Toto sú profily kandidátov na post sudcov Ústavného súdu SR

Bratislava 3. apríla (TASR) - Národná rada SR zvolila v stredu šesť kandidátov na ústavných sudcov, ktorých ponúkne prezidentovi SR Andrejovi Kiskovi. Poslanci v tajnej voľbe zvolili Ivana Fiačana, Petra Molnára, Rastislava Kaššáka, Ľuboša Szigetiho, Danielu Švecovú a Michala Trubana.

Profil Ivana Fiačana

JUDr. Ivana Fiačana, PhD. do volieb na post sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky (ÚS SR) nominovali Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave a Slovenská advokátska komora.

Ivan Fiačan sa narodil 27. mája 1969. Po maturite na Gymnáziu M. M. Hodžu v Liptovskom Mikuláši študoval v rokoch 1987 - 1991 na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Doktorandské štúdium v odbore teória štátu a práva absolvoval v rokoch 2001 - 2002 na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity. V roku 2002 získal titul PhD., v roku 2014 po vykonaní rigoróznej skúšky mu udelili akademický titul JUDr. v odbore právo.

Právnickú prax začal Ivan Fiačan v roku 1992 na Okresom súde (OS) v Liptovskom Mikuláši ako justičný čakateľ. V rokoch 1995 - 1998 pôsobil ako sudca na OS v Liptovskom Mikuláši, od roku 1996 bol jeho podpredsedom.

Od roku 1998 pôsobí ako advokát. Jeho právna kancelária FIAČAN & Partners, s. r. o., so sídlom v Liptovskom Mikuláši sa zaoberá predovšetkým obchodnoprávnymi a občianskymi spormi.

V rokoch 2010 až 2017 bol Fiačan aj členom predsedníctva Slovenskej advokátskej komory (SAK). Ako člen legislatívnej skupiny Slovenskej advokátskej komory pre ústavné právo pôsobil v rokoch 2003 a 2004.

Ako uviedol Fiačan pri vypočutí pred Ústavnoprávnym výborom NR SR, považuje sa za prívrženca otvorenosti Ústavného súdu SR. Odôvodnenie nálezu ÚS musí byť podľa neho zrozumiteľné aj laickej verejnosti. "Všetky rozhodnutia Ústavného súdu sa odôvodňujú, povinne zverejňujú na webovej stránke Ústavného súdu, v tomto smere zásadné problémy nevidím. V prípade verejného záujmu je žiaduce, aby sudca nemal problém predstúpiť pred kamery a vysvetliť svoje rozhodnutie. Avšak nesmie uvádzať nové skutočnosti, musí vysvetliť podstatu svojho rozhodnutia," povedal Fiačan

O post ústavného sudcu sa Ivan Fiačan uchádzal už v predošlej voľbe. V dvoch hlasovaniach 12. a 14. februára 2019 však nebol ani jeden z kandidátov zvolený.

Do ďalšej voľby sa prihlásilo 29 uchádzačov, väčšina z nich kandidovala opätovne, piati sa prihlásili do voľby prvý raz. Na ÚS SR sú momentálne len štyria z 13 ústavných sudcov. Poslanci by mali zvoliť 18 kandidátov, z nich má prezident SR vybrať deväť nových ústavných sudcov. Počas voľby v stredu 3. apríla sa podarilo zvoliť len šiestich kandidátov.

Profil Rastislava Kaššáka

Advokáta Rastislava Kaššáka navrhla do volieb na post sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky (ÚS SR) Notárska komora Slovenskej republiky.

Rastislav Kaššák, PhD. sa narodil 6. februára 1977 v Malackách. Maturoval v roku 1995 na Strednej priemyselnej škole dopravnej v Bratislave. V rokoch 1996 - 2001 študoval na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.

Advokátske skúšky vykonal v máji 2005. V tom istom roku úspešne absolvoval na Právnickej fakulte Univerzity Komenského (PF UK) rigoróznu skúšku. Dizertačnú skúšku vykonal na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v roku 2008 a obhajobu dizertačnej práce úspešne absolvoval na tej istej fakulte v roku 2009.

V rokoch 2001 - 2002 pracoval Rastislav Kaššák ako právnik v právnej kancelárii Consulta, s.r.o. Ako advokátsky koncipient pôsobil v rokoch 2002 - 2004 u komerčného právnika a advokáta Petra Šmeringaia. Advokátsku koncipientúru si dokončil v roku 2005 kancelárii Consulta, s.r.o. V spoločnosti Anatema, s.r.o. pracoval v rokoch 2005 - 2006 ako podnikový právnik. Advokátom je od roku 2005, ale činnosť mal pozastavenú počas pôsobenia v spoločnosti Anatema, s.r.o.

