Tradičné zvyky sa v rómskych komunitách zachovali doposiaľ

Košice 24. decembra (TASR) – Vianočné zvyky v rómskych komunitách sa podľa výkonnej riaditeľky Rómskeho mediálneho centra (MECEM) a editorky Rómskych listov Kristíny Magdolenovej líšia. „Čo lokalita, to iné zvyky. Niekde sa zvyky prebrali od Nerómov, inde sa dodržiavajú staré tradície predkov,“ uviedla Magdolenová pre TASR. Vychádzala pritom z informácií, ktoré získala redakcia v rámci prípravy vianočného čísla Rómskych listov, v ktorých mapovali práve tieto zvyky.


Napríklad rómske rodiny v Prešove a blízkom okolí pripravujú na Vianoce plnenú kapustu s mäsovými guľkami a knedle. Nesmie chýbať kapustnica a bobáľky (opekance). „V niektorých rodinách matka potiera deťom vodou, v ktorej sa varili opekance, tvár a oči, aby boli zdravé a mali dobrý zrak,“ dodala Magdolenová.

V okolí Košíc sa aj v bohatších rómskych rodinách pripravuje na Vianoce tradičné jedlo chudobných Rómov – gója. Je to vlastne plnené hrubé črevo, pričom plnka sa pripravuje zo zemiakov, neumytej ryže, cibule a cesnaku. Naplnené črevo sa varí v slanej vode a neskôr sa nechá zapiecť, aby sa vytvorila chrumkavá kôra.

„V niektorých osadách, ako uviedli respondenti v ankete, sa však naopak gója variť nesmie, lebo by to bol hriech,“ spresnila Magdolenová. Doplnila, že aj tie najchudobnejšie rodiny sa snažia, aby mali na stole kapustnicu, klobásky a bobáľky. „Ak by mali len fazuľu a góju, zapríčinili by si hlad po celý rok,“ dodala.

Vianoce sú pre Rómov najmä sviatkami rodiny a dnes už aj konzumu. Ako podotkla 69-ročná Helena Gažiová z osady v okolí Košíc, najmä mladí ich dnes vnímajú ako sviatky o jedení a pití. „V každom dome sa po štedrej večeri pije do rána a do kostola nejdú,“ povedala. Keď je pekné počasie, zvyknú sa Rómovia zísť pod holým nebom, spievajú, tancujú a zabávajú sa.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR