Trh práce a schopnosti absolventov sú dva odlišné svety

Nemaj na saláme!


Mladým ľudom, ktorí stoja pred výberom vysokej školy, by mal pomôcť zorientovať sa projekt Nemaj na saláme!

„Snažili sme sa zosumarizovať odkaz trhu práce, aby sa im vysoká škola vyberala ľahšie,“ poznamenala Kleštincová.

IHP vydal brožúrku s odkazmi od personalistov rôznych firiem a štatistikami mzdových príjmov na rôznych pracovných pozíciách.

Zároveň spustil webovú stránku www.nemajnasalame.sk, kde štatistiky a odkazy aktualizujú a dopĺňajú. Záujemcovia tu nájdu aj videá s posolstvom úspešných absolventov, ktorí sa uplatnili vo vyštudovaných odboroch.

BRATISLAVA 25. októbra (WEBNOVINY) – Aj keď počet vysokých škôl i ľudí s akademickým vzdelaním neustále rastie, zamestnávateľom to nestačí.

Upozorňuje na to Inštitút hospodárskej politiky (IHP). Odborníci tvrdia, že trh práce a schopnosti absolventov sú stále dva odlišné svety.

„Spätná väzba od uchádzačov je jediným spôsobom ako prepojiť školstvo s trhom práce,“ uviedla na dnešnej tlačovej konferencii manažérka IHP pre sekciu školstva a vzdelávania Lucia Kleštincová.

V roku 2005 síce presiahol počet novoprijatých študentov na slovenských vysokých školách dve tretiny populačného ročníka, mnohí z nich však odišli do zahraničia, pracujú v inej ako vyštudovanej oblasti či na pozíciách, kde by si vystačili aj so stredoškolským vzdelaním.

Ministerstvo školstva síce zverejnilo štatistiky nezamestnanosti i mzdového ohodnotenia absolventov vysokých škôl, no samotné čísla podľa IHP nič nehovoria. „Potrebovali by sme aj informácie o tom, na akej pozícii sa absolventi uplatňujú, aká je väzba medzi vzdelaním a prácou, ktorú vykonávajú, ako boli spokojní so vzdelaním, ktoré získali, keby mali možnosť, či by sa znovu prihlásili na toto štúdium a odporučili ho ďalej, aké zručnosti a vedomosti získali a aké im, naopak chýbajú,“ uviedla Kleštincová.


Zostavovanie študijných programov

Cenné informácie z trhu práce by podľa nej pomohli i vysokým školám pri zostavovaní študijných programov. „Stredoškoláci by zároveň vedeli, čo ich čaká, keď vstúpia za brány konkrétnych vysokých škôl, tiež čo ich čaká, keď potom túto školu opustia,“ doplnil riaditeľ IHP František Palko. Podobný systém monitoringu absolventov existuje napríklad aj v susednej Českej republike.

Inštitút tvrdí, že Slovensko môže stavať na modeloch zo zahraničia, kde v pravidelných intervaloch oslovujú absolventov s vysokoškolským diplomom a pýtajú sa ich na mieru využitia vzdelania v praxi.


Iniciatíva len tretieho sektora nestačí

„Privítali by sme aj angažovanosť ministerstva školstva, aby prijalo túto podanú ruku aj záujem Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny na spoločnom kreovaní budúceho systému na monitoring uplatnenia absolventov v praxi,“ uviedla Kleštincová.

Dnes sa za okrúhlym stolom stretli zástupcovia trhu vzdelávania aj práce, ktorí sa zhodli, že uplatniteľnosti absolventov sa treba venovať. Generálny riaditeľ ÚPSVAR-u Ivan Juráš vyjadril záujem podniknúť kroky na zostavenie skupiny expertov, ktorá by nastavila parametre systému.

Keďže prípravu systému odhaduje IHP na približne tri roky, pripravil projekty, ktoré dokážu poskytnúť verejnosti dostupné informácie aj v aktuálnej situácii.

Prvý s názvom Spájame vysoké školy s trhom práce vznikol na podnet zamestnávateľských zväzov. „Tie dnes nesú náklady toho, že zamestnávajú absolventov s nie celkom vyhovujúcim kvalifikačným profilom a odborovou štruktúrou ako by potrebovali, vzhľadom na ekonomiku, v akej sa pohybujeme,“ uviedla Kleštincová.

Projekt vyzýva k súčinnosti ministerstiev práce a školstva. Keďže ide o nadrezortný problém, vyžadoval by si mandát vlády, respektíve splnomocnenca pre znalostnú ekonomiku.