Od roku 2008 do roku 2011 pracoval Rastislav Kaššák ako výskumný vedecký pracovník a pedagóg na Katedre správneho a environmentálneho práva na PF UK v Bratislave. Externe prednášal v rokoch 2008 - 2010 na Fakulte práva Paneurópskej vysokej škole. Od roku 2010 pôsobí na Ústave verejného práva Fakulty práva Paneurópskej vysokej školy ako odborný asistent.

Rastislav Kaššák bol od júna 2010 do júna 2013 členom Disciplinárnej komisie Slovenskej advokátskej komory. Od júla 2013 do januára 2014 bol tiež asistentom vtedajšieho poslanca Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) Alojza Hlinu.

V roku 2014 vymenoval Rastislava Kaššáka vtedajší minister spravodlivosti Tomáš Borec za člena Disciplinárnej komisie Slovenskej komory exekútorov. Od 11. mája 2016 je tiež členom Legislatívnej rady vlády SR. V roku 2016 sa stal aj predsedom Disciplinárnej komisie Fakulte práva Paneurópskej vysokej školy. Na tejto vysokej škole pôsobí od 9. októbra 2017 aj ako člen vedeckej rady.

Od roku 2017 je členom Pracovnej skupiny pre verejné právo Slovenskej advokátskej komory (SAK) a členom Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán.

V júni 2017 sa Rastislav Kaššák stal náhradníkom Disciplinárnej komisie SAK a ad hoc predsedom a člen disciplinárnych senátov.

Rastislav Kaššák, člen Redakčnej rady odborného vedeckého časopisu Magister Officiorum, vydávaného Učenou právnickou spoločnosťou, zastupoval počas svoje praxe klientov aj pred Ústavným súdom Slovenskej republiky a to vrátane spolupráce s Centrom právnej pomoci pri podávaní ústavných sťažností.

Advokát a vysokoškolský pedagóg Rastislav Kaššák sa neuchádzal o post ústavného sudcu v predošlej voľbe.

V dvoch hlasovaniach 12. a 14. februára 2019 nebol zvolený ani jeden z kandidátov. Do ďalšej voľby sa prihlásilo 29 uchádzačov, väčšina z nich kandidovala opätovne, piati sa prihlásili do voľby prvý raz. Na ÚS SR sú momentálne len štyria z 13 ústavných sudcov. Poslanci majú zvoliť 18 kandidátov, z nich má prezident SR vybrať deväť nových ústavných sudcov. Poslancom sa 3. apríla podarilo zvoliť len šiestich.

Profil Petra Molnára

Kandidáta Petra Molnára na post sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky (ÚS SR) navrhla Slovenská komora exekútorov a Právnická fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.

Peter Molnár sa narodil 10. mája 1974 v Košiciach. Magisterské štúdium práva absolvoval v rokoch 1992 - 1997 na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. V roku 2000 vykonal rigorózne konanie na UPJŠ v rodnom meste a na tej istej univerzite v rokoch 2006 - 2009 absolvoval aj doktorandské štúdium.

V rokoch 1997 - 2000 bol exekútorským koncipientom a exekútorským kandidátom, v roku 1999 zložil odbornú skúšku súdneho exekútora. Od roku 2000 pôsobil ako vysokoškolský pedagóg na Katedre občianskeho práva Právnickej fakulty UPJŠ v Košiciach. Od nasledujúceho roku, 2001, pracoval ako súdny exekútor.

Molnár je spoluautorom komentárov k Civilnému sporovému poriadku, Správnemu súdnemu poriadku, Exekučnému poriadku a spoluautorom učebníc Základy občianskeho procesného práva a Právo duševného vlastníctva, ako uviedla organizácia Via Iuris na svojej webovej stránke.

Peter Molnár patrí k tým uchádzačom o funkciu sudcu ÚS SR, ktorí sa zúčastnili aj na prvej februárovej voľbe, keď sa nepodarilo zvoliť žiadneho z navrhovaných kandidátov na posty ústavných sudcov. Ako uviedol 22. marca na svojom opakovanom vypočutí pred členmi Ústavnoprávneho výboru NR SR, Ústavný súd SR považuje za najdôležitejší justičný orgán štátu a za poslednú baštu ochrany základných práv.

Podľa Molnára má ÚS možno priveľmi široký katalóg kompetencií. Niektoré spory by podľa neho nemusel riešiť Ústavný súd, ale všeobecné súdy.

Deviatim sudcom ÚS SR sa skončilo funkčné obdobie 16. februára. Poslanci Národnej rady SR nezvolili v predošlej voľbe žiadneho z kandidátov, preto sú aktuálne na ÚS SR len štyria z 13 ústavných sudcov.

Poslanci by mali zvoliť 18 kandidátov, z nich má prezident SR vybrať deväť nových ústavných sudcov. Do druhej voľby je prihlásených 29 uchádzačov, väčšina z nich kandidovala opätovne, piati sa prihlásili do voľby prvý raz. V stredu 3. apríla sa podarilo zvoliť len šiestich uchádzačov.

Profil Ľuboša Szigetiho

Ľuboš Szigeti je predsedom Okresného súdu v Galante. Na post sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky (ÚS SR) ho navrhla Slovenská komora exekútorov.

Ľuboš Szigeti sa narodil 11. januára 1959. Základnú školu navštevoval vo Veľkých Úľanoch, v rokoch 1974 - 1978 študoval na Gymnáziu v Senci, kde aj zmaturoval. Rozhodol sa pre štúdium práva na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde 28. mája 1982 získal diplom a 18. apríla 1983 úspešne vykonal štátnu rigoróznu skúšku, na základe ktorej mu pridelili titul doktora práv.

Od 1. augusta 1982 do 30. júna 1985 bol justičným čakateľom na Krajskom súde v Bratislave. Po vykonaní justičných skúšok sa stal sudcom na Okresnom súde v Galante. Od 1. augusta 1985 až po súčasnosť tu vykonáva funkciu predsedu senátu-samosudcu. Od 1. júla 1994 bol podpredsedom Okresného súdu v Galante, v období od 15. apríla 2000 do 31. marca 2007 zastával funkciu jeho predsedu. V rokoch 2002 - 2007 bol tiež členom Súdnej rady SR.

Popri výkone sudcovského povolania pôsobil v rokoch 1995 a 1996 v rekodifikačných komisiách pre rekodifikáciu občianskeho zákonníka a občianskeho súdneho poriadku. Absolvoval viacero študijných pobytov a kurzov vrátane študijného pobytu v USA pre oboznámenie sa s justičným systémom v štátoch Texas, Colorado, Washington, New York a Washington DC v roku 2003. Od 1. septembra 2007 bol dočasne pridelený na výkon sudcovského povolania na Najvyššom súde SR pre správne kolégium, kde pôsobil do 31. augusta 2008.

Do funkcie predsedu Okresného súdu v Galante bol opätovne vymenovaný 1. apríla 2012 a pôsobí v nej dodnes. Takisto je od 3. júna 2014 členom Vedeckej rady Fakulty práva Janka Jesenského Vysokej školy Danubius.

O post sudcu ÚS SR sa uchádzal už v predošlej voľbe. Ako uviedol počas vypočutia na pôde Ústavnoprávneho výboru NR SR, nikdy sa nedostal do situácie, že by sa ho v jeho činnosti niekto pokúšal ovplyvniť. "Ako predseda súdu som v živote nešiel za nikým, aby som intervenoval, ako ma rozhodnúť," deklaroval Szigeti.

V dvoch hlasovaniach 12. a 14. februára 2019 nebol zvolený ani jeden z kandidátov na posty ústavných sudcov. Do ďalšej voľby sa prihlásilo 29 uchádzačov, väčšina z nich kandidovala opätovne, piati sa prihlásili do voľby prvý raz. Na ÚS SR sú momentálne len štyria z 13 ústavných sudcov. Poslanci by mali zvoliť 18 kandidátov, z nich má prezident SR vybrať deväť nových ústavných sudcov. V stredu 3. apríla sa podarilo zvoliť len šiestich.

Profil Daniely Švecovej

Predsedkyňu Najvyššieho súdu SR Danielu Švecovú na post sudkyne Ústavného súdu SR navrhli rektor Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici Vladimír Hiadlovský, predsedníčka Súdnej rady SR Lenka Praženková, dekanka Právnickej fakulty Trnavskej univerzity Andrea Olšovská, Notárska komora, Slovenská advokátska komora, ako aj dekan Právnickej fakulty UK v Bratislave Eduard Burda.

Daniela Švecová sa narodila 19. júla 1951 v Nových Zámkoch. Základnú školu navštevovala v neďalekej Mani. Študovala na Strednej všeobecne vzdelávacej škole vo Vrábľoch a od roku 1969 navštevovala Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Štúdium ukončila v roku 1974 a od 1. augusta toho istého roku nastúpila Daniela Švecová na Okresný súd (OS) v Trnave ako justičná čakateľka.

V roku 1977 absolvovala rigoróznu skúšku. Od 23. decembra 1975 do 31. decembra 1979 pôsobila na OS v Trnave ako predsedníčka senátu. Od 1. januára 1980 do 30. júna 1981 zastávala ten istý post na OS v Nových Zámkoch.

Od 1. júla 1981 do 30. novembra 1990 pôsobila na Krajskom súde v Bratislave ako sudkyňa, neskôr ako predsedníčka senátu.

Od 1. decembra 1990 pôsobí na Najvyššom súde SR (NS SR). Do konca roka 1998 ako sudkyňa, od 1. januára 1999 do 29. mája 2005 bola predsedníčkou senátu. Od 30. mája 2005 do 30. mája 2010 zastávala funkciu podpredsedníčky NS SR, po 31. máji 2010 sa vrátila na post predsedníčky senátu na občianskoprávnom kolégiu NS SR.

