Trávu na Trenčianskom Mierovom námestí nahradí srdce

TRENČÍN 19. decembra (WEBNOVINY) – Odborná komisia vybrala víťazný návrh na rekonštrukciu Mierového námestia v Trenčíne. Zo siedmich štúdii od renomovaných ateliérov architektov z Čiech a Slovenska vybrali brniansky ateliér RAW. Obnova by sa mala začať v roku 2010 a vyžiada si minimálne 55 miliónov korún (1,83 milióna €). Námestie sa bude rekonštruovať postupne, doba rozkopávok bude podľa primátora Branislava Cellera závisieť od archeologických prieskumov a toho, čo sa pod námestím skrýva. Trenčín je posledným krajským mestom, ktorého centrálne námestie neprešlo zásadnou rekonštrukciou. Architekti Tomáš Rusín, Ivan Wahla a Petr Mutina sa rozhodli radikálne do námestia nezasahovať. Na námestí tak ostane pôvodná štiepaná andezitová dlažba, ktorá sa len nanovo uloží. Trávu v strede námestia nahradí “srdce” v podobe eliptickej plochy z rezanej doskovej dlažby so svetlým odtieňom, kde sa môžu konať malé koncerty. Architekti na mieste navrhli vytvoriť aj fontánu Marca Aurelia ako pripomienku na rímsku minulosť mesta. Na námestí sa počíta aj so znovuvytvorením trhoviska. Víťazný návrh bol favoritom aj medzi občanmi, ktorí sa zúčastnili hlasovania v ankete. Z takmer troch tisícok zúčastnených mu dalo hlas 1 300 ľudí. Na mesto sa niektorí obrátili s otázkou, prečo nemohli hlasovať za “nultý” variant. Vedenie mesta však tvrdí, že námestie rekonštrukciu potrebuje už len pre nevyhovujúcu infraštruktúru pod námestím. Mesto ateliéry, ktoré majú s podobnými projektmi skúsenosti, oslovilo po tom, čo zlyhali dve predchádzajúce súťaže. Architekti sa v júni, keď ich oslovilo mesto, zhodli na tom, že námestie nepotrebuje hrubý zásah, chýba skôr zorganizovanie plôch či popracovanie na detailoch. Architektov zaujal aj nezvyčajný, vretenovitý tvar námestia. Ten určovala hradná skala na jednej strane a kedysi neregulovaný Váh na druhej. "Námestie pôsobí milo južansky, ducha miesta robí ten obrovský hrad nad ním. Vytvára krásnu atmosféru. To je šperk, ktorý nikde v bývalom Československu nenájdete,” charakterizoval námestie architekt Tomáš Rusín z brnianskeho ateliéru. Pamiatkari požadovali rešpektovať vývojovú etapu z prelomu 19. a 20. storočia, z tohto obdobia je väčšina fasád. Mierové námestie je spolu s domami na svahu pod hradom najstaršou časťou Trenčína. Takmer do konca 19. storočia bolo obohnané hradbami a s hradom tvorilo uzavretý komplex. Podľa historičky Trenčianskeho múzea Jany Karlíkovej sa pri archeologických výskumoch určite nájdu minimálne dve podzemné chodby. Jedna z nich mohla byť úniková z hradu, pričom sa začínala oproti Katovmu domu na Matúšovej ulici smerujúcej na hrad. Karlíková hovorí, že aj po rekonštrukcii by sa mal zachovať historický ráz námestia. Avšak nemalo by sa ortodoxne čerpať z histórie, pretože tá mala aj svoje neduhy, napríklad stredom námestia by musel viesť kanál a pred mestským úradom by bola žumpa. SITA