Toto ste o zívaní určite nevedeli

Téma zívania sa zatiaľ objavila len v nemálo štúdiách. Je tu však niekoľko teórií, ktoré hovoria prečo zívame. Po prvé, nerobíme to len pri únave. Zívanie tiež naznačuje nedostatok kyslíka. Myšlienka pravdepodobne vznikla zo skutočnosti, že príliš plytké dýchanie môže spôsobiť problémy, ako hovorí doktor Michael Decker z Case Western Reserve University a hovorca Americkej akadémie spánkovej medicíny.

Spodné laloky pľúc sa zvyčajne do funkcie nezapájajú, keď sme v pokojnom stave. Keď však cvičíme, zvyčajne používame viac z našej kapacity pľúc, ale hlboké dýchanie pomáha udržiavať pľúca zdravé.

Zívanie zrejme nesúvisí s nudou, ako ľudia radi hovoria. Zívame, aby nám občas „vychladol“ mozog. Otvorené ústa a nádych prinesú do pľúc viac kyslíka, ktorý potom smeruje do mozgu a znižuje jeho teplotu. Ľudia častejšie zívajú v zime, keď je vonkajší vzduch samozrejme chladnejší. V lete by nám vdýchnutie teplého vzduchu pri chladení mozgu veľmi nepomohlo.

 

Zívanie je naozaj nákazlivé

Je to pravda! Asi 50 percent ľudí pri sledovaní videa zívajúceho človeka zívlo tiež. Toto isté funguje aj u šimpanzov, makakov, paviánov či psov. A dokonca aj obyčajné pomyslenie na zívanie alebo čítanie o ňom môže vyvolať zívanie. Stalo sa vám to aj teraz?

Ukázalo sa, že to nie je zas tak divná reakcia. Robert Provine, profesor psychológie na University of Marylande, tvrdí, že ľudské reakcie sú časti nákazlivé. Ide o empatiu, jav skôr sociálny než fyziologický. To by vysvetľovalo, prečo v spoločnosti zívame, aj keď nie sme unavení. Nákazlivejšie je vraj medzi blízkymi kamarátmi. Podľa štúdie z roku 2012, čím bližší ste si s niekým geneticky alebo emocionálne, tým skôr ho budete nasledovať v zívaní.
Zvyčajne nie je prvým príznakom ničoho vážneho, ale nadmerné zívanie môže byť v niektorých prípadoch signálom, že trpíte spánkovou depriváciou. U iných ľudí zase naznačuje problémy so srdcom alebo s mozgom.

 

Odkedy zívame

Nikto presne nevie prečo, ale aj nenarodené deti zívajú. Zatiaľ čo vedci skôr odmietali výklady otvorených úst u plodov, od roku 2012 skúmajú 4D skeny, kde sú schopní rozlíšiť zívanie a otvorené ústa bez zívania. Môže to súvisieť s vývojom mozgu a niektorí vedci odporúčajú ďalej sledovať tento jav ako marker normálneho vývoja dieťaťa.

Viete, ako dlho trvá zívnutie? Asi šesť sekúnd. Počas týchto šiestich sekúnd sa výrazne zvyšuje srdcová frekvencia. Vedci skúmali telo pred, počas a po zívnutí. Zistila, že mnohé z fyziologických zmien, ktoré sa konajú počas týchto šiestich sekúnd sú špecifické len pre zívanie. Nie sú replikované, ak sa proste zhlboka nadýchnete. Zívanie je zaujímavejšie, než na prvý pohľad vyzerá.

Zdroj: huffingtonpost.com