Od 2. októbra 2014 doteraz pôsobí ako predsedníčka NS SR, na tomto poste nahradila Štefana Harabina.

Daniela Švecová je aktívna vo vedeckej aj publikačnej činnosti. Vo svojom motivačnom liste uviedla: "Vyvinula som veľké úsilie na to, aby bol zabezpečený riadny výkon súdnictva, aby každý sudca či zamestnanec mohol riadne vykonávať svoju prácu a aby Najvyšší súd SR svojím rozhodovaním stále zvyšoval svoje dôveryhodnosť v očiach našej verejnosti. Domnievam sa, že svoje dlhoročné skúsenosti by som mohla úspešne uplatniť aj na Ústavnom súde Slovenskej republiky."

O post sudkyne ÚS SR sa Daniela Švecová uchádzala už v predošlej voľbe. Opakované vypočutie pred poslancami Ústavnoprávneho výboru NR SR vnímala ako príležitosť, aby svoje predchádzajúce vyjadrenia doplnila. Členov výboru zaujímal jej názor na opätovné zavedenie práva na odpoveď pre politikov. "Keď sa niekto cíti byť urazený správami, ktoré sú v médiách, mal by mať možnosť to využiť, nevynímajúc politikov," priblížila.

V dvoch hlasovaniach 12. a 14. februára nebol zvolený ani jeden z kandidátov na posty sudcov Ústavného súdu SR. Do ďalšej voľby sa prihlásilo 29 uchádzačov, väčšina z nich kandidovala opätovne, piati sa prihlásili do voľby prvý raz.

Na ÚS SR sú momentálne len štyria z 13 ústavných sudcov. Poslanci majú zvoliť 18 kandidátov, z nich má prezident SR vybrať deväť nových ústavných sudcov. Počas voľby v stredu 3. apríla sa podarilo zvoliť len šiestich kandidátov.

Profil Michala Trubana

Kandidát na ústavného sudcu JUDr. Michal Truban je predsedom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku. Na post sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky (ÚS SR) ho nominovali predsedníčka Najvyššieho súdu SR Daniela Švecová a Slovenská advokátska komora.

Michal Truban sa narodil 28. decembra 1964 v Banskej Štiavnici. Tu navštevoval základnú školu aj gymnázium. V štúdiu pokračoval na Právnickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Štúdium ukončil štátnou záverečnou skúškou v odbore právo.

Po absolvovaní štúdia sa 1. augusta 1987 stal justičným čakateľom Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici, s pridelením na Okresnú prokuratúru v tom istom meste. Od 1. júna 1990 do 1. októbra 1996 bol vyšetrovateľom Okresnej prokuratúry v Banskej Bystrici, od 1. októbra 1992 do 1. marca 1996 tu zastával post prokurátora.

Od 1. marca 1996 sa stal sudcom Okresného súdu v Banskej Bystrici, 1. júna 2004 postúpil na Krajský súd. Od 1. januára 2006 až doteraz je predsedom senátu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku.

Predsedom Špeciálneho súdu v Pezinku bol v období od 1. apríla 2004 do 30. júna 2009. Takisto od 15. novembra 2015 až do súčasnosti zastáva post predsedu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku.

Od 24. februára 2016 tiež pôsobí ako externý člen pedagogického zboru Justičnej akadémie SR.

Ako Truban uviedol vo svojom príspevku na pôde Ústavnoprávneho výboru NR SR, ÚS SR má nedostatok trestných právnikov. Aj preto je Truban presvedčený, že by bol ako trestný sudca pre ÚS prínosom.

"Mojou motiváciou tiež je prispieť k zmenám, ktoré by asi na ÚS boli vhodné. Z pohľadu nás trestných sudcov je nevyhnutné, aby pomery v rozhodovaní boli zastabilizované, aby bola právna istota," povedal Truban. Prikláňal by sa k možnosti, aby sa Ústavný súd odbremenil napríklad tým, že by neriešil volebné sťažnosti.

O post sudcu ÚS SR sa Michal Truban uchádzal už v predošlej februárovej voľbe. V dvoch hlasovaniach 12. a 14. februára však poslanci NR SR nezvolili ani jedného z kandidátov. Do ďalšej voľby sa prihlásilo 29 uchádzačov, väčšina z nich kandidovala opätovne, piati sa prihlásili do voľby prvý raz.

Na ÚS SR sú momentálne len štyria z 13 ústavných sudcov. Poslanci by mali zvoliť 18 kandidátov, z nich má prezident SR vybrať deväť nových ústavných sudcov. Počas voľby v stredu 3. apríla sa podarilo zvoliť len šiestich kandidátov.


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR