Trizuljak patril k najtalentovanejším sochárom svojej generácie

Varín/Bratislava 14. októbra (TASR) – Vo štvrtok 15. októbra uplynie 25 rokov od úmrtia popredného predstaviteľa slovenského sochárstva Alexandra Trizuljaka.


Jeho verejne najznámejším dielom je socha sovietskeho vojaka vztyčujúceho vlajku na pylóne bratislavského Slavína. Trizuljakov priekopnícky experiment s novými materiálmi a technológiami vyvrcholil v 60. rokoch minulého storočia do série konštruktivistických plastík, ktoré predstavujú neprekonaný progres v modernom slovenskom sochárstve 20. storočia.

Zásluhou Alexandra Trizuljaka boli založené viaceré slovenské galérie, vrátane Galérie mesta Bratislavy (GMB), galérií v Trenčíne, Nitre či v Humennom. Bol členom organizačného výboru medzinárodnej výstavy mladých umelcov Biennale Danubius v Bratislave a stál pri zrode slovenských stredných umeleckých škôl. Z jeho iniciatívy vznikol Slovenský fond výtvarných umení, ako i dnes už neexistujúce dielne Umeleckých remesiel v Bratislave. Založil tradíciu pravidelného sochárskeho podujatia Socha piešťanských parkov, ktorá sa začala jeho súbornou výstavou v Piešťanoch v roku 1961, bol zakladateľom Sympózia v kove v Košiciach a sympózií v maľbe a dreve v Moravanoch.



V období normalizácie musel umelec zanechať pedagogickú prácu na VŠVU v Bratislave a stiahnuť sa z verejného a spoločenského života takmer na 20 rokov. Vtedy sa intenzívne venoval sakrálnej sochárskej, interiérovej a portrétnej tvorbe. Vymodeloval viacero podobizní známych osobností z vedeckého a umeleckého prostredia. Vytvoril množstvo plastík s náboženskou tematikou, návrhy na oltáre a svätostánky. Cirkev mu za to v roku 2006 in memoriam udelila Cenu Fra Angelica, ktorú udeľuje Rada pre vedu, vzdelanie a kultúru Konferencie biskupov Slovenska (KBS) za významný prínos pri tvorbe a šírení kresťanského umenia a kultúry na Slovensku. Zaslúžilý umelec bol tiež laureátom Národnej ceny za sochárstvo (1951) či Ceny Cypriána Majerníka (1966).

Výtvarník Alexander Trizuljak zomrel 15. októbra 1990 v Bratislave.

Otcovo umelecké dedičstvo sa prejavilo na ďalšom životnom smerovaní viacerých z jeho detí. Príkladom je bratislavská socha Jozefa Murgaša, vynálezcu bezdrôtovej telegrafie, ktorej pôvodným autorom bol A. Trizuljak. Nová kompozícia sochy je realizovaná podľa návrhu jeho syna, Ing. arch. Klementa Trizuljaka.









Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR