TOTO je nový premiér a členovia Vlády SR

Tagy: nová vláda 2018

Bratislava 22. marca (TASR) - Novým predsedom vlády, ktorý vo funkcii vystriedal Roberta Fica (Smer-SD), sa stal Peter Pellegrini (Smer-SD). Do funkcie ho vo štvrtok vymenoval prezident SR Andrej Kiska.

Video: Prezident Kiska vymenoval za premiéra P. Pellegriniho a členov vlády

 

Peter Pellegrini - predseda Vlády SR

 

Peter Pellegrini sa narodil 6. októbra 1975 v Banskej Bystrici. Je absolventom Ekonomickej fakulty banskobystrickej Univerzity Mateja Bela (UMB), odbor financie, bankovníctvo, investovanie, a Ekonomickej fakulty Technickej univerzity v Košiciach (TUKE).

V rokoch 1998 - 2002 bol samostatne zárobkovo činnou osobou. V rokoch 2002 až 2006 pôsobil ako asistent poslanca Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR). V parlamentných voľbách v roku 2006 bol prvýkrát zvolený za poslanca NR SR za stranu Smer-SD. V období rokov 2006 - 2010 pracoval vo funkcii predsedu komisie pre dopravu, pošty, komunikácie a informatizáciu spoločnosti pri Výbore NR SR pre hospodársku politiku, ktorého bol členom. Zároveň bol členom Výboru NR SR na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu (NBÚ) a členom Mandátového a imunitného výboru NR SR.

Poslancom NR SR sa stal aj v roku 2010 a pôsobil ako člen Výboru NR SR pre financie a rozpočet a Výboru NR SR na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ.

Po predčasných parlamentných voľbách v roku 2012 sa stal štátnym tajomníkom Ministerstva financií (MF) SR. Tento post zastával do roku 2014, keď prezident SR Andrej Kiska prijal 3. júla 2014 demisiu Dušana Čaploviča a vymenoval Petra Pellegriniho za člena vlády do funkcie ministra školstva, vedy, výskumu a športu SR. Pôsobil v nej do 25. novembra 2014, keď nahradil odstupujúceho Pavla Pašku (Smer-SD) vo funkcii predsedu NR SR.

Po parlamentných voľbách v roku 2016 sa Pellegrini stal podpredsedom vlády pre investície a informatizáciu. Vedením rezortu kultúry namiesto Mareka Maďariča, ktorý sa vzdal svojej funkcie, bol dočasne poverený 7. marca 2018.

Prezident Kiska poveril Pellegriniho 15. marca 2018 zostavením novej vlády.
 

RICHARD RAŠI (Smer-SD) – podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu

 

Richard Raši sa narodil 2. apríla 1971 v Košiciach. Je absolventom Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Košiciach so špecializáciou v chirurgickom odbore. Na Slovenskej zdravotníckej univerzite v Bratislave získal v roku 2004 titul Master of Public Health (MPH) v odbore úrazová chirurgia. Deväť rokov (1995-2004) pracoval na Klinike úrazovej chirurgie Fakultnej nemocnice Luisa Pasteura v Košiciach, kde sa špecializoval na úrazovú chirurgiu. Neskôr tam pôsobil ako námestník riaditeľa pre liečebno-preventívnu starostlivosť.

Absolvoval niekoľko odborných stáží vo Francúzsku, v Švajčiarsku, Spojených štátoch amerických a vo Švédsku. V roku 2007 sa Richard Raši stal riaditeľom Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Bratislave. Od 3. júna 2008 do 8. júla 2010 vykonával funkciu ministra zdravotníctva Slovenskej republiky. Od 21. decembra 2010 je primátorom Košíc. Po parlamentných voľbách, ktoré sa konali 5. marca 2016, sa stal poslancom Národnej rady Slovenskej republiky za stranu Smer-SD. Je predsedom Mandátového a imunitného výboru NR SR a členom Výboru NR SR pre zdravotníctvo. Richard Raši bol 4. novembra 2017 vo voľbách do vyššieho územného celku (VÚC) neúspešným kandidátom strany Smer-SD na predsedu Košického samosprávneho kraja (KSK). MUDr. Richard Raši, PhD. MPH je predsedom krajskej organizácie strany Smer-SD pre Košický kraj. Podpredsedom strany Smer-SD sa stal 9. decembra 2017.

