TOP MISIE ROKU 2018: Vrátime sa na Mars a vyšleme sondu k Slnku

V tomto roku sa oveľa viac porozhliadneme po našom "blízkom" okolí. Vedci v polovici mája vyšlú na Mars sondu so zaujímavým posolstvom. Priam očarujúci náklad už o pár dní vynesie do vesmíru aj jedinečná raketa spoločnosti SpaceX.

Falcon Heavy vynesie do vesmíru Muskov elektromobil

Súkromná americká spoločnosť SpaceX vie, ako vzbudiť záujem o jej misie nielen v radoch vedcov, ale ohromiť aj laikov.

Už koncom minulého roku zverejnil Elon Musk fotografie, na ktorých vidieť kompletne zostavenú a dosiaľ najsilnejšiu raketu Falcon Heavy. Celý 1400 tonový kolos vysoký 70 metrov by mal vyletieť do kozmu z floridskej rampy LC-39A, z ktorej v minulosti štartovali aj raketoplány a raketa Saturn V (Apollo).



Ešte pred veľkolepým štartom, ktorého sa pravdepodobne dočkáme v polovici januára, plánujú otestovať všetky systémy na Zemi. Pôjde o skúšobné tankovanie nádrže spojené aj so skúškou ťahu výkonných 27 motorov a statickým zážehom celej rakety.

Výstredný vizionár Elon Musk má v rukáve pripravené ešte jedno eso. Falcon Heavy dokáže na obežnú dráhu vyniesť náklad hmotnosti 64 ton. Obvykle sa ako záťaž používajú betónové alebo oceľové bloky.

Podobný „nudný“ náklad vo Falcone Heavy nenájdete. Musk urobil šikovný marketingový a aj praktický ťah: na heliocentrickú dráhu vynesie raketa jeho červený elektromobil a celú pompéznu udalosť bude hudobne dopĺňať známa skladba Davida Bowieho Space Oddity. Na svojom twitterovom účte k tomu vtipne poznamenal: "Ak raketa nevybuchne pri štarte, auto zostane vo vesmíre asi miliardu rokov."


 

Exoplanetárny detektív TESS

Vyhľadávanie nových planét mimo našej slnečnej sústavy. To je hlavný cieľ družice TESS (Transiting Exoplanet Survey Satellite), ktorú by do vesmíru mala vyniesť raketa Falcon 9 v polovici roka 2018. Prieskumný satelit by nám súčasne mal pomôcť s odhaľovaním „nových svetov“. TESS preskúma viac ako 200 000 najjasnejších hviezd v blízkosti Slnka.

Počas dvojročnej misie bude sledovať celú oblohu, ktorú si rozdelí na 26 rôznych sektorov a výkonné kamery budú „prečesávať“ každý jeden z nich približne mesiac. V porovnaní s pozemnými teleskopmi pokryje družica 400-krát rozsiahlejšiu oblasť.
 

Sonda TESS identifikuje exoplanéty, obiehajúce tesne okolo najjasnejších hviezd mimo našej slnečnej sústavy.

Foto: www.nasa.gov

Exoplanéty bude TESS vyhľadávať pomocou tzv. tranzitnej metódy. Svoj pohľad zameria k najjasnejším hviezdam, pričom pokles ich jasnosti je výsledkom prechodu planéty pred hviezdou.

Družica TESS má vytvoriť zároveň akúsi „živnú pôdu“ aj pre dlhoočakávanú misiu vesmírneho teleskopu Jamesa Webba, ktorého štart odsunuli na jar roku 2019.
 

Vrátime sa na Mars

Presne 2 429 807 mien vyrytých na mikročipoch vzlietne začiatkom mája 2018 do vesmíru. Americký Národný úrad pre letectvo a vesmír tak umožnil všetkým nadšencom, aby aspoň symbolicky odlepili nohy od Zeme a vydali sa spoločne so sondou InSight na vzrušujúcu prieskumnú cestu. Jej konečným cieľom sa stane planéta Mars.



Pôjde o prvú misiu k červenej planéte, ktorá preskúma javy hlboko pod jej povrchom a vedcom má poskytnúť informácie o geologických procesoch. Nové informácie by nám mali pomôcť lepšie pochopiť procesy, ktorými boli vytvorené ostatné skalnaté planéty vrátanej Zeme.
 

Študenti základnej školy Clinton Prairie v americkom meste Frankfort držia v rukách svoje palubné lístky na Mars. Ich mená spolu s ďalšími 2,4 miliónmi odletia na palube sondy InSight k červenej planéty.

Foto: www.nasa.gov/ Kreg Stockberger

"Vnútro Marsu sa v uplynulých troch miliardách rokov premiešalo oveľa menej než vnútro Zeme, a preto Mars pravdepodobne uchováva dôkazy o počiatočných štádiách skalnatých planét lepšie než naša vlastná planéta," uviedol vedec Bruce Banerdt.

InSight bude podľa vedcov súčasťou robotického prieskumu, ktorý pomáha vytvoriť základy pre ďalšie misie na Mars tentokrát už s ľudskou posádkou.
 

Do misie BepiColombo sa zapojili aj Slováci

Konkrétne ide o košický Ústav experimentálnej fyziky Slovenskej akadémie vied. Vedci tu vyrobili jednu z významných technických súčastí sondy BepiColombo.

Úlohou sondy, na ktorej sa podieľa okrem Európskej vesmírnej agentúry (ESA) aj Japonská vesmírna agentúra (JAXA), je prieskum planéty Merkúr. Základným cieľom misie je pochopiť jej geofyzikálne zloženie, javy v atmosfére aj magnetosfére tejto najmenej preskúmanej vnútornej planéty slnečnej sústavy.
 

Celá misia BepiColombo, ktorá získala názov na počesť talianskeho astronóma Giuseppe (Bepi) Colomba, venujúceho sa predovšetkým výskumu Merkúru, je veľkou technickou aj technologickou výzvou.

Foto: www.esa.int

Sonda sa skladá z dvoch častí – európskeho planetárneho orbiteru MPO (Mercury Planetary orbiter), ktorý bude detailne mapovať povrch planéty a z japonského magnetosférického modulu MMO (Mercury Magnetospheric Orbiter).

Celá misia BepiColombo, ktorá získala názov na počesť talianskeho astronóma Giuseppe (Bepi) Colomba, venujúceho sa predovšetkým výskumu Merkúru, je veľkou technickou aj technologickou výzvou. Väčšina planetárnych misií ESA sa totiž zamerala na prieskum „chladnejších“ miest slnečnej sústavy. Obežná dráha sondy sa nachádza obzvlášť blízko k našej najjasnejšej hviezde. Štart sondy je naplánovaný zatiaľ na október 2018 a planétu Merkúr by mala dosiahnuť v roku 2025.
 

Solar Probe Plus bude historicky najhorúcejšia misia

Od planéty Merkúr máme už len „na skok“ k Slnku. Nanajvýš odvážne plány vyslať sondu k našej najjasnejšej hviezde, ktoré oznámila NASA v polovici roku 2017, sa menia na skutočnosť. Kozmická loď v rámci misie s pôvodným názvom Solar Probe Plus by mala odštartovať na prelome júla a augusta 2018.

Na počesť amerického astrofyzika Eugena N. Parkera, ktorý sa v minulom roku dožil okrúhlych 90 rokov a vo svojej práci sa venoval teórii slnečného vetra, zmenili názov misie na Parker Solar Probe.
 

Na počesť amerického astrofyzika zmenili názov misie na Parker Solar Probe.

Foto: www.nasa.gov

Sonda bude skúmať vonkajšiu atmosféru Slnka a vedcom by mala priniesť cenné poznatky pri predpovediach vesmírneho počasia, ktoré ovplyvňuje nielen funkcionalitu satelitov, pobyt astronautov v kozme, ale najmä podmienky života na Zemi. Dozvieme sa viac o jeho koróne aj vzniku tzv. slnečného vetra.



Počas svojej misie sa sonda dostane do vzdialenosti vyše šesť miliónov kilometrov od slnečného povrchu. Fascinujúce je, že sonda bude vystavená vysokým teplotám a radiácii, ktorej doposiaľ nečelilo žiadne človekom vyrobené zariadenie. Vedci preto museli pamätať pri konštrukcii aj na to, že síce jej povrch ochráni štít vyhotovený z materiálu na báze uhlíka, ale vo vnútri musia uchovať prístroje pri izbovej teplote.

Zdroj: TASR, www.nasa.gov, www.esa.int