Tri neznáme listy Ľudovíta Štúra

Tagy: Ľudovít Štúr

Bratislava 21. septembra (TASR) - Matica slovenská vydala v roku 1967 v literárnom múzeu Pamätník slovenskej literatúry v Martine pre účastníkov 3. ročníka Štúrovho Zvolena, festivalu slovenských divadiel poézie, publikáciu Štúr a Zvolen - Tri neznáme listy Ľ. Štúra.


Iniciátor Štúrovho Zvolena a zostavovateľ tejto publikácie, spisovateľ Ján Mieroslav Pinka (1929-2007) v jej úvode napísal: "Maďarsky písané listy boli pôvodne uložené v okresnom archíve. Premiestňovanie archívu do stále nevyhovujúcejších priestorov a nezáujem o tieto hodnoty zapríčinili, že listy boli odcudzené. Je šťastím pre mesto i národ, ak v ňom žijú ľudia typu Zvolenčana Gustáva Lehockého, ktorý o. i. opatroval aj odpisy uvedených listov a dal nám ich k dispozícii."

Listy z maďarčiny do slovenčiny preložil Koloman Zachar. Keďže publikácia uvádza len slovenské preklady listov, je potrebné uviesť, že "hodnovernosť odpisu maďarských originálov je potvrdená podpisom overovateľa Róberta Zemana, prvého archivára vo Zvolenskom zámku."

Publikácia obsahuje list Ľudovíta Štúra Mestskej rade vo Zvolene zo dňa 21. septembra 1847, ktorého podstata je v dnes už známej Štúrovej vete: "Teda uchádzam sa k ušľachtilej rade slobodného kráľovského mesta Zvolena s tou svojou poníženou prosbou, aby ste ma týmto krásnym pozvaním i súčasne Vašou vysoko váženou dôverou poctili a za svojho vyslanca na budúci krajinský snem milostivo vymenovať ráčili."

Zaujímavý je záverečný podpis Ľudovíta Štúra. Za podpisom je uvedené - "redaktor Slovenských politických novín". Nie "národných novín", ale "politických novín". Je to chyba prekladu alebo Štúrov zámer upozorniť na svoje schopnosti byť aj dobrým politikom?

Druhým dokumentom v publikácii je "Poverujúca listina, ktorá bola vydaná urodzenému pánovi Ľudovítovi Štúrovi, slobodným kráľovským mestom Zvolenom vyslanému vyslancovi na zasadnutie krajinského snemu, milostivo ustanoveného na deň 9. novembra bežiaceho roku 1847 do slobodného kráľovského mesta Bratislavy."

Tretí dokument v publikácii je Štúrov list "urodzenej rade kráľovského mesta" zo dňa 22. februára 1848. V skutočnosti to nie je list. Je to správa o Štúrovej činnosti ako poslanca priamo na sneme a o tom, čo dôležité sa tam udialo. A tak napríklad môžeme sa dočítať aj o v súčasnosti mimoriadne aktuálnom európskom i našom probléme a jeho riešení: "Predmet 37. krajského zasadania: Návrh zákona ohľadom štátneho občianstva, zvlášť opatrenia proti prisťahovalectvu cudzincov v počte viacnásobnom. Tu vyslanec stolice Borsód navrhol, aby sa takéto prisťahovalectvo zakázalo. Návrh exklamáciou prijatý."

O svojom vystúpení Štúr informoval takouto skromnou štylizáciou: "Na 12. krajinskom zasadaní bol prečítaný a na prerokovanie predložený návrh ohľadom maďarskej reči. V tomto rokovaní aj ponížene podpísaný, obšírnejšie berúc účasť, predstúpil s tým návrhom, aby v ľudových školách vyučovacou rečou bola reč patričnej obce, a zvlášť v slovenských ľudových školách slovenská reč bola vyučovacou rečou, - čo bolo prijaté."

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR

Tagy: Ľudovít Štúr