MIROSLAV LAJČÁK (nominant Smeru-SD) – člen vlády SR a minister zahraničných vecí SR

 

Na snímke minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák.

Foto: TASR - Jakub Kotian

Miroslav Lajčák sa narodil 20. marca 1963 v Poprade. Absolvoval štúdium práva na Právnickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave. Ďalej študoval na Moskovskom štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov. Vzdelanie si doplnil aj v Európskom centre pre bezpečnostné štúdie Georga C. Marshalla v nemeckom Garmisch-Partenkirchene.

V roku 1988 začal Lajčák pracovať na československom ministerstve zahraničných vecí v Prahe. Diplomatickú kariéru odštartoval v Rusku na Veľvyslanectve Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) a neskôr Veľvyslanectve Slovenskej republiky (SR) v Moskve (1991-1993). Po návrate na Slovensko pôsobil ako riaditeľ kancelárie ministra zahraničných vecí SR (1993) a riaditeľ Kancelárie predsedu vlády SR (1994). V rokoch 1994-1998 bol mimoriadnym a splnomocneným veľvyslancom SR v Japonsku.

V rokoch 1998-2001 bol opäť riaditeľom kancelárie ministra zahraničných vecí SR a osobitným asistentom ministra zahraničných vecí SR Eduarda Kukana pri výkone funkcie zvláštneho splnomocnenca generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov (OSN) pre Balkán. V rokoch 2001-2005 pôsobil ako mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec SR pre Juhosláviu (neskôr Srbsko a Čiernu Horu), Macedónsko a Albánsko so sídlom v Belehrade.

V roku 2005 bol Miroslav Lajčák vedúcim Stáleho sekretariátu pre prípravu stretnutia prezidentov Ruskej federácie (RF) a Spojených štátov amerických (USA) Vladimira Putina a Georgea W. Busha. V rokoch 2005-2007 pôsobil ako generálny riaditeľ pre politické záležitosti Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky (MZV SR). V roku 2006 sa stal osobitným vyslancom vysokého predstaviteľa Európskej únie (EÚ) pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Javiera Solanu pre organizáciu referenda v Čiernej Hore.

Od 1. júla 2007 pôsobil ako vysoký predstaviteľ medzinárodného spoločenstva a ako zvláštny predstaviteľ EÚ v Bosne a Hercegovine. Dňa 26. marca 2009 odovzdal oficiálne tento mandát svojmu nástupcovi v tejto funkcii, rakúskemu veľvyslancovi Valentinovi Inzkovi. Dôvodom bolo, že prezident SR Ivan Gašparovič vymenoval Miroslava Lajčáka 26. januára 2009 za ministra zahraničných vecí SR. V tejto funkcii zotrval do konca volebného obdobia vlády SR Roberta Fica 8. júla 2010. Nie je členom strany Smer-SD, iba jej nominantom.

Slovenského diplomata v decembri 2010 vymenovala vtedajšia šéfka európskej diplomacie Catherine Ashtonová za výkonného riaditeľa diplomatických zborov pre Rusko, Východné partnerstvo a západný Balkán. Od roku 2011 bol generálnym riaditeľom Európskej služby pre vonkajšiu činnosť pre Európu a strednú Áziu.

V období od 4. apríla 2012 do 23. marca 2016 zastával v druhej vláde Roberta Fica funkciu podpredsedu vlády SR a ministra zahraničných vecí SR. Okrem toho sa stal predsedom Rady vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť. Po parlamentných voľbách, ktoré sa konali 5. marca 2016 a v ktorých zvíťazila opäť strana Smer-SD, sa 23. marca 2016 Miroslav Lajčák po tretí raz stal ministrom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR v novovytvorenej koaličnej vláde.

Minister Miroslav Lajčák zložil 11. septembra 2017 v americkom New Yorku slávnostný sľub predsedu 72. Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov (VZ OSN). Šéfa slovenskej diplomacie do tejto funkcie zvolili zástupcovia členských štátov OSN 31. mája 2017. Mandát má na obdobie jedného kalendárneho roka. Miroslav Lajčák je nositeľom Radu juhoslovanskej hviezdy prvého stupňa (2005), Čestného radu Moldavskej republiky (2014) a Radu čiernohorskej veľkej hviezdy (2016).
 

TOMÁŠ DRUCKER (nominant Smeru-SD) člen vlády SR a minister vnútra SR

 

Na archívnej snímke Tomáš Drucker.

Foto: TASR Pavol Zachar

Tomáš Drucker sa narodil 20. júla 1978 v Bratislave. Vyštudoval Právnickú fakultu Trnavskej univerzity a odbor aplikovaná informatika a automatizácia v priemysle na Slovenskej technickej univerzite (STU) v Bratislave.

Pôsobil na konzultantských a manažérskych postoch vo viacerých spoločnostiach. V rokoch 1997-2002 v spoločnosti Gratex International, a.s. Ďalšie dva roky bol konzultantom v spoločnosti Compuware Austria GmbH, v rokoch 2004-2012 pracoval v spoločnosti IQUAP, a.s. a ďalšie dva roky bol predsedom dozornej rady v spoločnosti JAVYS, a.s. Podpredsedom predstavenstva v 1. župnej, a.s. bol v rokoch 2010-2014. Od roku 2012 bol Tomáš Drucker generálnym riaditeľom a predsedom predstavenstva Slovenskej pošty, a.s.

Prezident SR Andrej Kiska vymenoval JUDr. Ing. Tomáša Druckera 23. marca 2016 za ministra zdravotníctva SR.

V roku 2016 získal prestížne ocenenie magazínu Forbes a poradenskej spoločnosti PwC "The Most Respected CEO 2016".
 

ĽUBICA LAŠŠÁKOVÁ (Smer-SD) – členka vlády a ministerka kultúry SR

 

Na archívnej snímke Ľubica Laššáková.

Foto: TASR František Iván

Ľubica Laššáková je absolventkou katedry rozhlasovej a televíznej žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave. Od roku 1983 pracovala ako zástupkyňa šéfredaktora odvetvového časopisu Slovcepa. V rokoch 1988-2011 pôsobila ako redaktorka a moderátorka Slovenského rozhlasu. Neskôr zastávala pozíciu programovej a tlačovej manažérky PKO v Banskej Bystrici. Je dlhoročnou mestskou poslankyňou v Banskej Bystrici a krajskou poslankyňou Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK). Od júna 2012 do júna 2016 bola PhDr. Ľubica Laššáková prednostkou Okresného úradu v Banskej Bystrici. Pôsobila tiež ako manažérka kultúry Štátnej vedeckej knižnice v meste pod Urpínom. V januári 2018 nastúpila na uvoľnený post krajskej šéfky strany Smer-SD po Jane Laššákovej, ktorú menovali za sudkyňu Ústavného súdu SR. Zastupiteľstvo Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) ju 1. marca 2018 zvolilo na návrh župana Jána Luntera za podpredsedníčku BBSK.
 

PETER KAŽIMÍR (Smer-SD) - podpredseda vlády a minister financií SR

 

Na archívnej snímke Peter Kažimír

Foto: TASR

Peter Kažimír sa narodil 28. júna 1968 v Košiciach. Vyštudoval Obchodnú fakultu na Vysokej škole ekonomickej (VŠE) v Bratislave, odbor ekonomika zahraničného obchodu. V rokoch 1993 - 1995 pracoval ako asistent daňového poradcu v komerčno-právnej kancelárii Schubert & partners. V rokoch 1995 - 2006 bol členom Predstavenstva spoločnosti VIVANT, a.s., v ktorej pôsobil aj ako riaditeľ. V rokoch 1997 - 2006 predsedal Dozornej rade spoločnosti Sceptrum, a.s., Brno. V rokoch 1999 - 2006 bol riaditeľom a členom Predstavenstva spoločnosti PARTA-GAS, a.s., v rokoch 2001 - 2006 pôsobil ako člen správnej rady doplnkovej dôchodkovej poisťovne DDP Credit Suisse Life and Pensions.

Poslancom Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) sa Kažimír stal po parlamentných voľbách v roku 2006 za stranu Smer-SD a zastával funkciu štátneho tajomníka Ministerstva financií Slovenskej republiky (MF SR). V tomto období bol aj predsedom Dozornej rady Národného jadrového fondu. V roku 2010 ho zvolili za podpredsedu strany Smer-SD. Po parlamentných voľbách v roku 2010 sa stal poslancom NR SR za stranu Smer-SD, ktorá bola v tom období v opozícii. Pôsobil ako tieňový minister financií. Po predčasných parlamentných voľbách bol 4. apríla 2012 vymenovaný za podpredsedu vlády a ministra financií SR v druhej vláde Roberta Fica (Smer-SD). Od 6. mája 2015 bol dočasne poverený vedením Ministerstva hospodárstva (MH) SR. Od 23. marca 2016 sa ujal funkcie ministra financií opäť.

V decembri 2012 si prebral Kažimír v belgickom Bruseli z rúk predstaviteľov Európskej nadácie pre riadenie kvality (EFQM) certifikát manažérstva kvality "Uznanie pre výnimočnosť na úrovni päť hviezd". Slovenské ministerstvo financií získalo túto cenu ako vôbec prvý orgán štátnej správy v Európe. Slovenského ministra financií Ing. Petra Kažimíra vyhlásil britský mesačník The Banker, patriaci do skupiny Financial Times, za ministra financií Európy za rok 2018. Rozhodnutie udeliť cenu Kažimírovi bolo výsledkom hodnotenia redakčného tímu časopisu The Banker, ako aj prieskumu medzi vplyvnými európskymi bankármi a ekonómami.

 

ANDREA KALAVSKÁ (nominantka strany Smer-SD) – členka vlády a ministerka zdravotníctva SR

 

Na snímke Andrea Kalavská.

Foto: TASR Martin Baumann

Andrea Kalavská sa narodila v roku 1977. Absolvovala štúdium medicíny na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského (LF UK) v Bratislave. Titul PhD. v odbore verejné zdravotníctvo získala v roku 2005 na Fakulte zdravotníctva a sociálnej práce (FZaSP) Trnavskej univerzity v Trnave. Neskôr absolvovala špecializačné skúšky v odboroch vnútorné choroby a tropická medicína na Slovenskej zdravotníckej univerzite v Bratislave, docentúru a titul MHA získala na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce. V roku 2003 začala pracovať na Internej klinike Fakultnej nemocnice v Trnave. Ako lekárka pôsobila v rámci projektov aj v zahraničí, v krajinách ako Južný Sudán, Kambodža, Haiti či Kirgizsko. Pred nástupom do funkcie štátnej tajomníčky na Ministerstve zdravotníctva Slovenskej republiky (MZ SR) pôsobila ako lekárka na I. internej klinike SZU Univerzitnej nemocnice Bratislava – Kramáre a na poliklinike cudzokrajných chorôb. Zároveň bola vysokoškolskou pedagogičkou na Lekárskej fakulte SZU v Bratislave a na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce Bratislava. Má za sebou bohatú publikačnú a prednáškovú činnosť doma aj v zahraničí. Doc. MUDr. Andreu Kalavskú, PhD. do funkcie štátnej tajomníčky MZ SR vymenovala vláda s pôsobnosťou od 14. apríla 2016, pôsobila v nej do 22. marca 2018.
 

PETER GAJDOŠ (SNS) – člen vlády SR a minister obrany SR

 

Na archívnej snímke Peter Gajdoš.

Foto: TASR Dano Veselský

Peter Gajdoš sa narodil 9. apríla 1959 v Nitre. Vyštudoval Vojenské gymnázium SNP v Banskej Bystrici (1978), Vysokú vojenskú školu pozemného vojska vo Vyškove (1982), Vojenskú akadémiu M.V. Frunzeho v Moskve (1990). Absolvoval aj vojenský kurz anglického jazyka v kanadskom Toronte (1994), Medzinárodný orientačný kurz štábnych dôstojníkov v Holandsku (1998), kurz dôstojníkov Severoatlantickej aliancie (North Atlantic Treaty Organization - NATO) v nemeckom Oberammargau (1999) a štúdium na Vojenskej kráľovskej akadémii v Londýne (2002) v Spojenom kráľovstve. Vojenskú kariéru začínal v roku 1982 vo funkcii veliteľa roty 8. mechanizovaného pluku v Bratislave. Odvtedy prešiel mnohými vojenskými riadiacimi funkciami. Okrem iného pôsobil v rokoch 1999-2001 ako vedúci starší dôstojník - inšpektor Slovenského verifikačného centra Ministerstva obrany (MO) SR, náčelníkom kancelárie Generálneho štábu Armády SR (GŠ ASR) bol v rokoch 2000-2002, náčelníkom štábu operácii a výcviku GŠ Ozbrojených síl (OS) SR Bratislava bol v rokoch 2003-2005, zástupcom náčelníka GŠ OS SR bol v období 2005-2010, od 2010 do 2013 bol vojenským predstaviteľom pri Vojenskom výbore NATO v belgickom Bruseli. V roku 2013 sa generálporučík Peter Gajdoš stal 1. zástupcom náčelníka Generálneho štábu OS SR. Tento post zastával do marca 2016. Prezident SR ho 23. marca 2016 vymenoval do funkcie ministra obrany SR a od 9. decembra 2017 je členom Slovenskej národnej strany.

 

LÁSZLÓ SÓLYMOS (Most-Híd)) – člen vlády SR, minister životného prostredia SR a vicepremiér

 

Na archívnej snímke László Sólymos.

Foto: TASR Pavel Neubauer

László Sólymos sa narodil 16. novembra 1968 v Bratislave. Po ukončení základnej školy a gymnázia na Dunajskej ulici v Bratislave študoval na Strojníckej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej (SVŠT, dnes STU) v Bratislave, štúdium ukončil v roku 1991. Do roku 2010 bol samostatne zárobkovo činnou osobou. Predsedom okresnej organizácie Strany maďarskej koalície (SMK) v Bratislave a členom jej republikovej rady bol v období rokov 2005 - 2009. V roku 2009 bol jedným zo zakladajúcich členov strany Most-Híd a členom jej republikového predsedníctva. Od roku 2010 do 2012 bol poslancom Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) a predsedom poslaneckého klubu Most-Híd a členom Výboru NR SR pre hospodárske záležitosti. Mandát poslanca NR SR si uplatnil aj v období rokov 2012 - 2016, bol tiež členom Výboru NR SR pre kultúru a médiá. Od 23. marca 2016 sa Ing. László Sólymos ujal funkcie ministra životného prostredia SR.
 

MARTINA LUBYOVÁ (nominant SNS) - členka vlády SR a ministerka školstva, vedy, výskumu a športu SR

 

Na snímke ministerka školstva, vedy, výskumu a športu SR Martina Lubyová.

Foto: TASR - Jakub Kotian

Martina Lubyová sa narodila v Bratislave v roku 1967. Je absolventkou Matematicko-fyzikálnej fakulty a Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. V rámci postgraduálneho štúdia získala titul PhD v odbore ekonómia na State University of New York v USA a CERGE-EI v Prahe, a titul PhD v odbore štatistika na Ekonomickej univerzite v Bratislave. V rámci profesionálnej kariéry pôsobila na domácich i zahraničných pracoviskách, akými sú napríklad Národohospodářský ústav Českej akadémie vied v Prahe, Tinbergen Institute v holandskom Amsterdame, Institute fuer Hoehre Studien v rakúskej Viedni, OECD v Paríži vo Francúzsku a v Medzinárodnej organizácii práce v subregionálnom úrade pre južnú Áziu so sídlom v Nai Dillí v Indii a ako riaditeľka subregionálneho úradu pre východnú Európu a strednú Áziu so sídlom v Moskve v Rusku. Od roku 2010 sa Lubyová venovala výskumnej činnosti na Prognostickom ústave Slovenskej akadémie vied (SAV), od 1. februára 2013 bola jeho riaditeľkou a po jeho zlúčení s ďalšími pracoviskami SAV bola riaditeľkou novovzniknutého Centra spoločenských a psychologických vied SAV. Venovala sa pedagogickej činnosti na Fakulte sociálnych vied Univerzity Karlovej v Prahe a na Fakulte hospodárskej informatiky Ekonomickej univerzity v Bratislave. Je autorkou a spoluautorkou vyše 100 vedeckých, odborných a popularizačných publikácií. Je dcérou známeho fyzika a bývalého dlhoročného predsedu SAV Štefana Lubyho. Prezident SR Andreja Kisku vymenoval 13. septembra 2017 JUDr. Mgr. Martinu Lubyovú, PhD. za ministerku školstva, vedy, výskumu a športu SR a zároveň aj za členku vlády.
 

GABRIELA MATEČNÁ (nominantka SNS) – podpredsedníčka vlády a ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR

 

Na snímke ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriela Matečná.

Foto: TASR Pavel Neubauer

Gabriela Matečná sa narodila 28. novembra 1964. Absolvovala Poľnohospodársku univerzitu v Nitre, odbor fytotechnický na Agronomickej fakulte. Vzdelanie si doplnila štúdiom v Komisii Európskej únie - Rozvoj poradenských služieb na podporu rozvoja primárnej poľnohospodárskej produkcie. Pracovala vo Výskumnom ústave agroekológie v Michalovciach a v ďalších spoločnostiach, v ktorých sa zaoberala projektmi pre poľnohospodárske podniky. Bola tiež súkromným poradcom v tejto oblasti. V rokoch 2004-2007 pracovala v Pôdohospodárskej platobnej agentúre a v ďalšom období bola nezávislým poradcom. Na Slovenskom pozemkovom fonde pracovala v roku 2008 ako vedúca odboru prevodu a prenájmu a od marca 2010 tu bola vedúcou referátu tvorby cien a verifikácie. Od apríla 2012 bola Matečná generálnou riaditeľkou Slovenského pozemkového fondu. Prezident SR Andrej Kiska vymenoval 23. marca 2016 Ing. Gabrielu Matečnú za ministerku pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Od 1. septembra 2017 do 13. septembra 2017 bola dočasne poverená vedením rezortu školstva. Vo februári 2017 sa stala prvým občanom Slovenska, ktorého vyznamenali vysokým francúzskym štátnym vyznamenaním za zásluhy v poľnohospodárstve. Vyznamenanie najvyššej triedy jej udelil francúzsky minister poľnohospodárstva, agropotravinárstva a lesníctva Stéphane Le Foll.

 

GÁBOR GÁL (Most-Híd) – člen vlády a minister spravodlivosti SR

 

Na snímke Gábor Gál.

Foto: TASR Martin Baumann

Gábor Gál sa narodil 22. novembra 1974 v Šali. Po ukončení gymnázia s vyučovacím jazykom maďarským v Galante študoval na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Od roku 1994 do roku 1999 bol poslancom obecného zastupiteľstva obce Veľká Mača. Ako praktikant pôsobil v advokátskych kanceláriách JUDr. Janota a JUDr. Pavlikovská&Matkovčík a partner. Bol zakladateľom a právnym analytikom Centra právnych analýz pri nadácii Kalligram. Advokátsku prax vykonáva v Galante od roku 2004. V rokoch 2008-2009 bol členom predstavenstva Nemocnice s poliklinikou Svätého Lukáša v Galante. Od roku 2002 je poslancom Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR), vo volebnom období 2002-2006 za Stranu maďarskej koalície (SMK). Stal sa vtedy členom Mandátového a imunitného výboru NR SR a Ústavnoprávneho výboru NR SR. Poslancom za stranu SMK bol aj po parlamentných voľbách v roku 2006 a bol predsedom Výboru NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií a členom Ústavnoprávneho výboru NR SR. Za podpredsedu strany Most-Híd, ktorá vznikla 9. júna 2009, bol zvolený Mgr. Gábor Gál po tom ako 7. júna 2009 opustili spolu a Bélom Bugárom, Lászlóm Nagyom a Tiborom Bastrnákom rady SMK. V roku 2010 bol opätovne zvolený za poslanca NR SR, tentoraz za stanu Most-Híd. Stal sa predsedom Mandátového a imunitného výboru NR SR, overovateľom Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť a členom Stálej delegácia NR SR v Parlamentnom zhromaždení NATO. Vo funkcii predsedu poslaneckého klubu Mosta-Híd je od roku 2016, keď zasadol opäť do poslaneckých lavíc v NR SR. Je členom Výboru NR SR na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu (NBÚ), Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť a členom Stálej delegácie NR SR v Parlamentnom zhromaždení NATO.
 

Tagy: nová vláda 2018