 |
| Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
|
||||||
|
Štvrtok 21.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
|
||||||
|
Meniny má Elvíra
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
 Úvodná strana
|
Včera
Archív správ
Nastavenia
|
 |
Kontakt
|
Inzercia
|
|
|
| Denník - Správy |
 |
 |
|
Regióny| Prílohy |
 |
|
|
|
| Pridajte sa |
 |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
 Mobilná verzia
|
|
|
ESTA USA |
14. marca 2019
TOTO sú všetci doterajší prezidenti SR v ére samostatnosti
Stretnutie prezidentov Slovenskej republiky pri príležitosti 85. narodenín prvého prezidenta SR Michala Kováča (dole vľavo), ktoré oslávil 5. augusta. Vpravo dole manželka Emília Kováčová. V pozadí zľava v poradí tretí prezident ...
Zdieľať
Stretnutie prezidentov Slovenskej republiky pri príležitosti 85. narodenín prvého prezidenta SR Michala Kováča (dole vľavo), ktoré oslávil 5. augusta. Vpravo dole manželka Emília Kováčová. V pozadí zľava v poradí tretí prezident SR Ivan Gašparovič, terajšia hlava štátu Andrej Kiska a druhý prezident SR Rudolf Schuster, archívna snímka. Foto: TASR - Pavel NeubauerPrezidentské voľby 1993: M. Kováča ešte volili poslanci NR SR
Prezident SR Michal Kováč bol prvým a zároveň aj posledným prezidentom, ktorého volili poslanci NR SR. Poslanci NR SR ho zvolili až v druhej voľbe.
26. januára 1993 - Konalo sa 1. skrutínium prvého kola voľby prezidenta v NR SR. Na post hlavy štátu kandidoval Roman Kováč za Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS), ktorého podporilo 69 poslancov. Kandidát Slovenskej národnej strany (SNS) Jozef Prokeš dostal 27 hlasov, kandidát Strany demokratickej ľavice (SDĽ) Milan Ftáčnik 30 hlasov a kandidát Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) Anton Neuwirth 27 hlasov.
27. januára 1993 - Uskutočnilo sa 2. skrutínium voľby prezidenta SR. Poslanci si vyberali z dvoch kandidátov, ktorí získali v prvom kole najväčší počet hlasov, nezískali však ústavnú väčšinu 90 hlasov. Roman Kováč v 2. kole dostal 78 hlasov, Milan Ftáčnik získal 31 hlasov. Prezident teda v prvom kole nebol zvolený.
Keďže ani jeden z kandidátov nezískal od poslancov NR SR potrebný počet hlasov, HZDS navrhlo do ďalšieho kola volieb Michala Kováča, ktorého podporili aj SNS a SDĽ.
15. februára 1993 - V druhom kole prezidentských volieb zvolili poslanci NR SR Michala Kováča za hlavu štátu. Za jeho zvolenie hlasovalo 106 zo 148 poslancov, 20 sa zdržali, 19 boli proti, jeden hlas bol neplatný a dvaja poslanci nehlasovali.
Michal Kováč bol inaugurovaný 2. marca 1993 a funkčné obdobie ukončil 2. marca 1998 odovzdaním právomocí vláde SR, pretože sa počas jeho funkčného obdobia nepodarilo v parlamente zvoliť jeho nástupcu. Po voľbách, ktoré sa konali 25. a 26. septembra 1998, sa nová vládna koalícia dohodla na zmene spôsobu voľby hlavy štátu. Prezidenta SR odvtedy volia priamo občania.
Profil Michala Kováča
Michal Kováč sa narodil 5. augusta 1930 v obci Ľubiša v okrese Humenné. Vyštudoval Obchodnú akadémiu v Humennom (1946-1950) a Vysokú školu ekonomickú (VŠE, dnes Ekonomická univerzita) v Bratislave (1950-1955). Na VŠE zostal pôsobiť ako asistent (1955-1956), v rokoch 1956-1967 bol jej externým pedagógom. V tom istom čase pôsobil aj v Oblastnom ústave Štátnej banky československej (ŠBČS, 1956-1965). V rokoch 1965-1966 prednášal v Bankovej škole na Kube, v rokoch 1967-1969 bol námestníkom Živnostenskej banky v Londýne v Spojenom kráľovstve.
