Tovar kúpený v internetových obchodoch možno vrátiť do 7 dní

Bratislava 22. februára (TASR) – Vrátiť tovar späť do siedmich dní od prevzatia, a to bez udania dôvodu. Takúto možnosť majú ľudia, ktorí výrobok nakúpili cez internet. Umožňuje im to zákon, ktorý berie ohľad na to, že pri nákupoch cez internet si spotrebitelia nemôžu produkty vyskúšať priamo na mieste.


"To znamená, že aj po kúpení tovaru ho môžu ľudia vrátiť a dostať naspäť peniaze," uviedol pre TASR výkonný riaditeľ Slovenskej asociácie pre elektronický obchod (SAEC) Jozef Dvorský. Aj tu však existuje niekoľko výnimiek. Napríklad, nedá sa vrátiť späť tovar, ktorý bol vyrobený podľa osobitných požiadaviek, alebo je určený osobitne pre jedného spotrebiteľa. Nemožno tiež vrátiť CD či DVD nosiče alebo počítačové programy, ktoré si kupujúci rozbalil. Ale napríklad ani noviny, časopisy alebo služby, ktoré si ľudia cez internet kúpili, a tie sa už začali plniť.

Súčasne sa však možnosť vrátenia nevzťahuje ani na zmluvy o ubytovaní, doprave alebo stravovaní, kde sa predávajúci zaväzuje poskytnúť ich v dohodnutom čase alebo lehote. Ide napríklad o wellness a relaxačné pobyty, víkendové pobyty či vyhliadkové lety balónom.

"Možnosť vrátenia tovaru sa vzťahuje iba na spotrebiteľov, to znamená fyzické osoby, ktoré tovar nepoužívajú v rámci svojej podnikateľskej činnosti," upozornil však Dvorský. To znamená, že zákon takúto možnosť neposkytuje, ak výrobok kúpi právnická osoba či živnostník. Konkrétny spôsob vrátenia výrobkov, čiže odstúpenia od zmluvy, upravujú všeobecné obchodné podmienky jednotlivých internetových obchodov. "Zvyčajne sa vyžaduje písomné odstúpenie od zmluvy napríklad prostredníctvom emailu či doporučeného listu," dodal Dvorský.

Ak však kupujúci už tovar používal vo väčšej miere, je zodpovedný za akékoľvek zníženie jeho hodnoty a predávajúci má nárok na úhradu nákladov v súvislosti s opravou a jeho uvedením do pôvodného stavu. "Spotrebiteľ napríklad môže oblečenie len vyskúšať, ale nemal by ho nosiť," konštatoval Dvorský.

Tieto pravidlá však platia len v prípade, ak ľudia tovar nakupovali v slovenských internetových obchodoch. Teda, ak daný obchod prevádzkuje slovenská firma, ktorá je registrovaná v slovenskom Obchodnom registri. Niektoré obchody môžu mať svoje stránky v slovenčine, ale ich sídlo môže byť napríklad v Severnej Amerike. "V takýchto prípadoch sa na internetový obchod nevzťahuje slovenská legislatíva, ale legislatíva príslušnej krajiny," dodal Dvorský.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR