|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Štvrtok 21.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Elvíra
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
12. augusta 2011
Trinásty august 1961 drasticky zmenil Berlínčanom život
Život Berlínčanov dostal v noci z 12. na 13. augusta 1961 veľkú ranu. Múr postavený na príkaz sovietskeho predsedu rady ministrov Nikitu Chruščova rozdelil hlavné mesto Nemecka na západ a východ. Jeho ...
Zdieľať
BERLÍN 12. augusta (WEBNOVINY) - Život Berlínčanov dostal v noci z 12. na 13. augusta 1961 veľkú ranu. Múr postavený na príkaz sovietskeho predsedu rady ministrov Nikitu Chruščova rozdelil hlavné mesto Nemecka na západ a východ. Jeho výstavbu plánovalo vedenie Nemeckej demokratickej republiky (NDR) celé mesiace.
Na začatie výstavby však musel dostať generálny tajomník Zjednotenej socialistickej strany Nemecka Walter Ulbricht povolenie od Chruščova.
Trinásteho augusta presne o polnoci zablokovali východonemecké bezpečnostné jednotky hranice medzi východom a západom Berlína. Vopred vyznačili presnú trasu, potom natiahli ostnatý drôt a nakoniec začali budovať 45-kilometrový múr, ktorý až do 9. novembra 1989 bránil občanom NDR prejsť na západnú stranu ich hlavného mesta.
OBRAZOM: Berlínsky múr včera a dnes
Predstaviteľov NDR už dlhší čas znepokojoval demografický problém. Len v roku 1960 opustilo Východné Nemecko 200 000 ľudí smerom na západ- boli to najmä mladí, vyučení ľudia. Medzi rokmi 1949 a 1961 odišlo do západnej časti Nemecka 2,7 milióna ľudí.
Berlín, hlavné mesto v druhej svetovej vojne porazeného Nemecka, si rozdelili víťazné mocnosti (Sovietsky zväz, Francúzsko, USA a Británia) tak, ako bolo rozdelené celé Nemecko. Berlín ležal v časti, ktorá pripadla Sovietskemu zväzu, no ostatné mocnosti sa odmietli z Berlína stiahnuť.
Situáciu nevyriešilo ani stretnutie amerického prezidenta Johna Fitzgeralda Kennedyho a predsedu Rady ministrov ZSSR Nikitu Chruščova vo Viedni v júni 1961. Vedenie NDR videlo jediné riešenie v rozdelení Berlína. Napätie medzi USA a ZSSR bolo veľké, a tak západné mocnosti budovaniu Berlínskeho múru nebránili.
Napriek takmer neprekonateľnej prekážke sa za takmer 30 rokov pokúsilo prejsť na západnú stranu Berlína takmer 5000 osôb, sto až dvesto z nich pri tom prišlo o život. Prvý človek, ktorého zabili pri pokuse 24. augusta 1961 prekonať Berlínsky múr, bol 24-ročný Günter Litfin, poslednou obeťou bol 20-ročný Chris Gueffroy, ktorého zastrelili v noci z 5. na 6. februára 1989. O deväť mesiacov padlo rozhodnutie múr zbúrať, na čom sa aktívne podieľali rozradostnení Berlínčania z jeho oboch strán.
Na začatie výstavby však musel dostať generálny tajomník Zjednotenej socialistickej strany Nemecka Walter Ulbricht povolenie od Chruščova.
Trinásteho augusta presne o polnoci zablokovali východonemecké bezpečnostné jednotky hranice medzi východom a západom Berlína. Vopred vyznačili presnú trasu, potom natiahli ostnatý drôt a nakoniec začali budovať 45-kilometrový múr, ktorý až do 9. novembra 1989 bránil občanom NDR prejsť na západnú stranu ich hlavného mesta.
OBRAZOM: Berlínsky múr včera a dnes
Predstaviteľov NDR už dlhší čas znepokojoval demografický problém. Len v roku 1960 opustilo Východné Nemecko 200 000 ľudí smerom na západ- boli to najmä mladí, vyučení ľudia. Medzi rokmi 1949 a 1961 odišlo do západnej časti Nemecka 2,7 milióna ľudí.
Berlín, hlavné mesto v druhej svetovej vojne porazeného Nemecka, si rozdelili víťazné mocnosti (Sovietsky zväz, Francúzsko, USA a Británia) tak, ako bolo rozdelené celé Nemecko. Berlín ležal v časti, ktorá pripadla Sovietskemu zväzu, no ostatné mocnosti sa odmietli z Berlína stiahnuť.
Situáciu nevyriešilo ani stretnutie amerického prezidenta Johna Fitzgeralda Kennedyho a predsedu Rady ministrov ZSSR Nikitu Chruščova vo Viedni v júni 1961. Vedenie NDR videlo jediné riešenie v rozdelení Berlína. Napätie medzi USA a ZSSR bolo veľké, a tak západné mocnosti budovaniu Berlínskeho múru nebránili.
Napriek takmer neprekonateľnej prekážke sa za takmer 30 rokov pokúsilo prejsť na západnú stranu Berlína takmer 5000 osôb, sto až dvesto z nich pri tom prišlo o život. Prvý človek, ktorého zabili pri pokuse 24. augusta 1961 prekonať Berlínsky múr, bol 24-ročný Günter Litfin, poslednou obeťou bol 20-ročný Chris Gueffroy, ktorého zastrelili v noci z 5. na 6. februára 1989. O deväť mesiacov padlo rozhodnutie múr zbúrať, na čom sa aktívne podieľali rozradostnení Berlínčania z jeho oboch strán.