V roku 1969 Michala Kováča z Londýna odvolali a v roku 1970 vylúčili z Komunistickej strany Československa (KSČ). Stal sa radovým bankovým úradníkom v ŠBČS, v pobočke Bratislava-mesto. V bankovníctve pracoval do roku 1989. Popritom bol vedeckovýskumným pracovníkom Výskumného ústavu pre financie a úver, neskôr pracovníkom Ústredného ústavu národohospodárskeho výskumu (1978-1989), kde sa venoval problémom menovej politiky. V rokoch 1987-1989 tiež externe prednášal na Stavebnej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej (SVŠT, dnes Slovenská technická univerzita - STU) v Bratislave.
Po novembri 1989 sa Michal Kováč angažoval v hnutí Verejnosť proti násiliu (VPN). V decembri 1989 sa stal ministrom financií, miezd a cien SR vo vláde národného porozumenia Milana Čiča.
V prvých slobodných voľbách v júni 1990 bol ako kandidát VPN zvolený za poslanca Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia Československej socialistickej republiky (FZ ČSSR), resp. Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR, 1990-1992).
Funkciu ministra financií zastával aj vo vláde Vladimíra Mečiara, ktorá vzišla z prvých slobodných volieb v roku 1990. Z postu odišiel 18. mája 1991, necelý mesiac po odvolaní Vladimíra Mečiara z funkcie premiéra. Spolu s Mečiarom stál pri zrode Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS). V rokoch 1991-1993 bol jeho členom a podpredsedom pre ekonomickú oblasť.
Po parlamentných voľbách v roku 1992 bol opätovne zvolený za poslanca FZ ČSFR, bol členom Predsedníctva FZ ČSFR a 26. júna 1992 ho zvolili za predsedu FZ ČSFR. V tejto funkcii pôsobil do zániku ČSFR k 31. decembru 1992.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) zvolili Michala Kováča 15. februára 1993 v druhom kole prezidentských volieb za prvého prezidenta samostatnej Slovenskej republiky ako kandidáta HZDS. Prezidentom bol od 2. marca 1993 do 2. marca 1998. Napriek tomu, že sídlom slovenského prezidenta nemal byť v budúcnosti Bratislavský hrad, svoj úrad začal vykonávať Michal Kováč práve v týchto historických priestoroch. Tu úradoval až do roku 1996, kedy sa presťahoval do Grasalkovičovho paláca, ktorý sa stal definitívnym sídlom slovenských prezidentov.
Jeho pôsobenie na poste hlavy štátu poznamenali konflikty s premiérom a šéfom HZDS Vladimírom Mečiarom, keďže prezident nesúhlasil s niektorými činmi a rozhodnutiami vtedajšej vládnej garnitúry. Kováčova správa o stave spoločnosti, ktorú predniesol v marci 1994 v parlamente, mala za následok vyslovenie nedôvery Mečiarovi a pád jeho druhej vlády. Po návrate Mečiara do premiérskeho kresla koncom roka 1994 nasledovalo každoročné znižovanie rozpočtových prostriedkov pre Kanceláriu prezidenta SR, ignorovanie jeho zahraničných ciest a návštev v regiónoch zo strany slovenskej vlády a štátnej správy. Jeho syn Michal Kováč ml. bol 31. augusta 1995 ilegálne zavlečený do Rakúska. To odštartovalo kauzu únosu prezidentovho syna. Jej doriešeniu a potrestaniu páchateľov bránili amnestie, ktoré udelil Mečiar ako zastupujúci prezident hneď potom, ako po Michalovi Kováčovi prevzal prezidentské právomoci.
Michal Kováč opätovne kandidoval na funkciu hlavy štátu v prezidentských voľbách 1999. Kandidatúry sa však v predvolebnej kampani 11. mája 1999 vzdal.
Michal Kováč bol spoluzakladateľom Nadácie Michala Kováča (1998) a venoval sa aj práci v Nadácii Václava Havla. Bol čestným predsedom Centra pre európsku politiku a čestným členom Hospodárskeho klubu (NEF). Bol spoluzakladateľom Nadácie na podporu slovenských študentov študujúcich v Českej republike (ČR) a českých študujúcich v SR.
V roku 1994 mu v Spojených štátoch amerických udelili Cenu Inštitútu pre štúdie Východ-Západ za mimoriadny prínos k medzinárodnému porozumeniu a počas oficiálnej návštevy Poľska získal Veľký kríž za zásluhy o Poľskú republiku (1994). V roku 1995 dostal v USA Cenu Americkej advokátskej komory - Právnej iniciatívy pre strednú a východnú Európu - za mimoriadny prínos k budovaniu právneho štátu, ako aj Cenu Lions Clubu. V roku 1997 mu počas oficiálnej návštevy SR odovzdal prezident Poľskej republiky Aleksander Kwašniewski najvyššie poľské štátne vyznamenanie Rad Bieleho orla, veľmajster Zvrchovaného rádu maltézskych rytierov Andrew Bertie zasa Maltézsky kolár za zásluhy a prezident Bulharskej republiky Petar Stojanov ocenenie Orden Stará planina so šerpou. Bol držiteľom ďalších ocenení a vyznamenaní doma i v zahraničí.
V roku 2003 pri príležitosti 10. výročia jeho inaugurácie vyšla kniha s názvom Nový štát a jeho prvý muž Michal Kováč očami svojich spolupracovníkov.
Prvý slovenský prezident Ing. Michal Kováč, CSc. zomrel 5. októbra 2016 vo veku 86 rokov v Bratislave. Michal Kováč bol ženatý. S manželkou Emíliou mal dve deti, synov Juraja a Michala.
Michal Kováč sa narodil 5. augusta 1930 v obci Ľubiša v okrese Humenné. Vyštudoval Obchodnú akadémiu v Humennom (1946-1950) a Vysokú školu ekonomickú (VŠE, dnes Ekonomická univerzita) v Bratislave (1950-1955). Na VŠE zostal pôsobiť ako asistent (1955-1956), v rokoch 1956-1967 bol jej externým pedagógom. V tom istom čase pôsobil aj v Oblastnom ústave Štátnej banky československej (ŠBČS, 1956-1965). V rokoch 1965-1966 prednášal v Bankovej škole na Kube, v rokoch 1967-1969 bol námestníkom Živnostenskej banky v Londýne v Spojenom kráľovstve.
V roku 1969 Michala Kováča z Londýna odvolali a v roku 1970 vylúčili z Komunistickej strany Československa (KSČ). Stal sa radovým bankovým úradníkom v ŠBČS, v pobočke Bratislava-mesto. V bankovníctve pracoval do roku 1989. Popritom bol vedeckovýskumným pracovníkom Výskumného ústavu pre financie a úver, neskôr pracovníkom Ústredného ústavu národohospodárskeho výskumu (1978-1989), kde sa venoval problémom menovej politiky. V rokoch 1987-1989 tiež externe prednášal na Stavebnej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej (SVŠT, dnes Slovenská technická univerzita - STU) v Bratislave.
Po novembri 1989 sa Michal Kováč angažoval v hnutí Verejnosť proti násiliu (VPN). V decembri 1989 sa stal ministrom financií, miezd a cien SR vo vláde národného porozumenia Milana Čiča.
V prvých slobodných voľbách v júni 1990 bol ako kandidát VPN zvolený za poslanca Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia Československej socialistickej republiky (FZ ČSSR), resp. Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR, 1990-1992).
Funkciu ministra financií zastával aj vo vláde Vladimíra Mečiara, ktorá vzišla z prvých slobodných volieb v roku 1990. Z postu odišiel 18. mája 1991, necelý mesiac po odvolaní Vladimíra Mečiara z funkcie premiéra. Spolu s Mečiarom stál pri zrode Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS). V rokoch 1991-1993 bol jeho členom a podpredsedom pre ekonomickú oblasť.
Po parlamentných voľbách v roku 1992 bol opätovne zvolený za poslanca FZ ČSFR, bol členom Predsedníctva FZ ČSFR a 26. júna 1992 ho zvolili za predsedu FZ ČSFR. V tejto funkcii pôsobil do zániku ČSFR k 31. decembru 1992.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) zvolili Michala Kováča 15. februára 1993 v druhom kole prezidentských volieb za prvého prezidenta samostatnej Slovenskej republiky ako kandidáta HZDS. Prezidentom bol od 2. marca 1993 do 2. marca 1998. Napriek tomu, že sídlom slovenského prezidenta nemal byť v budúcnosti Bratislavský hrad, svoj úrad začal vykonávať Michal Kováč práve v týchto historických priestoroch. Tu úradoval až do roku 1996, kedy sa presťahoval do Grasalkovičovho paláca, ktorý sa stal definitívnym sídlom slovenských prezidentov.
Jeho pôsobenie na poste hlavy štátu poznamenali konflikty s premiérom a šéfom HZDS Vladimírom Mečiarom, keďže prezident nesúhlasil s niektorými činmi a rozhodnutiami vtedajšej vládnej garnitúry. Kováčova správa o stave spoločnosti, ktorú predniesol v marci 1994 v parlamente, mala za následok vyslovenie nedôvery Mečiarovi a pád jeho druhej vlády. Po návrate Mečiara do premiérskeho kresla koncom roka 1994 nasledovalo každoročné znižovanie rozpočtových prostriedkov pre Kanceláriu prezidenta SR, ignorovanie jeho zahraničných ciest a návštev v regiónoch zo strany slovenskej vlády a štátnej správy. Jeho syn Michal Kováč ml. bol 31. augusta 1995 ilegálne zavlečený do Rakúska. To odštartovalo kauzu únosu prezidentovho syna. Jej doriešeniu a potrestaniu páchateľov bránili amnestie, ktoré udelil Mečiar ako zastupujúci prezident hneď potom, ako po Michalovi Kováčovi prevzal prezidentské právomoci.
Michal Kováč opätovne kandidoval na funkciu hlavy štátu v prezidentských voľbách 1999. Kandidatúry sa však v predvolebnej kampani 11. mája 1999 vzdal.
Michal Kováč bol spoluzakladateľom Nadácie Michala Kováča (1998) a venoval sa aj práci v Nadácii Václava Havla. Bol čestným predsedom Centra pre európsku politiku a čestným členom Hospodárskeho klubu (NEF). Bol spoluzakladateľom Nadácie na podporu slovenských študentov študujúcich v Českej republike (ČR) a českých študujúcich v SR.
V roku 1994 mu v Spojených štátoch amerických udelili Cenu Inštitútu pre štúdie Východ-Západ za mimoriadny prínos k medzinárodnému porozumeniu a počas oficiálnej návštevy Poľska získal Veľký kríž za zásluhy o Poľskú republiku (1994). V roku 1995 dostal v USA Cenu Americkej advokátskej komory - Právnej iniciatívy pre strednú a východnú Európu - za mimoriadny prínos k budovaniu právneho štátu, ako aj Cenu Lions Clubu. V roku 1997 mu počas oficiálnej návštevy SR odovzdal prezident Poľskej republiky Aleksander Kwašniewski najvyššie poľské štátne vyznamenanie Rad Bieleho orla, veľmajster Zvrchovaného rádu maltézskych rytierov Andrew Bertie zasa Maltézsky kolár za zásluhy a prezident Bulharskej republiky Petar Stojanov ocenenie Orden Stará planina so šerpou. Bol držiteľom ďalších ocenení a vyznamenaní doma i v zahraničí.
V roku 2003 pri príležitosti 10. výročia jeho inaugurácie vyšla kniha s názvom Nový štát a jeho prvý muž Michal Kováč očami svojich spolupracovníkov.
Prvý slovenský prezident Ing. Michal Kováč, CSc. zomrel 5. októbra 2016 vo veku 86 rokov v Bratislave. Michal Kováč bol ženatý. S manželkou Emíliou mal dve deti, synov Juraja a Michala.
Prezidentské voľby 1999: V prvom hlasovaní uspeli R. Schuster a V. Mečiar
Prvé kolo historicky prvých priamych volieb prezidenta SR sa uskutočnilo 15. mája 1999. Voliči mohli svoje hlasy odovzdať vo volebných miestnostiach v 5842 okrskoch.
Najviac hlasov získal Rudolf Schuster, do druhého kola postúpil spolu s ním kandidát Vladimír Mečiar. Víťazom 2. kola volieb a prvým prezidentom SR voleným priamo občanmi sa stal Rudolf Schuster.
