciu stabilizačného paliva. Vo Zvolenskej teplárenskej tak potrebujú plyn iba na nábeh zdroja do prevádzky. Zvolenskí teplári majú záujem postupne zvýšiť podiel drevoštiepky v objeme paliva, keďže jej cena už je porovnateľná s uhlím, ale je to oveľa ekologickejšie palivo. Súčasná legislatíva im však bráni prekročiť 30-percentný podiel, pretože potom by sa im znížili povolené limity emisií z uhlia. „Je rizikové, najmä vo väčších mestách, zameriavať sa len na jeden zdroj paliva. Plyn je vhodný na individuálne vykurovanie, ale veľké mestá by na ňom nemali byť závislé,“ povedal Jankovský. Dodal, že podobný projekt ekologizácie tepelného zdroja ako vo Zvolene chcú realizovať aj teplárne v Martine, Žiline a Košiciach.

Zhruba tretinovým dodávateľom drevoštiepky pre Zvolenskú teplárenskú je štátny podnik Lesy SR. Ako uviedol jeho generálny riaditeľ Jozef Minďáš, Zvolenská teplárenská patrí k ich najväčším odberateľom a pripravujú dohodu o zvýšení dodávok z 18-tisíc na 22-tisíc ton ročne. Výrobou lesnej štiepky ako zdroja energie sa od roku 2004 zaoberá odštepný závod Lesov SR Biomasa. „Kým v roku 2004 sme začínali pri produkcii 20-tisíc ton ročne, teraz je to zhruba 140-tisíc ton a na rok 2010 plánujeme 450-tisíc ton ročne,“ povedal Minďáš. Pripomenul, že produkcia drevoštiepky nie je na úkor iných segmentov dreva, keďže drevoštiepka sa vyrába z doteraz nevyužívaných korunových častí stromov. Potenciálne by Lesy SR podľa Minďáša mohli dodávať na trh ročne až 1,1 milióna ton drevoštiepky. „Je to produkt s najväčšou dynamikou. V rokoch 2009 až 2011 budú nabiehať väčšie zdroje na drevoštiepku, pripravujeme zmluvy s odberateľmi v Martine, Košiciach, Bardejove, Prešove,“ uviedol Minďáš. Dodal, že v súvislosti s krízou v dodávkach plynu sa už rozhodli aj tí, ktorí ešte predtým váhali, či investovať do zdrojov tepla na drevoštiepku. Masívnejšie využívanie drevoštiepky v energetike si však podľa Minďáša i Jankovského bude vyžadovať podporu štátu.

SITA