Do voličských zoznamov bolo zapísaných 4.038.899 oprávnených voličov. Všetkým kandidátom voliči odovzdali 2.948.402 platných hlasov, volebná účasť predstavovala 73,89 percenta voličov. Michal Kováč, ktorý sa kandidatúry vzdal 11. mája, dostal 5425 hlasov.
Víťazom prvého kola prezidentských volieb sa stal so ziskom 47,37 percenta odovzdaných hlasov (1.396.950 hlasov) kandidát vládnej koalície Rudolf Schuster – dovtedajší predseda Strany občianskeho porozumenia (SOP), ktorého podporovali Slovenská demokratická koalícia (SDK), Strana maďarskej koalície (SMK), Strana demokratickej ľavice (SDĽ) a Strana občianskeho porozumenia (SOP).
Predsedu Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS) Vladimíra Mečiara podporilo 37,23 percenta voličov (1.097.956).
Za občiansku kandidátku Magdu Vášáryovú hlasovalo 6,60 percenta voličov (194.635 hlasov).
Ivan Mjartan získal 3,59 percenta (105.903 hlasov). Predsedu SNS Jána Slotu volilo 2,5 percenta (73.836 voličov). Boris Zala dostal 1,01 percenta (29.697), Juraj Švec 0,81 percenta (24.077), Juraj Lazarčík 0,52 percenta (15.386) a Ján Demikát 0,15 percenta (4537) hlasov.
V druhom kole volieb 29. mája 1999 získal Rudolf Schuster 57,18 percenta (1.727.481 hlasov) a jeho protikandidát Vladimír Mečiar 42,8 percenta (1.293.642 hlasov). Do funkcie bol Rudolf Schuster inaugurovaný 15. júna 1999.
Prezidentské voľby 2004: V prvom kole uspeli V. Mečiar a I. Gašparovič
Predseda slovenského parlamentu Pavol Hrušovský vyhlásil 8. januára 2004 druhé priame prezidentské voľby na sobotu 3. apríla 2004. Konanie sa prípadného druhého kola volieb určil na 17. apríla 2004.
Voliči mohli 3. apríla 2004 v 5863 volebných miestnostiach odovzdať svoj hlas jednému z 11 kandidátov.
Víťazom prvého kola sa stal Vladimír Mečiar, do 2. kola postúpil spolu s ním Ivan Gašparovič.
Zo 4.204.899 občanov zapísaných vo voličských zoznamoch prišlo voliť prezidenta 2.015.889, čo predstavuje 47,94 percenta. Platných hlasovacích lístkov bolo 1.986.214. Ľubo Roman, ktorý sa kandidatúry vzdal, dostal 1806 hlasov.
V prvom kole volieb získal predseda Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS) Vladimír Mečiar 32,73 percenta hlasov (650.242).
Predseda Hnutia za demokraciu (HZD) Ivan Gašparovič získal 22,28 percenta hlasov (442.564).
V poradí tretí kandidát Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie (SDKÚ) a minister zahraničných vecí Eduard Kukan dostal 22,09 percenta (438.920) hlasov.
Ďalší v poradí boli Rudolf Schuster - 7,42 percenta (147.549 hlasov), poslanec za KDH František Mikloško - 6,51 percenta (129.414), bývalý veľvyslanec SR v USA Martin Bútora - 6,51 percenta (129.387) hlasov.
Ján Králik získal 0,79 percenta (15.873 hlasov), Jozef Kalman 0,51 percenta (10.221), Július Kubík 0,38 percenta (7734), Ján Šesták 0,34 percenta (6785) a Stanislav Bernát 0,28 percenta (5719) hlasov.
V druhom kole, ktoré sa konalo 17. apríla, Ivan Gašparovič zvíťazil. Získal 1.079.592 hlasov, čo predstavovalo 59,91 percenta. Jeho protikandidáta Vladimíra Mečiara podporilo 722.368 voličov predstavujúcich 40,09 percenta. Voliči odovzdali spolu 1.801.960 platných hlasov.
Prezidentské voľby 2009: Postúpili I. Gašparovič a I. Radičová
Predseda NR SR Pavol Paška 8. januára 2009 oznámil, že prvé kolo voľby prezidenta SR sa uskutoční 21. marca 2009. Druhé kolo voľby bolo vyhlásené na 4. apríla 2009.
Občania Slovenskej republiky vo voľbách 21. marca 2009 rozhodovali o tom, kto bude ďalších päť rokov zastávať funkciu prezidenta. Voliči v 5919 okrskoch a v 13 osobitných okrskoch mohli dať hlas jednému zo siedmich kandidátov.
V prvom kole volieb bolo v zoznamoch zapísaných 4.339.331 oprávnených voličov. Volebná účasť dosiahla 43,63 percenta. Platných hlasovacích lístkov bolo 1.875.629 .
Víťazom prvého kola sa stal Ivan Gašparovič, do 2. kola postúpila spolu s ním Iveta Radičová.
Ivan Gašparovič (občiansky kandidát a kandidát s podporou Smeru-SD, SNS a HZD) získal 46,7 percenta hlasov (876.061 hlasov).
Druhá v poradí Iveta Radičová (občianska kandidátka a kandidátka SDKÚ-DS, KDH, SMK, OKS) získala 38,05 percenta, teda 713.735 hlasov.
Na ďalších miestach skončili: František Mikloško (občiansky kandidát s podporou Konzervatívnych demokratov Slovenska), ktorý získal 5,41 percenta (101.573 hlasov), Zuzana Martináková (občianska kandidátka s podporou Slobodného fóra) 5,12 % (96.035), Milan Melník (občiansky kandidát a nominant ĽS-HZDS) 2,45 % (45.985), občianska kandidátka Dagmara Bollová 1,13 % (21.378) a Milan Sidor (občiansky kandidát s podporou KSS) 1,11 % (20.862).
V druhom kole prezidentských volieb získal Ivan Gašparovič 1.234.787 hlasov, čo predstavuje 55,53 percenta. Protikandidátka Iveta Radičová získala 988.808 hlasov, teda 44,46 percenta. Ivan Gašparovič sa stal prezidentom SR na ďalších päť rokov.
Prezidentské voľby 2014: V prvom kole uspeli R. Fico a A. Kiska
Predseda Národnej rady SR Pavol Paška (Smer-SD) oznámil 19. decembra 2013, že prvé kolo prezidentských volieb sa na Slovensku uskutoční 15. marca 2014. Druhé kolo sa konalo 29. marca 2014.
Na prvom kole volieb prezidenta sa 15. marca 2014 zúčastnilo 1.914.021 (43,40 %) voličov.
Víťazom prvého kola sa stal Robert Fico, do druhého kola spolu s ním postúpil Andrej Kiska. Ten zvíťazil v druhom kole a stal sa prezidentom SR.
Vtedajší premiér Robert Fico (Smer-SD) získal v prvom kole 28 percent hlasov (531.919).
Občianskemu kandidátovi, manažérovi a filantropovi Andrejovi Kiskovi hlas odovzdalo 24 percent voličov (455.996 hlasov).
Tretie miesto obsadil nezaradený poslanec NR SR Radoslav Procházka (21,24 percenta, 403.548 hlasov).
Nasledoval občiansky kandidát Milan Kňažko (12,86 percenta, 244.401 hlasov) a kandidát Strany maďarskej koalície Gyula Bárdos (5,1 percenta, 97.035 hlasov).
Predseda klubu KDH Pavol Hrušovský, kandidát KDH, Mosta-Híd a SDKÚ-DS, získal 3,33 percenta (63.298 hlasov), Helena Mezenská z OĽaNO získala 2,37 percenta (45.180 hlasov).
Menej než jedno percento hlasov získali kandidát KSS Ján Jurišta (0,64 %, 12.209 hlasov), Ján Čarnogurský (0,64 %, 12.207 hlasov), Viliam Fischer (0,5 %, 9514 hlasov), Jozef Behýl (0,48 %, 9126 hlasov), Milan Melník (0,4 %, 7678 hlasov), primátor Rimavskej Soboty Jozef Šimko (0,24 %, 4674 hlasov) a Stanislav Martinčko (0,13 %, 2547 hlasov).
Víťazom druhého kola prezidentských volieb sa stal Andrej Kiska, ktorého volilo 59,38 percenta ľudí (1.307.065 hlasov). Jeho protikandidát Robert Fico získal podporu 40,61 percenta voličov (893.841 hlasov). Andrej Kiska sa stal prezidentom SR na obdobie rokov 2014 - 2019.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR
